Staré dobré rady o tom, ako by náš vzťah mohol byť šťastnejší

Späť na články

Každý pár má svoje vlastné problémy a kríže. To je známa pravda, o ktorej väčšina z nás nepochybuje. Každý vzťah je tak individuálny, ako sú jedineční ľudia, ktorí ho tvoria. Preto sa na oblasť vzťahov nedá aplikovať jeden stručný a osvedčený návod. Predsa však existuje niekoľko známych rád a pravidiel, ktoré nám môžu poslúžiť ako kompas na cestu. A tou každý vzťah určite je.

Staré dobré rady o tom, ako by náš vzťah mohol byť šťastnejší

Tvoje šťastie začína u teba

Každý si je strojcom svojho šťastia.“ To je známe príslovie. Vo vzťahu naň žiaľ často zabúdame. Prítomnosť druhého nás nabíja endorfínmi a my chceme tráviť čo najviac času spolu, vo dvojici.  Tvoj partner však nikdy nebude môcť kompletne naplniť tvoje túžby a potreby. To je skrátka nemožné. Je to fakt, s ktorým sa treba zmieriť. Čas, pozornosť, prejavy lásky, porozumenie, pohoda, to všetko raz ustúpi do úzadia a ukážu sa väčšie či menšie problémy. Tu je potrebné si uvedomiť, že za to, ako sa cítime, sme zodpovední my sami. Nie partner, ale my. On v nás mohol isté pocity vyvolať, ale spracovať ich musíme my. Sami sa rozhodujeme, kam budú naše myšlienky smerovať. Či ťažkosti a problémy zveličíme alebo či ich spracujeme. Pocit šťastia vychádza z našej vlastnej duše. Z nášho vnútorného pokoja, z nášho modlitbového života, z našej dôvery, z nášho pocitu naplnenosti a uplatňovania darov a talentov. Vzťah nie je o tom, aby ťa ten druhý urobil šťastným. Vzťah je o tom, že ty si šťastný a chceš toto svoje šťastie rozdávať a šíriť ďalej. A to predovšetkým na osobu, s ktorou si vo vzťahu.

Usporiadanie priorít a hodnôt

Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že aj keď sa stretnú dvaja ľudia, ktorí sa k sebe v maximálnej miere hodia, aj tak ich čaká veľa úsilia pri vzájomnom porozumení a zladení. O to ťažšie to majú páry, ktoré už vo fáze chodenia nemajú spoločné hodnoty, priority, koníčky ani celkové smerovanie. Nemôžem paušalizovať, ale povedala by som, že takíto dosiahnu jednotu, ktorej je manželstvo výrazom, len veľmi ťažko. „Poznaj sám seba.“ To, čo chceš, kam kráčaš, čo je pre teba dôležité a na čom ti záleží. A potom zisti, či to má tvoj partner nastavené podobne. A potom sa spolu o tom rozprávajte, rozprávajte, rozprávajte... Ideálom je, aby bol váš rebríček hodnôt rovnaký. Aby ste mohli na veciach pracovať ako tím. A na prvej priečke (samozrejme po Bohu) by mal byť rozhodne ten človek, s ktorým sme vo vzťahu. Nie rodičia, ani priatelia. Niektorí ľudia sa ocitnú vo vzťahu, pretože obaja majú na prvom mieste kariéru, peniaze, dobrý vzhľad či spoločné koníčky. Niekedy si ani neuvedomia, že ich pri sebe drží len rovnaká záľuba či spoločný cieľ a túžba, ale nie nezištná láska k tej druhej osobe. Rovnaké riziko hrozí aj pri ľuďoch, ktorí napríklad ešte nemajú dobre rozlíšené svoje povolanie. Vzťah je pre nich len etapou, skúškou. Ale v skutočnosti srdcom stále odbiehajú inde. K stretkám, aktivitám, službe, na pútnicke miesta, do kláštorov a podobne. Nechápte ma zle. To všetko je dobré a správne. Ale človek potrebuje mať jasno v tom, či chce budovať manželstvo a rodinu alebo zasvätiť život niečomu inému. Je to fér pre obe strany. Pretože po čase veľmi bolí zistenie, že pre niekoho ste vo vzťahu boli vždy len možnosťou, ale nikdy nie prioritou.

