Aký je otec, ktorý je otcom nablízku? Je to dobrý otec. Kto je dobrý otec? Podľa mňa, byť dobrým otcom nemusí byť až také ťažké (aby nevznikli nejaké nejasnosti: nehovorím o dokonalom, ale o dobrom otcovi). Predpokladom byť dobrým manželom a otcom – je byť zrelým mužom. Zrelý muž je zodpovedný, vie, kam smeruje, dokáže sa ovládať, vie si priznať chybu, pri problémoch hľadá riešenia a nie cestu, ktorou by najľahšie utiekol, zaujíma sa o iných, nie je egoista...
U nás, našťastie, ešte stále platí pomenovanie OTEC a MAMA. Dva samostatné pojmy, dve jedinečné osoby, ktoré sú zodpovedné za život a výchovu novej generácie. Vysokoškolský pedagóg Marek Herman vidí v modernom otcovstve dve najväčšie chyby, ktorými sú: neprítomnosť otca a neistý otec. Neistými sú podľa neho otcovia, ktorí si nedostatočne plnia svoju úlohu otca, pretože: „dieťa nepotrebuje dve mamy. Potrebuje mamu a otca. Ak je otec neistý a robí zo seba druhú mamu, dieťa je z toho zmätené. Mama je otvorená náruč, ktorá ťa má rada, pretože si môj. Na druhej strane je limit, poriadok, požiadavka, mantinel, opora. To je úloha otca. Práve otec by mal doma nastavovať poriadok, limity, povinnosti. Chlapi ale dnes nevedia, čo majú doma a v domácnosti vlastne robiť... Okolo seba vidíme neistých mužov, zlyhávajúcich mužov, mužov na úteku a mužov ako veľké dieťa... Veľkou úlohou chlapov dnes je zachovať si svoju vnútornú silu, ale zároveň zapracovať na svojej empatii, cite a schopnosti priznať si, že som urobil chybu.“
V modernom otcovstve sú dve najväčšie chyby: neprítomnosť otca a neistý otec.
Ľudská spoločnosť prešla obdobím nadvlády muža nad ženou, potláčaním jej práv a samotnej hodnoty ženy. Nebolo to dobré ani správne a viedlo to k ďalšiemu extrému, ktorý pociťujeme ešte aj dnes – k feminizmu, ktorý (v extrémistickej podobe) podnecoval vo svete žien k útokom na mužov ako takých, k ich zosmiešňovaniu a pohŕdaniu nimi. Teraz prežívame ďalšie extrémne časy, v ktorých sa niektorí snažia úplne zmazať jedinečnosť muža a ženy. A v takomto prostredí chaosu vyrastá nová generácia. Žiaden extrém však nie je dobrý – ani príliš zatvorené hranice, ktoré nedovolia slobodný pohľad a vnímanie reálneho sveta, ani zrušenie všetkých hraníc, lebo potom človek nevie kam patrí, čo je moje a čo už cudzie. Rozumné hranice sú potrebné (vo výchove, vo vzťahoch, v slobode...), pretože nás chránia pred inými a iných pred nami samými. Ženy nie sú menej, ani viac ako muži a muži sú si rovnocenní so ženami. Obaja majú svoju hodnotu a zaslúžia si úctu. Každý z nich sa však od toho druhého v niečom líši, čo im však neuberá na hodnote, naopak, navzájom sa dopĺňajú, obohacujú a tvoria jedinečný pár, v ktorom sa kompletne spojí mužskosť a ženskosť. V takejto atmosfére vzájomného rešpektu a spolupráce môžeme vychovať novú generáciu, ktorá bude zodpovedná, rešpektujúca, prijímajúca.
Minulé storočie poznačené feminizmom prinieslo to, že ženy sa akoby posunuli viac k mužskej stránke a na mužov sa vyvinul tlak na ich zmenu, ktorá podľa mňa mala smerovať skôr k návratu k džentlmenstvu, no nakoniec viedla k „zoženšteniu“ mužov. A tak sa stáva, že ženy opúšťajú mužov, lebo nie sú „chlapmi“.
