Srdce hovorí áno, vek kričí nie. Kde je teda cesta? (rozhovor s manželmi Františkom a Majkou)

Väčší vekový rozdiel medzi mužom a ženou je stále pre mnohých ľudí prekážkou vstúpiť do vzťahu. Manželia František a Majka sa s nami podelili o ich príbeh a povzbudzujú nás k tomu, že nie vek, ale láska, rovnaké hodnoty a komunikácia sú vo vzťahu tie najdôležitejšie.

Srdce hovorí áno, vek kričí nie. Kde je teda cesta? (rozhovor s manželmi Františkom a Majkou)
Foto: © unsplash.com

Koľko rokov ste mali, keď ste sa rozhodli pre uzavretie manželstva? Ako dlho žijete v manželskom zväzku? Aký vekový rozdiel je medzi vami ako manželmi?

Ferko: S Majkou sme spolu začali randiť na začiatku roka 2018 a pred jeho koncom sme sa už brali. Ja som mal vtedy krátko pred štyridsiatkou a Majka mala 25. Je medzi nami teda 15 ročný vekový rozdiel a manželmi sme momentálne 2,5 roka.

Máte krásnu dcérku Dorotku. Aký postoj by ste zachovali, ak by za vami v budúcnosti prišla a oznámila vám, že si našla vzťah, v ktorom je jej partner podstatne starší od nej? Mali by ste pre ňu nejaké rady, prípadne odporúčania týkajúce sa práve jej partnerského vzťahu?

František: Myslím si, že by som mal rovnaký postoj, s akým som sa stretol u mojej maminy (môj otec už vtedy nežil), keď som jej prvýkrát o Majke povedal. Vtedy moja mamina vôbec neriešila náš vekový rozdiel, len mi povedala jedinú vec: „Počúvaj svoje srdce, a keď ti srdce hovorí áno, je to tá správna cesta, vydaj sa na ňu, ľúbte sa a nech vám je spolu dobre.“ Toto by som odporúčal a prial aj našej dcérke Dorotke.

Majka: Ja ako žena by som jej povedala, že je veľmi dôležité, aby nebola zamilovaná len ona a aby si triezvo všímala postoje a činy svojho partnera. Kládla by som teda dôraz na to, že je potrebné aby náklonnosť a láska bola vzájomná. Ak by tomu tak bolo, tak pre mňa je vtedy vek len číslo.

Vo väčšine prípadov, čo poznám, je muž tým, ktorý je podstatne starší od svojej partnerky. Mohol by byť podľa vášho názoru určitý rozdiel, ak by tomu bolo naopak? A síce, že staršou vo vzťahu by bola práve žena?

Majka: Ja osobne si myslím, že najdôležitejšie je, aby sa tí dvaja ľudia mali radi, mali rovnaké hodnoty, túžby, predstavy o živote a vedeli spolu komunikovať. Hovorí sa, že muži dospievajú neskôr, ale osobne poznám vzťah, kde je žena o 12-13 rokov staršia a tým dvom to perfektne funguje, rozumejú si a sú spolu šťastní. Myslím si, že láska a spokojnosť sú nosné  piliere vzťahu. To či je podstatne staršia žena alebo muž podľa mňa nehrá rolu. Aj vzťah, ktorý som spomenula je príkladom, kedy sa muž rozviedol so svojou manželkou, ktorá bola síce jeho rovesníčka no ich životné štýly a hodnoty sa rozchádzali. Vek ti totiž nezabezpečí to, že budeš mať väčšie pochopenie alebo ochotu pomôcť a byť tu pre toho druhého.

František: V našej situácii, kedy som ja starší od Majky, sa zatiaľ cítime veľmi dobre a vieme pochopiť, že aj v opačnej situácii sa môžu isté dvojice cítiť spokojne.  Je to na individuálnom posúdení a podľa mňa neexistuje univerzálna pravda, čo je dobre a čo je zle.  

Niekedy sa stáva, že pochybnosti skôr než budúci manželia, prežívajú ich príbuzní a okolie. Ako sa na váš vzťah od začiatku pozerala vaša rodina, či priatelia? Ak boli nejaké nezrovnalosti, s ktorými ste sa museli vysporiadať, bolo to ťažšie zo strany rodičov Majky ako mladšieho partnera?

