Hlúposť pochovať, múdrosť zasiať, život žiť, Boha ctiť!

Dokážeme si uvedomiť, koľko nepotrebných hlúpostí zhliadneme na sociálnych sieťach v rámci jediného dňa? Mnohokrát to neriešime, no mali by sme...

Hlúposť pochovať, múdrosť zasiať, život žiť, Boha ctiť!
Foto: © pexels.com

Za celý ten čas, ako sa človek pohybuje v prostredí sociálnych sietí, polajkuje všetko možné, začne na FB či Insta (prípadne inde) sledovať rôzne zaujímavé stránky v podobe známych osobností, idolov, hudobných skupín, zábavných portálov, produktov, reklám, pútavých fotiek (príroda, móda, automobilový priemysel, gastronómia, veda a technika, turistické oblasti...) a celý rad iných záležitostí.

Či je na sledovaní týchto vecí niečo zlé? Vôbec nie – pokiaľ vieme pracovať s časom! Je absolútne prirodzené, že pokiaľ chce človek v kontexte týchto záujmov niečo vykonať alebo sa inšpirovať, všetko je v najlepšom poriadku. Dokonca je tiež v pohode, keď si niekto prezerá niekoľko príspevkov s cieľom ocenenia krásy nejakej veci, prostredia, človeka, takisto môže ísť o poskytnutie uznania niekomu, kto si to zaslúži, alebo je to tiež možné využiť z hľadiska voľného času ako formu relaxu. Dávajme si však pozor na to, aby nás sociálne siete nezhltli, pretože úprimným nastavením vlastnej sebareflexie si človek odrazu uvedomí tvrdú a neraz krutú realitu.

Nestáva sa nám niekedy, že, povedzme, prezeráme príbehy na FB či Instagrame, a pritom je skutočnosťou, že z tých tridsiatich, ktoré prebehneme, sa plne venujeme azda piatim? Je naozaj také dôležité vedieť, aké nové auto, oblečenie, doplnky, nábytok (...) si kúpila naša obľúbená celebrita (spevák, športovec, herec, zabávač...)? Aký osoh máme z toho, že na Insta polajkujeme rad-radom 20 a viac pekných, zaujímavých fotografií kohokoľvek a čohokoľvek? Mohol by som dokladať dlho. Naozaj si myslíme, že toto má byť vyplňovaním našej existencie? Mám pocit, že uplatňovaním tohto prístupu asi svoj život neberieme dostatočne vážne. Sami sebe sa skôr smejeme do tváre a ani o tom nevieme.

Nemrhajme, prosím, svojím časom. Každý z nás je taký dôležitý a my si to z času na čas príšerne nevážime.

Ľudia, zobuďme sa! Aspoň o čosi viac ako doteraz! Čo nám toto dá do života?! Nejde tu „náhodou“ len o povrchné, bezmyšlienkovité vypĺňanie svojho času, pretože „veď keby som to nerobil, tak neviem, čo so sebou“? Jednou z najpodstatnejších činností, ktoré máme v živote robiť, a to berte odo mňa ako odporúčanie, je neustále napredovanie a zdokonaľovanie svojej osobnosti pre úžitok svoj, takisto okolia a, kto je veriaci, na oslavu Boha, pretože práve jemu vďačíme za to, že tu sme. Uvedomujeme si, že každú sekundu nášho života sme tu preto, lebo Boh s nami počíta? Ako sa mu za to odplácame? Tým, že na sociálnych sieťach zabijeme XY hodín, ktoré sú absolútne neefektívne? Ďakujem pekne!

Nie, vôbec nechcem dehonestovať potrebnosť sociálnych sietí, pretože dnešný človek sa bez nich často len ťažko zaobíde (aj keď sa to určite dá, poznám viacerých takých ľudí). Je úplne v pohode, ak si kde-tu pozrieme nejaký vtip, ktorý nás dobre pobaví, alebo si v článkoch prečítame niečo o celospoločenskom dianí, alebo ak komunikujeme s našimi priateľmi, zaujíma nás ich život, potrebujeme poradiť, potrebujeme „vypnúť“, zabaviť sa, spravujeme stránku, skupinu či projekt, atď. atď. atď. Ide tu však výhradne o čas a zmysel tohto všetkého.

Nemrhajme, prosím, svojím časom. Každý z nás je taký dôležitý a my si to z času na čas príšerne nevážime. Máme chuť sa iba zabávať, hľadať pútavé veci, donemoty sa vykeciavať, lustrovať príspevok za príspevkom, vyplňovať čas nezmyslami..., a pritom keby sme niektorí skúsili na pol dňa či celý deň od seba odhodiť mobil, tablet, notebook, žiaľ, mali by sme dojem, že nám niečo chýba, že nám niečo ujde, že strácame čosi z nás samých, prípadne ostatných, chceme mať všetko pod kontrolou.

