Mobil: Damoklov meč nášho storočia

Späť na články

,,Áno, hneď sa ti venujem, prepáč. Len toto ešte musím vybaviť. Musím mu/jej odpísať.“ Túto vetu počul už skoro každý. Či už sme v práci a s niekým sa rozprávame, v škole, v rodinách, s kamarátmi alebo so známymi. Telefóny nám uľahčujú prácu, rýchlejšie si vybavíme veci... Ale čo s tým všetkým ušetreným časom? Čo je také dôležité, že musíme prerušiť konverzáciu s priateľom a venovať sa telefónu, i keď na ňom nemáme čo robiť? Táto situácia sa týka aj teba!

Mobil: Damoklov meč nášho storočia
Foto: © pexels.com

Bez poriadneho smartfónu som bola jeden celý mesiac. Okrem volania a posielania sms správ sa mi nedalo ani na internet pripojiť. Bolo to pre mňa nepredstaviteľné, keďže som baba modernej doby a bez mobilu ani na krok. Dokonca bol v takom štádiu, že bol veľmi spomalený. Keď som chcela niekomu zavolať, trvalo to aj dobrú minútu/dve. Na sociálnych sieťach som bola až doma na notebooku. A tak sa začala moja cesta, na ktorej som sa naučila omnoho viac ako za tri mesiace so smartfónom.

Boh mi ukazoval krásne veci, ale i problémy ľudí zaškatuľkovaných do telefónov. Na verejnosti som si len tak nemohla zapnúť mobil a nešla som surfovať na internet, i keď som sa poriadne nudila, čo sa často stávalo v škole. Vtedy som zažila poriadnu nudu. smiley Áno, nudila som sa ako dieťa, ktorému zoberú obľúbenú hračku a nevie ako sa má zrazu hrať. Ale to nie je zlé. Človek musí zakúsiť i nudu.

V dnešnej dobe sme stratení, keď nám zoberú to, na čom lipneme a čo používame každý deň. Máme stres. Ako si tú vec nahradiť? Možno o tom nevieš, ale je to podobné ako s drogou. Potrebuješ sa pozrieť na telefón, aspoň koľko je hodín. Možno sa pozrieť, či nám niekto neodpísal na tú správu, čo sme poslali pred piatimi minútami. Výhovorky, výhovorky, výhovorky...

V reštaurácii sú ľudia, ktorí sa rozprávajú, ale popritom sa vlastne nerozprávajú, pretože sa pozerajú do tých krabičiek. Potom vybavujú telefonáty, niečo ťukajú, urobia fotku s popisom, že najlepší večer. Ale pre koho? Kto bol obohatený? Mám pocit, že nikto. A potom máme prázdne životy a nevieme sa pre nič nadchnúť.

Bol to obchodník, čo predával vylepšené pilulky proti smädu. Stačilo raz za týždeň jednu zhltnúť, a človek nepociťoval potrebu napiť sa. 
- Prečo to predávaš? - spýtal sa Malý princ.
- Je to veľká úspora času. - odpovedal obchodník. - Vypočítali to odborníci. Ušetrí sa päťdesiattri minút za týždeň.
- A čo sa urobí s tými päťdesiatimi tromi minútami?
- Každý si s nimi urobí, čo chce…
- Keby som ja mal premárniť päťdesiattri minút, šiel by som celkom pomaličky k studničke…
Antoine de Saint-Exupéry, Malý princ

Naša duša túži po Bohu, túži byť milovaná. Ale cez telefón to nejde.

Všimli ste si čvirikajúcu sýkorku, ktorá pobehovala po konári stromu? Keď ste si našli čas a šli von, videli ste tú krásnu oblohu zaplavenú rôznymi farbami? Keď ste boli v kaviarni s najlepším priateľom, všimli ste si tie krásne jamky pri ústach alebo mierne akné? Mrzli vám prsty na rukách, i keď ste nedržali telefón v rukách? Zapamätali ste si farbu očí najlepšej priateľky? Všimli ste si, že tie hnedé oči majú v sebe i nádych zelenej? Keď ste vstali, nešli ste hneď chytať telefón, ale poďakovali ste sa Bohu za ďalšie ráno? 

Aké zvláštne, že má človek zrazu na všetko čas. Na rodinnej oslave ste si zatancovali s dedkom, ktorý je už v staršom veku? Smiali ste sa? Poďakovali ste sa druhým ľuďom za ich čas? Usmiali ste sa nie do telefónu, ale na kostolnú vežu, na ktorej odbilo dvanásť hodín? Keď ste šli po meste, usmiali ste sa na babičku s nákupom? 

Telefóny sú dobrá vec. V dnešnej dobe sú veľmi potrebné, ale nie nevyhnutné. Boh s nami chce mať osobný vzťah nie cez telefón, ale cez ticho. Nepočujete Boží hlas a stále sa sťažujete? Skúste odložiť telefón... I vy, mladí ľudia. Odložte ho na chvíľku a pozrite sa, aké krásne veci nám Boh pripravil. Naša duša túži po Bohu, túži byť milovaná. Ale cez telefón to nejde.

Nahradili sme vzťahy telefónmi. Je to smutné, ale je to tak. Som mladá baba a vidím, čo sa deje s naším svetom. Chce sa mi plakať, keď vidím mojich rovesníkov, neschopných normálne sa porozprávať bez toho, aby sa raz za čas nepozreli do telefónu. I dospelí majú takýto problém. Na telefón sa chytajú i starší ľudia. 

Chcem vás vyzvať... Ak máte čas... Choďte pomaličky k studničke. Všímajte si tú krásu nášho Boha, ktorý sa oblieka do rôznych farieb, prírody, ľudí a situácií. Držím vám palce... Garantujem, že sa váš pohľad na svet zmení. Boh ho zmení… Ber Boha a nie telefón. smiley

Pre inšpiráciu si prečítajte Žalm 63. angel

Monika

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!