Bývalý homosexuál: Ak milovať, tak milovať do krajnosti

Je ti zaťažko milovať svojho brata alebo sestru? Alebo manžela, či manželku, či svoje deti, alebo svojich rodičov? Je ti zaťažko milovať gaya alebo lesbičku? Je ti zaťažko milovať človeka, i keď vidíš, že je na míle vzdialený od Boha?

Bývalý homosexuál: Ak milovať, tak milovať do krajnosti
Foto: © pixabay.com

Pamätáš na tie chvíle, keď si bol/a i ty zamilovaný/á? Ako ľahko sa ti konali skutky lásky k milovanej osobe? Tak prečo, keď zamilovanosť opadne, tak po čase vidíš na tom druhom samé chyby a nedostatky? Zabúdame na to, prečo milujeme. Ešteže máme Boha, ktorý je láska. A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život (1 Jn 4, 9). Učme sa od lásky, teda od Boha ako milovať jeden druhého.

Verte mi, že ťažko sa mi pozeralo na obrázky, články a najmä na reakcie k Dúhovému Pride pochodu, ktorý sa konal nedávno v Bratislave. Pretože si uvedomujem, že keby vlastnej sestre na mne nezáležalo, tak by som určite bol v súčasnosti jedným z jeho účastníkov. Áno, už je tomu 16 mesiacov, čo som na tento webový portál (www.bezhranicna.sk) napísal svoj prvý článok o Božej láske v podobe blížneho, ktorá dokáže obrátiť homosexuála (uverejnený 16.05.2016). Viem, že v tomto kontexte by Vás veľmi zaujímal môj názor na dúhové pochody, ktoré sa neustále konajú v rôznych mestách v Európe. Avšak verte mi, že žiadne slová nedokážu obsiahnuť to, čo samotný ľudský život. Preto mojím cieľom nie je svedčiť o Bohu slovami, ale samotným novým životom, ktorý teraz žijem v plnosti. A preto mi dovoľte pokračovať v osobnom príbehu na tom mieste, kde mi Boh dal spoznať jedno dievča.

Určite je veľa chalanov a mužov, ktorí ma dokážu pochopiť. Ako sa cítia pri dievčati/žene neisto, i bez zranení, ktoré som si do vzťahu prinášal ja.
Áno, ja ako taký mrzák, čo si pripadal nehodný pomáhať kňazovi pri oltári, som postupom času začal nadväzovať zdravé kamarátstva, a to nielen s chalanmi. 

Postupom času som začal nadväzovať zdravé kamarátstva, a to nielen s chalanmi.

Tak sa stalo i pri prvom kontakte s mojou súčasnou manželkou, ktoré sa udialo v sakristii pred slávením sv. omše v kostole. Bez toho, že by som sa snažil o naše ďalšie stretnutia si Boh hľadal cestičky, ako nás spojiť. Ďalšia taká náhodná príležitosť prišla cestovaním vlakom do hlavného mesta. Rozprávali sme sa celú cestu. Blížiace sa leto, i napriek týmto slabým signálom od Boha nenasvedčovalo tomu, že sa udeje niečo prelomové v mojom vnímaní žien. Však som dal Bohu prísľub, že keď nie je správne žiť s mužom, tak budem do konca života sám.

A i tak, ktorá by ma chcela, žiadna. Však ja neviem, čo mám robiť. Ako sa mám správať k dievčaťu, čo mám hovoriť, čo mám konať, ako mám myslieť. A čo príťažlivosť, však ona ma fyzicky nepriťahuje? Všetky svoje strachy, obavy a neistotu som sa snažil odovzdať Bohu. Riaď to ty, lebo ja to nedokážem. S každým stretnutím s týmto dievčaťom sa moja náklonnosť k nej zväčšovala. A ako plynuli mesiace nášho spoznávania sa, nevedome som robil skutky, ktoré zo mňa začínali utvárať skutočného muža, takého, akého ma chce mať Boh. Pozvanie do kina, odprevadenie na internát, malé pozornosti – darčeky, prechádzky a hlboké rozhovory začali byť čoraz častejšie. Áno, veľakrát mi prišla myšlienka (vnuknutie od Ducha Svätého) a ja som neváhal, neanalyzoval, aké to bude mať dôsledky, ale konal.
A nebodaj, ty chceš Bože odo mňa, aby som začal chodiť s dievčaťom?

