Láska nie je klišé, musíme sa ju učiť

Späť na články

Láska nie je čosi, čo sa dá naučiť, a predsa nie je nič dôležitejšie, ako sa jej učiť.
Ján Pavol II

Láska nie je klišé, musíme sa ju učiť
Foto: © pixabay.com

Počas jedného leta som absolvovala púť v Španielsku. Kráčali sme spolu skupina Slovákov a Španielov a na jej konci sme mali premýšľať nad nejakým momentom, osobou alebo rozhovorom, ktorý si chceme z púte zapamätať. Malo to byť niečo ako zvolanie „To je Pán“, vďaka ktorému Peter rozpoznáva Ježiša v každodennom živote. Pre mňa to bol moment, ktorý prežívame na Zelený štvrtok, kedy Pán Ježiš umýva učeníkom nohy. Počas jednej svätej omše, bolo to pred obetovaním, prišli k oltáru dvaja Španieli, chalan s babou a umyli si navzájom nohy. Nie, nebolo to preto, že práve prešli 20 km. laugh Pamätám si, ako som potom kamarátke hovorila, že ak sa raz budem vydávať, aj ja by som chcela mať toto gesto na svadobnom obrade. Ak mi to teda dovolia. angel

Umývanie nôh predstavuje úkon pokory. Za Ježišových čias to bolo pokladané za ponižujúcu službu, ktorú vykonávali iba otroci. Nikdy neprislúchala otcovi rodiny či rabbimu v spoločenstve jeho učeníkov. Ježiš však týmto gestom zjavuje učeníkom tajomstvo Božej lásky. „Dal som vám príklad,  aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám. Aj vy si máte jeden druhému nohy umývať“  (Jn 13,14-15). Aj vy si máte navzájom slúžiť, navzájom sa milovať. Umývaním nôh človek vychádza zo seba samého a to je podstatou lásky.

Prečo ma oslovilo toto jednoduché gesto? Možno preto, že je prejavom lásky. Áno, ide o trochu odlišnú lásku, na akú sme zvyknutí, alebo lepšie povedané, aká sa nám prezentuje. Láska je hádam najčastejší motív piesní, filmov, kníh... Všetci vieme, alebo aspoň tušíme, čo je láska a čo znamená milovať a predsa Ján Pavol II hovorí: „Dnešný človek nevie, kým je. Človek nevie, kým je, pretože žije bez skutočnej lásky a nevie, čo to znamená milovať.“

Našťastie nám Ján Pavol II vo svojich katechézach o ľudskej láske, známe tiež ako Teológia tela, objasňuje podstatu lásky.

Láska sa začína stretnutím. Tým, že si všimnem toho druhého. Láska je tiež vášeň. Amor passio est.  Láska je najzákladnejšou vášňou a tie samy osebe nie sú dobré ani zlé. Môže sa z nich stať neresť alebo čnosť. Niekto je vášnivý športový fanúšik, čo môže byť na jednej strane dobré, ak mu to prináša radosť a oddych, ale ak napríklad zanedbáva svoje povinnosti alebo rodinu, už to nie je v poriadku. Láska sa teda začína ako vášeň. Je to niečo, čo si si nedal, čo vstúpilo do tvojho života a čo ťa zasiahlo. Passio znamená tiež pasívny. Nikto z nás sa nerozhodne zaľúbiť sa. Stane sa to. Láska nie je čosi, čo sa dá naučiť. Udeje sa cez stretnutie. Passio znamená tiež trpieť. Človek je dokonca schopný trpieť pre druhého.

Láska je prítomnosť. Prítomnosť milovaného v milovanom. Adam pri pohľade na Evu zvolá: „Toto je teraz kosť z mojich kostí“ (Gn 2,23). Ide o  vzájomnú prítomnosť. Ja som v nej a ona vo mne. Na inom mieste Ježiš hovorí: „Ostaňte vo mne a ja vo vás“ (Jn 15,4).

Na začiatku je láska pasívnou, niekto ma oslovil a začína vo mne prebývať. Ide o dar prítomnosti toho druhého vo mne. Postupne dochádza k vnútornej premene a následne k akému si prispôsobeniu sa, láska nás mení, už nie je pasívna. Ak som napríklad nerád chodil do divadla, tak teraz tam pôjdem, pretože ten druhý má rád divadlo. Prichádza vnútorná radosť z toho, že môj život sa stal bohatším o život niekoho iného, som obohatený o niekoho druhého.

Cieľom lásky je vytvoriť spoločenstvo, byť s druhým. Láska vyvoláva túžbu, ktorá vedie od citového spoločenstva (iba moje prežívanie) k reálnemu spoločenstvu. Už si nebudem predstavovať, že ju držím za ruku, ale pozvem ju niekam. Láska nie je len cit. Matka vstáva desaťkrát k chorému dieťaťu nie preto, že to tak cíti, keďže je z toho určite unavená, ale preto, že jej dieťa je v nej prítomné.