Myslím, že by konečne mali prestať útoky medzi ženami a mužmi. V každom tábore sa nájdu čierne ovce, dobrí aj zlí a rétorika štýlu: muži sú takí..., ženy sú také... nevedie k ničomu. Áno, ženy sú také jedinečné, muži sú tiež takí jedineční. Hľadajme súlad, doplnenie, obohatenie sa o svet toho druhého. Ženy, nechcime byť ako muži, zastať ich vo všetkom, a nechcime od nich, aby boli úplne ako sme my, ženy. Nebojme sa dôverovať mužovi, že sa dokáže tak dobre ako my, postarať o svoje dieťa (nie presne ako my, ale dobre ako my). Dieťa potrebuje, aby mu bol otec nablízku a aby svojmu dieťaťu predstavil svet aj z jeho uhla pohľadu (jednostranný pohľad ponúka zúžené vnímanie reality). Podľa Paula Coughlina: „zdravý rodinný život (kam nepatrí podpapučovosť, ponižovanie, upieranie hodnoty...) posilňuje mužnosť a pomáha mužovi stávať sa lepším, pracovať na sebe. Pre mužov je dobré, keď sa od nich nevyžaduje, aby žili podľa čisto ženského chápania...“
Dieťa potrebuje, aby mu bol otec nablízku a aby svojmu dieťaťu predstavil svet aj z jeho uhla pohľadu.
Muži, otcovia – neutekajte od svojich detí, výchova nie je len úlohou matky. Nebojte sa nadväzovať vzťah so svojím práve narodeným dieťaťom, nie je z porcelánu, a keď ho vezmete do svojich mocnejších rúk, neublížite mu. Deti vás potrebujú. Práca je dôležitá, ale určite nie dôležitejšia ako vaša rodina, deti. Nájdite si denne aspoň malú chvíľku na špeciálny čas, kde budete len vy a vaše dieťa/deti (či to bude kúpanie, čítanie večernej rozprávky, hranie sa...). Áno, bývajú hlučné, niekedy dotieravé a neviete, čo od vás chcú, ale schovávanie sa v kancelárii, kým zaspia, vám nepomôže k ich lepšiemu pochopeniu a vybudovaniu vzťahu (keď budete v kríze, na nete nájdete aj nápady na hry, pri ktorých si môžete poležať, prípadne aj zdriemnuť 
, ale deti budú mať radosť, že ste boli pri nich). Úplne špeciálne sú príbehy, keď sa narodí zdravotne postihnuté dieťatko. Veľa mužov má tendenciu utiecť, lebo nevedia svojmu dieťaťu nijako pomôcť. Útek otca dieťaťu ale tiež nepomôže, skôr ešte zhorší jeho situáciu. V takejto chvíli vaša žena i dieťa veľmi potrebujú, aby ste im boli nablízku. Aby ste boli chlapmi a neutiekli, aby ste boli tými, o ktorých sa môžu oprieť.
Aký by mal byť otec nablízku?
Určite nie pasívny, ani agresívny. Mal by byť asertívny – ako Kristus. Ten bol asertívny a popri tom milosrdný. Kde to bolo potrebné, hovoril pravdu a konal. Otec by mal byť aktívny a žiť aktívny život aj v rodine. „Cesta k svätosti je dláždená tým, čo robíme a tým, čo nerobíme. Byť aktívni znamená robiť to, o čom vieme, že to máme robiť.“ (Paul Coughlin, Již nikdy více „milý křesťanský chlapec“).
Milí otcovia, želám vám, aby sa vám darilo byť tými, čo sú nablízku svojej rodine, svojim deťom, manželke... aby sa vám darilo byť tými správnymi mužmi, chlapmi, džentlmenmi... aby ste žili aktívny život nielen v práci, ale aj so svojimi najbližšími... aby ste boli tými najlepšími otcami pre svoje deti. A sv. Jozef nech vám v tomto snažení pomáha.