Po pár takýchto intenzívnych mesiacoch mi jeden veľmi dobrý kamarát, ktorý vedel o mojej minulosti, naznačil, že to dievča by chcelo s tebou začať chodiť. A ak s ňou chceš tráviť i naďalej tak veľa času, tak je treba kamarátstvo posunúť do vzťahu. Už by rada vedela, či mám o ňu záujem, alebo si to len nahovára. Moja reakcia, že čo? To ako myslíš? Fakt, ona má záujem chodiť so mnou? Začal som rozmýšľať, analyzovať a hodnotiť. Je mi dobre v jej prítomnosti, mám ju za kamarátku. V tej chvíli to pre mňa bol vrchol náklonnosti k ženskému pohlaviu. A ja ju mám požiadať o to, aby sme išli do vzťahu? A čo, keď ju zraním? Prišlo mi to naraz, nečakane, ako ľadová sprcha. A znova u mňa úzkosť, strachy, obava, neistota. V tú noc môj spánok veru nebol pokojný, dá sa charakterizovať modlitbou spojenou s prosbou o pomoc či radu. Mysľou sa mi premietala moja minulosť. A ak ísť do toho vzťahu, povedať jej o svojej minulosti? A kedy? A vôbec? Čo zvíťazilo vtedy u mňa? Odvaha, ktorú mi dával Boh. Je mi pri nej dobre. Ak má náš kamarátsky vzťah pokračovať a prerásť do vznešenejšej podoby, tak jedine vtedy, keď bude postavený na Bohu. Nech sa o náš vzťah stará On, však ja som ho neprosil o dievča. Sestra, najlepší kamarát a kňaz mi odporučili, aby som jej nehovoril o svojej minulosti hneď na začiatku vzťahu.

Ak má náš kamarátsky vzťah pokračovať a prerásť do vznešenejšej podoby, tak jedine vtedy, keď bude postavený na Bohu. Nech sa o náš vzťah stará On, však ja som ho neprosil o dievča.

Po pár mesiacoch vo vzťahu som zistil, že skutočne bolo o 5 minút 12, že dlhšie by už na mňa nečakala. Myslela si, že si to len nahovára, že by som ja mal o ňu záujem. A tak v hodine dvanástej sme sa dali dokopy. Vstúpil som do vzťahu bez toho, aby som riešil seba. Moja pozornosť sa sústredila na ňu. Chcel som ju spraviť v živote šťastnou. Konečne sa nebudem pozerať na seba, na moje egoistické ja, ale na ňu. S odstupom dvoch, či troch rokov od začiatku nášho vzťahu, keď sme sa otvárali čoraz viacej jeden druhému, ma začali prenasledovať ďalšie útoky od zlého. A to jej nikdy nechceš povedať o svojej minulosti? A to jej chceš klamať celý život? Ty si hovoríš, že si skutočný muž? A chlap? Si zbabelec, si homosexuál, ktorý sa hrá na heterosexuála, však ty na to prídeš. Ty ju podvedieš, ty sa nezmeníš. Tieto myšlienky samozrejme silneli práve vtedy, keď som nebol v milosti posväcujúcej (nemohol som ísť na sv. prijímanie).

Jeden večer, kedy nič nenasvedčovalo tomu, že teraz je ten správny čas jej to povedať, mi ako veľakrát predtým prišlo ďalšie vnuknutie od Ducha Svätého, že teraz. Hlboko som sa nadýchol. Vtedy už aj (medzičasom) snúbenica spozorovala, že je to vážne. V ten večer vyšlo zo mňa to, čo som písal v predchádzajúcom článku, teda o mojej neslávnej minulosti homosexuála, a o postupnej zmene môjho života – začiatkoch skutočného kráčania po ceste s Bohom.
Na jednej strane mi padol kameň zo srdca, na strane druhej obava, strach, neistota a vedomie, ako to môže dopadnúť – teda rozpadom vzťahu. Jej reakcia bola fantastická, že nemá dôvod mi neveriť.