Majka: Ferko bola moja platonická láska 5 rokov a hocikedy som o ňom hovorievala mamine. Keď sa rozbehlo randenie a zistila som Ferkov vek, samozrejme, som o tom povedala rodičom, avšak, neboli nejako zvlášť šokovaní. Opýtali sa ma či som s tým stotožnená, ale nikdy mi nepodsúvali nejaké pochybnosti. Otec ho videl na YouTube v projekte VIDEO ACADEMY, bol mu sympatický a to mu stačilo. Mamina mi povedala, že aj mladší ľudia niekedy nežijú život naplno ale pomaly počas neho umierajú. Toto sa jej len potvrdilo, keď Ferka spoznala a uvidela tú energiu a život, ktorý v sebe má. Predsa len, Ferko má 40 rokov a nie je to nejaký deduško, ale človek pri plnej sile.

František: Ja môžem potvrdiť Majkine slová – nestretli sme sa zo strany mojej maminy alebo sestry, či Majkiných rodičov, jej brata alebo okolia s neprijatím, nepochopením, odhováraním alebo akoukoľvek negativitou, či nesúhlasom. A to si veľmi vážim. Neprijatie ktoréhokoľvek partnera môže byť veľký problém a môže priniesť do vzťahu obrovské komplikácie. Vďaka Bohu, náš prípad to nebol. Vždy keď si to uvedomím, nesmierne sa tomu teším a som vďačný za ľudí, ktorými sme obklopení.

Necítili ste v čase, keď ste spolu „chodili“, obavu posunúť z dôvodu rozdielnosti veku váš vzťah do ďalšej roviny (zasnúbenia sa, uzavretia manželstva)?

František: Obavu som necítil, pretože ani jeden z nás nehľadal len nejaký flirt, ale obaja sme pristupovali do vzťahu s tým, že si hľadáme partnera na celý život. Keď takto vstupujete do vzťahu, veľmi rýchlo sa vedia profilovať všetky veci, na ktorých záleží. Ako sme sa spoznávali, prichádzali sme na to, že máme spoločné túžby, ciele, záujmy, vízie, pohľady na život a to nám bolo vzájomne sympatické. A čo je pre mňa jedna z najdôležitejších vecí?! Že sme sa spojili aj vo viere.

Majka: Ja som taktiež necítila obavu. Od začiatku som sa pri Ferkovi cítila veľmi dobre, sama sebou a verila som mu. Z predošlých vzťahov som vedela, že nie vždy to je takto, a niekedy som sa do vzťahu bála ísť. Pri Ferkovi som tento strach nemala. Bola som si ním viac-menej istá. Od začiatku sme náš vzťah brali vážne, obaja sme už mali priority, nebrali sme to ako zábavku, vypĺňanie času na vysokej škole. Vedeli sme, čo chceme od života a zdalo sa nám, že sme si veľmi blízki hodnotovo a v tom, ako chápeme život. Okrem toho sa mi páčilo, že Ferko má aj iné skúsenosti. Už tie také dospelé, napr. v oblasti platenia daní 😊 kúpy bytu, prenájmu, hypoték...

Ako dlho ste spolu chodili pred tým, než ste sa rozhodli uzavrieť manželstvo?

Ferko: Chodili sme spolu pol roka smiley.

Skôr, než ste sa rozhodli pre uzatvorenie sviatosti manželstva, poprosili ste o radu aj niekoho iného, napr. kňaza, aby ste sa možno uistili o správnosti svojho rozhodnutia? Alebo ste sa riadili iba srdcom a tým, ako sa vzájomne poznáte?

Majka: Ja som takúto potrebu vôbec nemala. Bola som si istá, že to chcem. Po rady som si chodila roky pred tým, kým som dospievala, a kým som zisťovala čo je pre mňa v živote podstatné. U Ferka som to potom už len našla a nebolo čo riešiť.

František: Ani ja. Samozrejme, že sme sa o tom rozprávali napr. s kamarátmi, v rodine, ale za nikým som nešiel cielene po radu. Úprimne povedané, ani som nepoznal takých kňazov, ktorí by tak detailne poznali môj život, aby mi vedeli zodpovedne poradiť...  

Stalo sa niekedy už po uzatvorení manželstva, že by ste prežívali pochybnosti o tom, či ste predsa len urobili správne rozhodnutie, keď ste sa zosobášili, a síce či ste pre seba tí praví?