Láska v sebe nesie 4 dimenzie:

1. telesná dimenzia

Táto dimenzia je zameraná iba na telo, na krásu a zovňajšok toho druhého. Partnera si vyberáme aj podľa toho ako vyzerá. Pre niekoho to ale  môže byť jediné kritérium, hlavne, aby dobre vyzeral/a.

2. citová dimenzia

Citová dimenzia predstavuje vlastnosti človeka. To dievča je milé, všímavé, inteligentné a ten chalan zas starostlivý, gentleman.

Láska ako cit – zaľúbenosť – nesie v sebe prísľub výlučnosti, to znamená, že sa zaľúbim do jedného človeka a nie do troch dievčat naraz a prísľub večnosti, budem ťa milovať navždy.

Tieto dve dimenzie hovoria o tom, čo ten druhý má. Má peknú postavu, je odvážny, je inteligentná... Dnes ľudia ostávajú iba pri týchto dvoch dimenziách. Ak je láska iba citom, ak je zameraná iba na vonkajšiu krásu, skončí, vzťah sa rozpadne. Už k tebe nič necítim, už ma nepriťahuješ. Takáto láska nebola úplná.

3. personálna dimenzia

Táto dimenzia hovorí o tom, že samotná osoba je hodnotou, ide o to, čím je, nie o to, čo má. Milujem ťa preto, že si. V opačnom prípade je to využívanie a druhého považujeme za vec. Boh ma miluje nezištnou láskou, aj ja mám milovať druhého pre neho samého.

Priateľstvo je vzájomná láska dvoch ľudí. Obaja musia mať vedomie o svojej láske, lebo ináč by to bola len láska a nie priateľstvo. Ak má byť medzi dvoma ľuďmi opravdivé priateľstvo, musí byť medzi nimi duchovné spoločenstvo a vzájomná výmena hodnôt. Priateľstvo, ktoré sa zakladá len na zovňajšku alebo schopnostiach druhého, netrvá dlho. Naopak priateľstvá, ktoré nás vedú k Bohu, sú vzácne. Manželstvo je najvyššou formou priateľstva.

4. duchovná alebo náboženská dimenzia

V tejto dimenzii si človek uvedomuje, že druhá osoba je darom a keďže v každom dare je prítomný darca, objavuje prítomnosť Boha. Takejto láske sa máme učiť a k nej sme povolaní.

Aký je rozdiel medzi láskou a milovaním? Napovedá nám samotný tvar slova. Láska je podstatné meno a milovať zas sloveso. Kým láska potrebuje čas, aby zrela a aby sa prítomnosť stávala hlbšou, milovať znamená urobiť rozhodnutie. Ak je láska vnímaná iba na úrovni citu, často dochádza u partnerov k rozchodu. „Človek môže pociťovať veľmi rôzne stavy, ale to nie je dôležité. Ide o postoj vôle.“ (K.Wojtyla) To, že dokážeme vyjsť zo seba. Milovať znamená chcieť dobro pre milovaného. A čo je tým dobrom? Ak ti niekto bude vyznávať lásku a tvrdiť, že ťa miluje, opýtaj sa: „Aké dobro chceš pre mňa?“ Človek je tým, kým je povolaný stať sa. Všetci sme stvorení pre istý cieľ. Milovať človeka znamená chcieť jeho povolanie a tým je svätosť.

Pozerať sa na druhého človeka ako na dar môže byť občas náročné, obzvlášť, keď vnímame jeho slabosti, povahové črty alebo zvláštne spôsoby, ktoré nás môžu rozčuľovať. Hovorí sa, že v manželstve dochádza iba k jednej zmene, a to zmene priezviska u nevesty. Láske sa máme učiť. Máme sa učiť byť trpezliví, nesebeckí, všímaví, poznať jazyk lásky toho druhého a nečakať, že všetko toto príde automaticky spolu s manželstvom. Učme sa v našich vzťahoch pozerať sa na dobro druhého, povedať každý deň „áno“ láske bez „ak“ a bez „ale“ ako nás vyzýva pápež František. Učme sa navzájom si umývať nohy.

Existuje veľa modlitieb za budúceho partnera. Ak sa  za neho ešte nemodlíš, povzbudzujem Ťa. Možno Ťa osloví aj táto modlitba:

Pane, ak chceš, aby sa toto dievča/chlapec stalo raz mojou ženou, daj jej tak veľkú lásku ku mne, aby ma milovala viac než seba. Aj mne daj tak veľkú lásku k nej, aby som ju miloval viac než seba. Ak chceš, aby sme sa raz stali manželmi, daj nám tak veľkú lásku k Tebe, aby sme Ťa mohli milovať viac, než milujeme seba samých.

 

Viktória Hubaľová

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!