Ale človek potrebuje mať jasno v tom, či chce budovať manželstvo a rodinu alebo zasvätiť život niečomu inému. Je to fér pre obe strany. Pretože po čase veľmi bolí zistenie, že pre niekoho ste vo vzťahu boli vždy len možnosťou, ale nikdy nie prioritou.

Obojstranná zmysluplná komunikácia

Komunikácia je základný kameň vzťahu.“ Napriek tomu s tým máme asi všetci problém. Chcela by som upozorniť na to, že v zdravom vzťahu musia byť schopní komunikovať obaja. Jednotlivec to sám nezachráni. Z partnera musíte mať pocit, že je s vami ochotní hovoriť o všetkom. Že dokáže viesť konštruktívnu debatu, bez napádania a urážania sa. Že preňho neexistujú tabu témy alebo nejaká trinásta komnata, do ktorej vás nepustí. Cez väčšinu problémov a kríz vo vzťahu sa dá prerozprávať. Lenže tento rozhovor musí mať svoje pravidlá. Ide o komunikáciu, kde jeden vecne, úprimne, otvorene a bez zbytočne napätých emócií povie o tom, čo chce, potrebuje, či ako sa cíti a ten druhý ho pozorne, so záujmom a bez prerušovania počúva. Takýto rozhovor by mal na konci priniesť nejaké riešenia. Väčšinou v podobe kompromisu z oboch strán. Ide o to, aby obe strany cítili, že sa pochopili a dohodli. Takéto rozhovory a kompromisy zväčšia bolia. Nikto nie je víťaz. Vo vzťahu neexistujú víťazi a porazení. Každý niečo získa aj stratí. Ovocím toho všetkého je však pocit väčšej blízkosti, väčšej dôvery a nakoniec aj väčšieho porozumenia a jednoty.

Ráno múdrejšie večera

Túto starú pravdu som sa musela doslova naučiť na vlastných chybách. Môj manžel sa z práce vracia neskoro, okolo deviatej večer. A tak všetko, čo sa vo mne cez deň nazbieralo, a čo potrebujem zo seba vyliať, riešime v tom najnevhodnejšom čase pred spaním. Často som pre niečo nahnevaná a vytočená a on je zas priveľmi unavený, aby mi dal dobrú spätnú väzbu. Sem-tam sa nám stáva, že chodíme spať nahnevaní. Stále si pritom spomeniem na výrok sv. Pavla: „Nech slnko nezapadá nad vašim hnevom.“ Ale ako sa to dá? Všimla som si, že ráno, keď sa zobudím, mám už iné pocity. To, čo ma včera večer nesmierne vytáčalo už neberiem tak tragicky. Dala som si teda predsavzatie, že vážne veci nebudeme nikdy riešiť večer. Ak ma to bude stále trápiť aj ráno, tak to potom v kľude preberieme. Ale za hnev a slzy pred spaním to naozaj nestojí. Skúste si aj vy odpozorovať vlastné reakcie, vlastné emócie a pracovať s nimi. Nájsť najlepší čas, miesto a tón na rozhovor tak, aby ste sa obaja cítili komfortne. Chcete predsa nájsť riešenie, či nie?