František: Klamal by som, ak by som povedal, že to nikdy medzi nami nezaiskrilo. To je v poriadku a je to prirodzené bez ohľadu na vek. Sú to bežné situácie, konfrontácie, vzájomné obrusovanie, ktoré sú asi v každom vzťahu. Môžeme mať rôzne názory na rôzne situácie, ale vážim si, že s Majkou sa dá komunikovať. Akákoľvek situácia sa cez komunikáciu dá vyriešiť. Komunikácia je vo vzťahu brutálne dôležitá, je to kľúč. Tváriť sa, že nenastane problém, je naivné. Problém 100 % nastane. Pre mňa nie je dôležité to, aby sme nikdy nemali problém, ale to, aby som vedel, že v manželke mám partnera, s ktorým to vieme vyriešiť.

Majka: Beriem to tak, že manželstvo je na celý život. Teraz už treba hľadať skôr spôsoby ako ísť ďalej a nie vnášať si pochybnosti. Urobila som toto rozhodnutie a teraz, keď je niekedy zle, tak zaň bojujem.

Ak môžem, položila by som vám trošku osobnejšiu otázku. Keď sa vám mala narodiť Dorotka, neprežívali ste ako manželia nejaké obavy napr. z toho hľadiska, či sa narodí maličká zdravá? Nepodstúpili ste genetické testy?

Majka: Keďže sme žiaľ o prvé bábätko prišli, tehotenstvo s Dorotkou bolo poznačené stresom zo straty. Túto stratu som si však nevysvetľovala Ferkovým vekom. O mnohých  potratoch sa ani nevie, pretože si to žena ani nevšimne. Príroda si to skrátka vie všetko veľmi dobre zariadiť. Keďže mám skvelú gynekologičku, ktorá nás už hneď po prvom potrate odporučila na genetické testy (štandardne sa to robí až po 2. alebo 3. potrate) boli sme si istí, že sme obaja v poriadku.

V manželstve žijete spolu už 2,5 roka. S odstupom tohto času, stretli ste sa so situáciou, kedy ste si vekový rozdiel medzi sebou uvedomili? Narazili ste možno na nejakú prekážku, s ktorou bolo potrebné, aby ste sa ako manželia vysporiadali?

Majka: Až po príchode Dorotky som si uvedomila, že mám väčšiu energetickú výdrž ako Ferko a lepšie znášam únavu. Dovtedy som to snáď nikdy nepostrehla, ale teraz, keď sú niektoré noci prebdené to musí Ferko dlhšie dospávať.

František: Je jasné, že inú energiu má človek, keď má 25, 35 alebo 45 rokov. Mať dieťa je značná energetická záťaž a Majka to ako mladšia znáša lepšie. Síl už mám menej než som mal ako 25 ročný. Jednoducho to je rozdiel a je to fakt, že keď máš viac rokov,  tak máš menej energie. To však neznamená, že aj starší rodičia nemôžu byť skvelí rodičia a naplno k dispozícii.

Je možné podľa vás vymedziť, aký rozdiel vo veku je v partnerskom vzťahu ešte prijateľný a aký už nie?

Majka: Presne ako povedal Ferko, platí že s vekom klesá sila a energia. A to sú dôležité faktory vo vzťahu, pretože sa od toho odvíjajú aktivity, dynamickosť dní a veľa ďalších vecí. Možno sa budem opakovať, ale ako som povedala že nie je podľa mňa dôležité či je staršia žena alebo muž, tak si tiež myslím, že nie je kľúčový ani vekový rozdiel. Je to o porozumení a vzájomnej láske.
Môžu sa napríklad stretnúť dvaja ľudia s veľkým vekovým rozdielom, ale môžu to byť ležérnejšie typy, a tak starší partner nemusí pocítiť, že za tým mladším nestíha. A naopak, niekedy je to práve starší partner, ktorý bez problémov ešte aj predbehne toho mladšieho.

František: Ja to neviem vymedziť. Je dôležité, aby si dvaja ľudia rozumeli a bolo im spolu dobre. Bola by veľká škoda, ak by sa stretli dvaja ľudia, ktorým to klape, ale rozišli by sa len pre vekový rozdiel. Viem si predstaviť, že aj veľmi vysoké vekové rozdiely môžu byť na osoh a dvaja sa môžu skvele dopĺňať.

Neobávali ste sa v partnerskom vzťahu toho, že takýto vekový rozdiel si bude vyžadovať možno prijímanie viacerých kompromisov či obiet z dôvodu väčšieho prispôsobenia sa jeden druhému?