Nechcem z nikoho robiť závisláka, no stojí za to vyskúšať si to a zhodnotiť, či sme toho naozaj schopní bez akýchkoľvek psychofyziologických ujem, prejavov v podobe nutkavosti, nepokoja, neistoty či, nedajbože, smútku, zúfalstva alebo prázdnoty. Nehodlám však rozoberať tému závislosti na sociálnych sieťach, pretože je to problematika hodná rozsahu osobitných článkov. Domnievam sa však, že mnohí by po realizácii tohto návrhu ostali zo seba prekvapení.

Každý potrebujeme relax ako psychohygienu od svojich každodenných povinností, ktorá vyvažuje všetko, čo máme na svojich pleciach. Nebezpečenstvo neúmerného množstva času na sociálnych sieťach však spočíva najmä v tom, že ich máme behom sekundy na dosah ruky, a to v extrémne širokých súvislostiach. Naskytá sa nám (ne)skutočne veľa ponúk, z ktorých si môžeme vyberať, a preto treba vyberať rozumne a primerane. Mnoho ľudí si s tým nevie poradiť a aj z tohto dôvodu pociťujú emocionálnu nepohodu v prípadoch, ak sú od sietí odlúčení. Sú plus-mínus permanentne zavesení na médiách a majú potrebu ich kontrolovať v každej voľnej chvíli, čo už výrazne zaváňa otroctvom. Nepatríme sem niekedy aj my?

Preto buďme obozretní! Odpočívajme a trávme voľný čas s rozumom, a hlavne, pýtajme sa, aký zmysel má konkrétna činnosť pre našu existenciu. Koľko skutkov lásky je možné vykonať namiesto prihlúpleho lustrovania príspevkov za príspevkom. „Ale veď načo?! Potrebujem nejakým spôsobom vyplniť čas a toto či ono ma nijakým spôsobom nezaťažuje, naopak, cítim sa uvoľnene a šťastne!“ – Ako jeden z najzávažnejších problémov dnešného sveta vnímam to, že mnohí sme strašne povrchní, pohodlní, konzumní.

Chceme len, aby sme boli šťastní a nech sa o nič nemusíme starať. Šťastie hľadáme vo veciach, ktoré nám ho majú poskytnúť, a pritom je v tom obrovské klamstvo, ktoré nám síce dáva pohodlie a spokojnosť, ale nenapĺňa zmysel nášho života. Je úžasné byť šťastný a prajem to každému z nás, ale šťastie neznamená užívať si život so všetkými radosťami a naplnením našich snov a túžob. Šťastie spočíva v prvom rade v nachádzaní zmyslu svojej existencie s obrovským dôrazom na zodpovednosť voči sebe a okoliu. Ak si myslíme, že šťastie nájdeme v hľadaní bezstarostného života s cieľom splnenia toho, čo je svetské a pre nás príjemné, tak je to obludný nezmysel.

Relaxujme, keď treba. Snažme sa o to, aby sme boli šťastní. Nebojme sa odpočívať. Jedine však v takej miere, aby sme nezanedbávali extrémne vysoký potenciál, ktorý do nás vložil Všemohúci. Vážme si seba samých! Taký nesmierny a slovami neuchopiteľný zázrak, ktorým je život každého z nás, je už len sám osebe dôvodom na to, aby sme nemrhali svojím časom, ale aby sme napĺňali svoje poslanie, ktorým je milovať. Milovať nielen Boha a ľudí, ale všetko, čo je okolo nás, pretože všetko, čo je okolo nás, povstalo skrze živé Slovo. Dávajme lásku všetkým a všetkému naokolo. Neraz je to veľmi ťažké a dokonale to dokáže jedine Boh. Často však to, čo je osamoteným kvetom na pustatine, má pravidelným polievaním tendenciu vzrásť do nádhernej rozkvitnutej lúky. Bez vody mračien to však nepôjde. Vždy nás to niečo stojí.

Byť zodpovedným je naše šťastie, pretože vieme, že na nás záleží. Záleží na tom, kým sme a čo robíme. Kedysi, dnes, neskôr. Vážme si svoj život a nebojme sa nebojácne milovať!

„Každý sa ponosuje, že nemá dosť času, pretože pozerá na život priveľmi ľudskými očami. Máme však vždy čas na to, čo od nás chce Boh, len musíme byť naplno prítomní v každom okamihu, ktorý nám ponúkne.“ (Michel Quoist)

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!