O rodinných, finančných, psychických problémoch a fungovaní vzťahu na diaľku, až po problémy samotnej prípravy na svadbu, Vám hovoriť nebudem. Nie preto, že by to netvorilo mozaiku nášho vzťahu, ale nie sú takou prioritou tohto článku. Najkrajšou časťou nášho svadobného dňa neboli zákusky, či oslava, ani to, aby všetko bolo dokonalé. Pre nás v svadobný deň bolo najdôležitejšie, aby sme pred Bohom vyznali a zároveň spečatili náš sľub, že chceme byť navždy spolu. Boh je láska, a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom (1 Jn 4, 16).

Záverom si dovolím povedať, že Boh miluje každého jedného z nás. Dúhových pochodov sa zúčastňujú nielen samotní homosexuáli. V mnohých prípadoch sa ich zúčastňujú i ľudia, ktorí majú z tejto menšiny profit v rôznych formách a podobách. Avšak cieľom článku bolo dotknúť sa srdca homosexuálne zmýšľajúceho človeka.

Viem, že je ťažké sa vydať na cestu, ktorú ti ponúkam. Neboj sa spraviť rozhodnutie. Áno, zmení sa tvoj život. Neboj sa v pokore priznať, že si slabý a že potrebuješ pomoc od Boha. Pretože pre každého z nás má Boh pripravené vyššie dary milosti.

Dovoľ mi povedať ti skutočnú pravdu. Nepozeraj neustále na seba a na svoje potreby. Úplne naplnenie v živote nájdeš len vtedy, ak zanecháš svoj doterajší život homosexuála, aby si začal žiť život nový, a to v plnosti v Bohu a s Bohom.​ Nakoľko otvoríš svoje srdce Bohu, natoľko mu dovolíš, aby On (Boh) premieňal v tvojom srdci slabosti na prednosti.


Z hĺbky duše ti prajem, aby si našiel pokoj v srdci, ktorý pramení z Božej lásky a milosti. Aby si stretol správnych ľudí na ceste životom, a aby si sa nebál zmeniť svoj doterajší život. Ver mi, stojí to za to, kráčať po ceste s Bohom.
Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého (1 Jn 4, 11).

Osobne pre mňa byť v živote šťastný znamená to, že žijem a chcem žiť v súlade s tým, čo chce Boh. Bohu skutočne nie je nič nemožné. Boh neustále pripravuje pre nás nové a nové výzvy. Boh ťa v tom nenechá sám. On je vždy s tebou a vie najlepšie, čo je pre teba dobré. Máš o to záujem byť s ním i ty? Ak áno, tak začni sa modliť, začni chodiť na sv. omšu, začni chodiť na sv. spoveď a na sv. prijímanie. A ver mi, potom uvidíš tú lásku, akou ťa zahrnie.

Ak na vlastnom živote okúsiš to, ako ťa Boh miluje, tak možno aj teba budú časom považovať ostatní ľudia za blázna, tak ako mňa. Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho (Mt 10, 39).
Mne Boh prejavuje svoju lásku neustále. Ak to bude Jeho vôľa, tak o pár mesiacov prijmeme s manželkou roly otca a matky. Ale to už bude iný príbeh... a o ňom ako aj o začiatkoch manželstva možno niekedy nabudúce.

PS: Modlitba má väčšiu silu ako si vieme predstaviť. Preto Vás prosím o krátku, ale úprimnú modlitbu za homosexuálne zmýšľajúcich a pochybujúcich ľudí, nech im Boh dá spoznať ich pravý zmysel na zemi, nech im dá silu na nový život, život v plnosti.
Boží pokoj nech zostáva s Vami.  

Prvú časť tohto príbehu s názvom ,,Božia láska v podobe blížneho dokáže obrátiť homosexuála,, nájdeš na tomto linku:
https://www.bezhranicna.sk/clanky/bozia-laska-obratenie-homosexuala


Jano (29)

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!