Majka: Myslím si, že každý, kto Ferka pozná vie, že z neho srší život, že je energický a vtipný a to mi od začiatku veľmi imponovalo. Poznala som a aj poznám ľudí, ktorí sú mladší od Ferka, ale majú menej životnej energie, a neviem si predstaviť s nimi žiť. Nám bolo spolu skrátka dobre a rozdiely, ktoré medzi nami boli, aj v súvislosti s vekom, nám vyhovovali. V akomkoľvek vzťahu, aj rovesníckom, žiješ s človekom, ktorý pochádza z inej rodiny, má iný temperament a vždy musíš robiť kompromisy a obety ak chceš, aby bol váš vzťah spokojný. Ja si na Ferkovi vážim, že je ochotný a pracovitý, vieme sa rozprávať.  Uvedomujem si, že niekto môže mať 30 rokov, ale nemusí mať záujem pomôcť, diskutovať o veciach alebo sa niečomu prispôsobiť.

František: Presne ako hovorí Majka. Doplnil by som už len, že je dôležitý pohľad na život. Poznám ľudí, čo majú 25 a vo svojej hlave sú dôchodcovia. Myslia si, že dobre už bolo a život už nejako „doklepú“. Nie je dôležitý len vek, ale aj to, akú chuť do života má každý jeden z nás.

Vzťah, kde je vekový rozdiel medzi partnermi o niečo väčší si myslím, že dnes nie je až tak zvláštnym, že by mal predstavovať výrazný a neprekonateľný problém. Vedeli by ste uviesť pozitíva, ale aj prípadné negatíva v takomto vzťahu medzi partnermi?

František: Ja tam nemám žiadne veci v súvislosti s vekom. Veľmi si vážim a teším sa, aká je Majka mama, partnerka, koľko lásky dáva Dorotke a mne a to sú veci, ktoré nemajú vplyv na vek. Môžeš byť taká, keď máš 25, 30, 35 rokov, ale môžeš mať aj 25 a neľúbiť tak svojich blízkych, nechcieť sa starať o dieťa, rodinu atď. Takisto aj nejaké negatívne veci v našom vzťahu nepripisujem veku. Zároveň ale viem, že v budúcnosti to vieme spoločne vylepšovať a vieme sa vzájomne formovať. A aby som bol úplne otvorený, pozitívum pre mňa ako pre muža je, že mám krásnu mladú manželku smiley.

Majka: Ako som povedala, ja taktiež nemám v našom vzťahu problém s vekom. Viem si ale predstaviť, že pre niekoho môže byť problém, že starší partner má napr. svoje zaužívané spôsoby,  nie je možno dostatočne  flexibilný, nevie sa vyrovnať tempu toho mladšieho, možno sa môže domnievať, že je skúsenejší lebo si viacej odžil a musí mať teda vo všetkom pravdu, atď... Každopádne, takéto problémy majú určite aj rovesnícke vzťahy, pretože je to dôsledok rôznych pováh.

Keď sa pozriete okolo seba, na svojich priateľov či známych, vnímate alebo všímate si nejakú odlišnosť vo vašom vzťahu oproti vzťahom, kde je rozdiel vo veku partnerov menší?

Majka: Keď počúvam svojich kamarátov rovesníkov, tak mám pocit, že sú s partnermi na tom rovnako. Napr., že po vysokej škole obaja začínali v práci, resp. začínajú spolu spoznávať dospelácky život, orientovať sa v hypotékach, riešiť bývanie atď. U nás je to vo veľa veciach tak, že Ferko to určitým spôsobom vedie a ja sa nechávam s radosťou viesť. Samozrejme, že veci riešime spolu, ale veľa sa od neho učím, pretože si veľa vyskúšal na vlastnej koži a takpovediac už vychytal muchy. Preto sa často pýtam na názor Ferka, kým u kamarátok napr. badám, že sa skôr a oveľa viac spoliehajú na svoj názor na vec.

František: Áno je pravdou, že veľa situácií, ktoré nám teraz život prináša, prežívam už druhý alebo aj tretí krát. Stále som však ženatý prvýkrát, a taktiež prvýkrát som otcom. V tom je zahrnutých veľmi veľa jedinečných momentov, v ktorých sa obaja ocitáme prvý krát. Aby som však nadviazal aj na to, čo hovorila Majka... Myslím si, že od prírody máme v sebe my muži túžbu byť vodcami a ženy sú tie čo robia dom domovom a plnia ho láskou. Aspoň my dvaja to tak máme a cítime sa vo svojich roliach dobre. Je však jasné, že o veciach rozhodujeme spoločne. Naším mottom je okrem iných aj to, že v rodine sa má každý cítiť príjemne.  

