SLOBODA v boji s "LÁSKOU"

Späť na články

Musíš sa naučiť dôverovať druhému človeku, ktorého máš rád, a ktorý ťa má rád, že ak je práve teraz s iným človekom - spolu sedia a rozprávajú bez teba, tak rozhodne nie preto, aby ti bol neverný, ale pre rôzne iné príčiny - predovšetkým, aby rástol v priateľských vzťahoch, aby sa obohacoval tým, čo nedostane od teba, pretože nie si Boh, aby si bol všetkým pre druhého.

SLOBODA v boji s "LÁSKOU"

Manželia musia milovať jeden druhého natoľko, aby dôverovali, že partner vo svojej láske túži byť verný v každom momente svojho života, no potrebuje sa sem tam stretávať s inými mužmi či ženami ako s príjemnými priateľmi, obohacujúcimi ľuďmi, pretože pri nich rastú. Len keď dovolíš druhému človeku stretávať sa aj s inými ľuďmi, ktorí ho obohatia iným spôsobom, ako ty, vráti sa k tebe viac povyrastený a môže ťa obohatiť ešte viac ako predtým, tak ako by si to od neho nikdy nečakal.

Je to ťažký tréning pre teba, ktorý si naučený držať milovaného človeka blízko seba pre každý prípad - veď čo ak...? Ja viem, je ťažké dovoliť druhému rásť nielen so sebou, ale aj s inými ľuďmi = neboj sa svojmu partnerovi dôverovať. On ťa miluje a potrebuje k svojmu rastu stretávať sa aj s inými ľuďmi a ty to potrebuješ takisto - neboj sa toho - ak miluješ svojho partnera, budeš mu verným kdekoľvek a s kýmkoľvek. Mnoho prekrásnych vzťahov sa rozpadlo iba preto, lebo niekto nevydržal a začal žiarliť tam, kde nebol nijaký dôvod k žiarlivosti, znetvoril vzťah a očiernil druhého partnera nespravodlivo natoľko, že v ňom zlomil aj poslednú túžbu po jeho blízkosti, túžbu milovať ho čistou a vernou láskou. 

Mnoho prekrásnych vzťahov sa rozpadlo iba preto, lebo niekto nevydržal a začal žiarliť tam, kde nebol nijaký dôvod k žiarlivosti, znetvoril vzťah a očiernil druhého partnera nespravodlivo natoľko, že v ňom zlomil aj poslednú túžbu po jeho blízkosti, túžbu milovať ho čistou a vernou láskou. 

Ak sa v tom nebudeš trénovať, požeriete sa v ponorkovej chorobe. Zadusíš druhého človeka svojou "láskou", lepšie povedané svojím egoizmom prezlečeným za lásku. 

Takže zakaždým si povedz: "Je to len maličkosť, čo vidím, či počujem. Ja chcem dôverovať môjmu partnerovi. Alebo teraz rozbijem ja manželstvo svojou žiarlivosťou, alebo druhému dovolím byť aj s druhými napriek risku, že môj partner môže byť aj neverný s nejakým človekom. Vyberám si, Bože, a vždy si budem vyberať dôveru v lásku milovaného. Amen!" Pochop, že ak je tvoj partner neverný, tak to nezastavíš žiarlivostnými scénami. Ak bude neverný, ak svojou neverou rozbije manželstvo, bude pred Bohom vinný za rozpad manželstva on, nie ty. 

No teraz môžeš byť s veľkou pravdepodobnosťou žiaľ vinný za rozpad manželstva ty, pretože to, čo teraz robí tvoj partner, môže byť úplne nevinné a úprimné zo srdca a nie nevera, ako si o tom presvedčený ty. 

Ak ľúbiš svojho partnera, tak mu dôveruješ. Ak mu nedôveruješ, a potrebuješ ho vychovávať, tak to nie je manželská a partnerská láska, ale otcovská a materská a asi si sa pomýlil nazývajúc druhého partnerom. Tak naozaj ho neľúbiš, ale vlastníš a kontroluješ a to už láska nie je... Tak si odpovedz na otázku: ,,Milujem vlastne svojho partnera? Alebo ho iba vlastním, kontrolujem, manipulujem a potrebujem dostať do rámok, v ktorých ho chcem mať ja, ako obrázok na stene, z ktorého sa teším?" Druhý človek však nikdy takým obrázkom nestane, pretože je to živá stále sa meniaca bytosť podobná Bohu, ktorého keď chceš uchopiť a zasunúť do škatuľky, zmizne ako piesok alebo voda pomedzi prsty. 

