Hymnus na lásku: Láska sa neteší z neprávosti, ale sa raduje z pravdy... 9/12

Deviata časť z cyklu Hymnus na lásku vám prinesie odpoveď na otázku, čo znamená radosť z pohľadu lásky - čo je radosť v Božích očiach?

Hymnus na lásku: Láska sa neteší z neprávosti, ale sa raduje z pravdy... 9/12
Foto: © unsplash.com

Radosť je ozdobou nášho života. Je drahokamom, ktorý dáva nášmu životu krásu a lesk. Smiech, humor a zábava spestrujú naše prežívanie a dávajú nám silu čeliť aj ťažším situáciám, ktoré nevyhnutne na nás prichádzajú. Boh chce, aby sme boli šťastní a aby sme sa vedeli tešiť zo života, ktorý nám dal ako dar. Stvoril nás pre život s ním v nebi, ktorého vyjadrením je práve nevysvetliteľná radosť. Každý človek chce byť šťastným, no niekedy sa veľmi líši naše chápanie a motívy, pre ktoré sa radujeme. V tomto zamyslení z cyklu Hymnus na lásku sa chceme venovať práve týmto motívom v súlade so životom Ježiša Krista, ktorému sa chceme čoraz viac podobať.

Pokiaľ sa náš život nestal príliš trpkým a smutným, asi počas každého dňa nám niečo vyvolá radosť a smiech. Môžeme sa však pýtať – Aké sú to najčastejšie veci? Sú dobré alebo zlé? Zvykneme sa smiať, keď sa druhému niečo nepodarí, keď sa nejako zosmiešni alebo sa ocitne v ťažkej situácii? Zvykneme niekoho vysmievať alebo sa tešíme, že zlyhal a my môžeme byť tí silní? Alebo na druhej strane sa vieme radovať z krásy prírody, dobrého vtipu, či dokonca sa vieme zasmiať sami na sebe?

Myslím, že každý z nás vidí, že nejde o tú istú radosť. Kým tá prvá je radosťou zo zla, ak ju možno vôbec nazývať radosťou, druhá je radosťou z dobra. Prvá pochádza z nelásky, druhá z lásky. Prvá je emóciou, druhá preniká do srdca človeka a je stálejšia. Ak sa teraz trochu zamyslíme, s rukou na srdci asi uznáme, že sa nás sem tam týkajú obidva prípady.

Svätý Pavol pri rozprávaní o láske podotýka, že sa neteší z neprávosti. Je to pozvanie pre každého jedného z nás, aby sme očisťovali dôvody našej radosti. Tak ako raz v nebi, sme pozvaní k radosti z Božej lásky, z darov, ktoré nám dáva, krásy stvorenstva a Božej nevýslovnej dobroty voči nám, nevynímajúc humorné situácie a pohodovú zábavu. Radosť z neprávosti a z nešťastia druhého človeka je ale jednoznačne nezlučiteľná so životom nás kresťanov. Tento typ „radosti“ nie je hlbokou radosťou, ktorá pretrváva, je to niečo zlomyseľné, čo nahlodáva naše vnútro a rozleptáva ho. Často vychádza práve z nenávisti alebo nelásky k druhému človeku.

Inou formou „radosti“ môže byť hriešna zábava, a teda zábava v kruhu kamarátov, ktorí sa smejú na veciach a hriechoch, za ktoré Ježiš na kríži vykrvácal. Svätý apoštol Pavol v tom istom liste do Korintu píše: „My však máme Kristovo zmýšľanie“ (1 Kor 2,16). A v inom liste píše: „Kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho“ (Rim 8,9). Toto sú vážne slová. Ak naším srdcom nevanie Duch Svätý a nedovoľujeme mu premieňať naše zmýšľanie, nepatríme Bohu.

Keď myslíme vzťah s Bohom čo len trochu vážne, snažíme sa od neho odkukávať jeho túžby. Ak niekoho skutočne milujeme, potom sa snažíme vyhýbať veciam, ktoré mu ubližujú. Predstavte si, že vaša priateľka neznáša, keď si ju pred svojimi kamarátmi doberáte. Budete tak robiť zakaždým, keď sa stretnete spolu v partii? Asi by ten vzťah nemal dlhú trvácnosť.

Ježiš chce, aby sa jeho túžby stali našimi túžbami a jeho bolesti našimi bolesťami. Darmo sa budeme tváriť, ako veľmi Boha milujeme a akí vzorní kresťania sme, ak nám spôsobuje radosť niečo, pri čom Ježiš roní krvavé slzy. Nedokážeme si ani len predstaviť, že by sme priateľku zobrali na verejné predstavenie, v ktorom by sa vulgárne nadávalo na jej známu rodinu, a ešte by sme sa pri tom smiali. Napriek tomu nemáme problém ísť do kina, kde sa vulgárne nadáva a zosmiešňuje Boh a Cirkev. Nebude to o tom istom?

Láska sa neteší z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Pravda je tu ako niečo v protiklade s neprávosťou, niečo dobré, dokonalé a sväté. Skúsme krátko porozmýšľať nad motívmi našej vlastnej radosti. Rád sa zasmejem na niečom, čo sa Bohu protiví? Skutočne mi je to smiešne a spôsobuje mi to dokonalú radosť, alebo je to len vyjadrenie môjho uboleného srdca, ktoré potrebuje trochu rozptýlenia?

Ovocím Ducha Svätého je radosť (Gal 5,22). Pavol ju menuje hneď po láske. Radosť je predchuťou neba, ale len svätá radosť, ktorá vychádza z istoty o Božej láske a dobrote. Nechajme sa teda premieňať a môžeme si byť istí, že náš život sa nestane nudnejším, ale, práve naopak, skutočne radostným!


Predchádzajúca časť: Láska nemyslí na zlé...
Nasledujúca časť: Láska všetko znáša, všetko vydrží

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!