S ľahkosťou a humorom

S úsmevom je život ľahší.“ Som veľmi šťastná a vďačná, že môj manžel je ten najvtipnejší človek akého poznám. Keď sa cítim napätá či nervózna, vždy sa mu podarí nejako ma rozosmiať. Existujú ľudia, ktorí sú akoby od prírody kritickí a ufrflaní. Ďalší berú seba aj svoje okolie priveľmi vážne a nedokážu sa nad nič povzniesť. Sú ľudia ktorí túžia po pomste, ktorých musíte odprosiť po každom mimovoľne povedanom slove, a tak podobne. Pre dlhodobý vzťah je ale takéto fungovanie neudržateľné. Nad 90% vecí sa skrátka budete musieť jednoducho povzniesť. Je veľkým umením naučiť sa mávnuť rukou, odpustiť si a kráčať ďalej. Ja sama sa miestami, keď cítim že vstupujeme do konfliktu, občas zastavím a pýtam sa: Stojí mi zato sa o túto vec hádať? Niekedy je odpoveď áno. Sú veci, ktoré sú priveľmi dôležité na to, aby sme ich nechali len tak. Ale potom je tu veľká väčšina vecí, na ktorých až tak nezáleží. Bojujeme o ne lebo sme sebeckí, lebo chceme mať všetko po svojom. Lebo sme pyšní a tvrdohlaví a myslíme si, že vieme všetko najlepšie. Ale toto nemá nič spoločné s láskou. Skúsme viac vecí odovzdávať. Zasmiať sa. Nezúfať. Veriť, že Boh sa o to postará a že našou úlohou je len navzájom sa milovať.

Ja sama sa miestami, keď cítim že vstupujeme do konfliktu, občas zastavím a pýtam sa: Stojí mi zato sa o túto vec hádať? Niekedy je odpoveď áno. Sú veci, ktoré sú priveľmi dôležité na to, aby sme ich nechali len tak. Ale potom je tu veľká väčšina vecí, na ktorých až tak nezáleží.

Byť najlepšou verziou seba samého

Každý vzťah, ale zvlášť manželstvo, nás má posväcovať. Má nás privádzať k Bohu. Pomôcť nám zlepšiť sa. Partner je totiž to najlepšie zrkadlo, ktoré nám Boh dal. On prvý vidí naše slabosti a chyby a mal by nám ich odkomunikovať s láskou a prijatím. A my by sme ich mali prijať bez urážania a pokúsiť sa na nich zapracovať. „Nemôžeme zmeniť druhého človeka, ale môžeme zmeniť seba.“ A mali by sme! Malo by to byť v našom záujme, stať sa najlepšou verziou samého seba. Láska je vraj zaľúbenie sa do obrazu druhého tak, ako ho Boh zamýšľal. Zamilovali sme sa, pretože sme v druhom videli nesmierne dobro a potenciál. Je našou aj jeho povinnosťou rozvíjať ho, aby z neho neostal len ideál, ale premenil sa na skutočnosť. Nech nám malé chybičky a vrásky nezabránia vidieť a spomenúť si, prečo sme sa do toho druhého človeka zaľúbili. Nie je našou úlohou súdiť, navzájom si vyčítať, obviňovať sa a podrážať si nohy. Skôr ide o to pomáhať si a motivovať sa. Vyžaduje si to však prácu a snahu z oboch strán.

Každý vzťah, ale zvlášť manželstvo, nás má posväcovať. Má nás privádzať k Bohu. Pomôcť nám zlepšiť sa. Partner je totiž to najlepšie zrkadlo, ktoré nám Boh dal. On prvý vidí naše slabosti a chyby a mal by nám ich odkomunikovať s láskou a prijatím. A my by sme ich mali prijať bez urážania a pokúsiť sa na nich zapracovať.

Ja sama som ako čerstvá novomanželka len na začiatku tejto cesty. A robím chyby. Vlastne robím viac chýb, než správnych krokov. Ale mám istotu v tom, že na tejto ceste manželstvom je s nami Boh. A že napriek mojej občasnej neznesiteľnosti ma manžel prijíma a ľúbi takú, aká som. Buďme teda pre seba navzájom povzbudením a pomáhajme si, aby naše vzťahy boli Bohu na slávu a nám (aspoň trochu) na radosť .

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!