Ak miluješ, dovolíš milovanému rásť v úplnej slobode, aj keď je táto úplná sloboda vždy veľkou skúškou jeho lásky k tebe. Ak ju nezvládne na jednotku s hviezdičkou, znamená to pre teba, že ešte skutočne nemiloval ani teba ani nikoho a je v zajatí svojho egoizmu. Len dôverujúc preveruješ kto je kto. Držiac a krútiac a zväzujúc nikdy nezistíš skutočnú pravdu, nielen o ňom, ale aj o sebe. Pretože je to rovnako skúška, ktorou prechádzaš ty. Skúška dôvery -  dôveruješ, že on miluje teba? Ak ťa skutočne nemiluje, on sám odíde. No vtedy už nebudeš príčinou rozpadu manželstva ty. Vina bude na ňom a nie na tebe. No skúškami skutočnej slobody a lásky treba prechádzať ešte pred uzavretím manželstva. A práve tam sme často najviac pozväzovaní. Čím? Svojím egoizmom, ktorý nazývame "láska" alebo "zaľúbenosť" - taaak strašne chceme toho druhého človeka, že ho zviažeme a prinútime milovať nás, lebo to chceme my a hotovo! A až v manželstve zistíme, že on nás skutočne nemiloval. A to je už príliš neskoro. Načo to nechávať na "potom"? Skúšajte slobodou jeden druhého ešte pred manželstvom! 

Ak miluješ, dovolíš milovanému rásť v úplnej slobode, aj keď je táto úplná sloboda vždy veľkou skúškou jeho lásky k tebe.

V žabomyších manželských vojnách pre maličkosti nesmieš byť tým, ktorý načúva démonovi žiarlivosti, nesmieš kvôli maličkostiam, ktoré nafukuje pred tvojimi očami démon, doviesť svoje manželstvo do rozpadu. Ty budeš potom vinný pred Bohom, nie druhý partner.

Nie je to jednoduché, no trénuj sa. Potrebuješ poriadny tréning, aby si tú žiarlivosť zo seba dostal a začal skutočne milovať svojho partnera, ako to vieš iba ty...

Možno je problém v tom, že máš asi len jediný zdroj svojho naplnenia a nasýtenia duše - svojho manželského partnera. Preto keď ti nedáva to, čo potrebuješ, si prázdny, frustrovaný a nespokojný, čo je pochopiteľné. MUSÍŠ mať aj iné zdroje nasýtenia duše než svojho partnera. 

V prvom rade Boha - neustály kontakt s Ním denne. No ako rozvinúť svoj kontakt s Bohom, keď má každý z nás s ním toľko nevyriešených problémov - vecí, z ktorých ho obviňujeme, ktoré sa v našom živote stali často našou vinou alebo vinou druhých, no rozhodne nie Jeho vinou. Vyrieš už konečne svoje urážky a neodpustenia voči Bohu, inak nebudeš môcť sýtiť svoju dušu od Neho - stále tvoje "akože modlitby" budú neúprimné a falošné a Boh ťa cez ne nebude môcť naplniť a nasýtiť. Budeš stále hladný. A ak takýto hlad nasycuješ iba cez manželského partnera, tak ho vyciciaš do špiku kostí duše. A mal by si sa mu naopak darovať celým srdcom.

V druhom rade sú zdrojom nasýtenia tvojej duše tvoji priatelia a známi. MUSÍŠ sa stretávať s inými ľuďmi okrem svojho manželského partnera, ktorí ta niečím dokážu naplniť a obohatiť - môžu to byť tvoji kamaráti, no musí to byť aj nejaká tvoja dobrá kamarátka, ktorej dôveruješ, a ktorá ťa vie potiahnuť k osobnému rastu. 

Ak nemáš takých ľudí, tak si veľmi rýchlo vyhladovaný a prázdny. Potom je normálne, že ta rozčuľujú na partnerovi aj také drobnosti, ktoré by si si nasýtený ani len nevšimol, no teraz sú pre teba otázkou života a smrti, pretože čakáš od svojho partnera túžobne každú kvapôčku ako na púšti. Uvedom si, že máš právo tráviť čas so svojimi kamarátmi, aby si sa vrátil k svojmu partnerovi obohatený a obohatil a nasýtil ho tak ako to neočakáva - nanovo, silnejšie, bohatšie a potiahol tak svoj vzťah a lásku medzi vami do ešte väčších hĺbok a výšok šťastia.

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!