Neprežívali ste možno aj obavy zo svojej spoločnej budúcnosti v tom zmysle, že ste si uvedomovali, že prírodu „neoklamete“ a je isté, že jednému z vás budú sily skôr či neskôr ubúdať, kým ten druhý stále bude pri „plnšej sile“?

Majka: Ja sa učím nestarostiť dopredu. To ako ťa opúšťajú sily je veľmi individuálne. Ferkova mamina, bývalá telocvikárka, je o 12 rokov staršia než moja mamina, ktorá je zdravotná sestra a robí nočné. Častokrát je unavenejšia a vládze menej ako Ferkova mamina. Okrem toho, mnohokrát stačia rôzne nešťastné udalosti, ktoré dokážu zmeniť život o 180 stupňov a obrať o silu aj tých najsilnejších a v najlepšom veku.

František: Moji rodičia, ktorí mali prekrásne manželstvo sú konkrétnym príkladom. Otca nám z plnej sily vzala mozgová príhoda a bolo jedno, že bol iba o tri roky starší od mamy. Viem, že môže nastať to, že v niečom nebudem výrazne vládať, ale nájdeme riešenie, aby sme všetko čo chceme, mohli spolu zvládnuť a absolvovať.

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí majú voči takýmto vzťahom v sebe určité pochybnosti, resp. rodičom, ktorí nie sú spokojní s výberom partnera svojho dieťaťa z uvedeného dôvodu (t. j. vekového rozdielu) a zasahujú nejako do tohto vzťahu?

František: Nie je to o tom, aby sme žili predstavy rodičov a okolia, ale tie naše. Mladým by som odporúčal, že ak ich to teší, sú vo vzťahu spokojní, nech do toho idú. Rodičom by som odkázal, aby svoje deti a ich rozhodnutie akceptovali. Neprijatie partnera môže priniesť obrovské množstvo negatív do vzájomných rodinných vzťahov. Úloha rodiča je totiž aj v tom, aby dieťa pustil z ochranných rodičovských rúk a nechal ho letieť svetom.
Majka: Rodičom by som odkázala, nech veria tomu, ako vychovali svoje deti. Keď im ukazovali, na čom v živote záleží, poukazovali na tie správne hodnoty a v ideálnom prípade boli v manželstve aj dobrým príkladom, nemusia byť upnutí na vek. Nech si radšej všímajú ako sa partner správa, aké má srdce a ako si navzájom partneri vyhovujú. To je dôležitejšie.

Vedeli by ste nejaký odkaz, či povzbudenie zanechať aj tým ľuďom, ktorí takýto vzťah momentálne prežívajú, ako by ste im odporúčali reagovať na svoje okolie, ktoré môže mať isté pochybnosti o úprimnosti ich vzťahu?

František: Je potrebné počúvať svoje srdce a spoznávať, či je vám spolu dobre, či ste hodnotovo podobne naladení, ale hlavne počúvajte seba! Áno, je správne poradiť sa, ale nežiť život podľa predstáv iných ľudí. Je dôležité nájsť v sebe silu, byť slobodný a rozhodnúť sa, čo chcem. Povedal by som, že veľa ľudí necháva zodpovednosť na inom, lebo im to povedala nejaká autorita. Iste, je to pohodlnejšie. Ale správne je mať silu a ísť za svojou túžbou. Ak vám to teda dáva zmysel, choďte do toho. smiley

Majka: Úplne súhlasím s Ferkom a už len dodám, aby sa na vzťah pozerali v čistote srdca, kde nájdu všetky svoje odpovede. Láska, komunikácia, hodnoty a životný štýl sú podľa mňa v rebríčku dôležitosti prednejšie. Želáme Vám, aby ste sa dobre rozhodli, a aby Vám v tom všetkom Pán Boh pomáhal smiley.

 

Rozhovor pripravila: Mária


Ak sa aj ty, podobne ako títo manželia, chceš podeliť s druhými so svojou skúsenosťou, zážitkom, ťažkými chvíľami, ktorými si si prechádzal vo vzťahu, v manželstve či ako slobodný... Napíš nám na info@bezhranicnalaska.sk alebo do súkromnej správy na Facebooku alebo Instagrame a my tvoje posolstvo, rady alebo skúsenosti posunieme pre ďalších formou, aká vyhovuje tebe (zamyslenie, rozhovor, svedectvo, príbeh,..)
Tešíme sa, že si môžeme takto navzájom pomáhať a obohacovať sa. :)

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!