Keď som sa pýtala Pána, čo nám chce v tieto dni povedať, zaznelo mi slovo: „Povediem slepých cestou, čo nepoznajú, po im neznámych chodníkoch ich odprevadím. Tmu pred nimi obrátim na svetlo a hrboľaté cesty na rovinu. Toto sú skutky, ktoré urobím a neodstúpim od nich.“ (Iz 42, 16)
Som snáď ja tá slepá? Či ty? Odpoveď je jednoduchá – prežívaš neustále pokoj vo svojom srdci aj v živote? Žiješ v dokonalej radosti s vedomím, že ti nič nechýba?
Zas a znova sa ti pripomína Ten, ktorý ťa chce vyviesť z tvojej slepoty, zo zameranosti na naplnenie svojich potrieb a zas a znova prichádza, aby do tvojho života vniesol svetlo a vyrovnal tvoju cestu. Prečo? Len a len preto, aby si nemusel žiť ako otrok – svojich túžob, svojej žiadostivosti, svojho hriechu a závislostí.
Ak to tak nie je, prichádzajú dni, ktoré sú ako stvorené pre teba. Nie kvôli zhonu, nie kvôli voľným dňom v škole či práci, ale kvôli stretnutiu. Zas a znova sa ti pripomína Ten, ktorý ťa chce vyviesť z tvojej slepoty, zo zameranosti na naplnenie svojich potrieb a zas a znova prichádza, aby do tvojho života vniesol svetlo a vyrovnal tvoju cestu. Prečo? Len a len preto, aby si nemusel žiť ako otrok – svojich túžob, svojej žiadostivosti, svojho hriechu a závislostí.
Tak na čo čakáš? Čím budú tieto Vianoce? Časom pôžitkov, svetielok, darčekov či časom stretnutia? Boh ti vychádza v ústrety. Je len na tebe, čo spravíš. Vieš, kto chce prijať požehnanie, ten ho prijme. Kto nechce, obíde ho.
Pozývam ťa, aby to tento rok nebolo len o tradícii a vianočnej nálade. Pozývam ťa k zmene. Je čas začať milovať bezhranične Lásku, ktorá je bezhraničná v milovaní. Poď do toho dobrodružstva. Dovoľ, aby Ježiš uzdravil tvoj pohľad a ukázal ti to, čo je naozaj dôležité. Dovoľ Mu, aby ti daroval život v plnosti pokoja, radosti a šťastia. Boh totiž od svojho prísľubu neodstúpi. Vždy bude čakať a pozývať. Fatamorgána? Nie, Božia realita.
Tak ... na čo ešte čakáš?
