1. Žena si musí byť istá tým, kým je a má s tým súhlasiť
Žena potrebuje cítiť prijatie najprv od vlastného otca. Chce počuť od neho pochvalu, byť si istá tým, čo jej povie a samozrejme chce cítiť aj istý obdiv z jeho strany. Vo svojom srdci túži po tom, aby bola krásna a jedinečná. A práve na to je tu otec! Dcéra vyžaduje, aby jej to otec povedal. Chce si to bez konkrétneho zámeru zaslúžiť, ale ak to nedostane, bude sa stoj čo stoj pokúšať získať to, po čom túži. A pokiaľ jej to pozemský otec potvrdí, bez ohľadu na to, čo robí alebo nerobí, bude môcť pristupovať k Bohu s dôverou, že on ju miluje a prijíma ju úplne bezpodmienečne.
Bez tohto potvrdenia od otca bude k Bohu pristupovať nesprávnym spôsobom. Bude si myslieť, že Jeho pozornosť si musí ťažko vydobyť. To znamená, že nebude vedieť prijať identitu Božej dcéry a vyžarovanie Božej lásky preto, lebo ju Boh miluje bez akéhokoľvek váhania, či premýšľania. A keďže aj ona robí chyby, pomaly prestane veriť Pánovi, nakoľko si začne myslieť, že stratila priazeň Boha a očakáva, že mu bude musieť dokázať, ako je hodna.. Božej lásky.
2. Citové spojenie
Druhá vec, ktorú dcéra potrebuje od otca je „emocionálne prepojenie“. Tento vzťah otca s dcérou tiež zahŕňa to, že otec bude schopný načúvať jej problémom, pocitom, prianiam, snom a túžbam. Samozrejme jej bude oporou, keď bude smutná, nahnevaná či sklamaná. Zaväzuje ho to k citlivosti a tiež si musí vedieť priznať svoje silné i slabé stránky.
Bez toho bude mať o Bohu predstavu ako o vzdialenom a pre ňu neprístupnom. Jej viera bude viac prechádzať cez hlavu ako cez srdce. Časom začne pociťovať, že Boh jej nie je tak blízko ako ostatným kresťanom a nebude schopná skutočne prežívať blízky vzťah s Otcom, respektíve si všimne, že nie je ako to dievčatko, ktoré môže na kolenách volať „Abba, Otče“. Nebude vedieť vyznať Pánovi každú bolesť, strach a svoje zápasy. Namiesto toho zoberie všetko čisto len do vlastných rúk.
3. Zdravý model mužnosti
Žena sa učí z toho, ako na ňu vplýva otcovský príklad. Muž by mal byť teda silný a starostlivý, nie panovačný či arogantný. Mal by si teda vedieť zosožniť ženskú prítomnosť. Otec má viesť, pokiaľ mu to dcéra dovolí, ovplyvňovať ju. Žena, ktorej model „správneho muža“ znehodnocuje ženy, využíva ich slabosti alebo ak muž používa svoju silu a svoje postavenie v rodine, dosiahne to, že dievčaťu zasiahne do vzťahu s Pánom Ježišom, lebo už nebude schopná veriť mužom.
Žena nebude potom schopná priznať svoju slabosť či vzťah pred Božou „mužskou tvárou“. To bude mať za následok to, že bude mať pod kontrolou svoj život ona sama a vzdá sa života s Pánom, lebo bude očakávať, že Boh ju potrestá a zneužije jej slabosť a dôveru. V Božej prítomnosti sa nebude cítiť bezpečne a bude mať o ňom mienku, ako o tom, ktorý len trestá, je nedôveryhodný a neustále nahnevaný.
Pokiaľ žena nedostane tieto tri veci od svojho pozemského otca, jej vzťah s Nebeským Otcom bude afektovaný. Ak vidíš v sebe niektorý z týchto opisov, stále je tu nádej. Stále smieš zmeniť svoj skreslený pohľad na Nebeského Ocka. On je ten, ktorý ti vraví, že je. Nie je tvoj pozemský otec, ale je tvoj Nebeský Otec, ktorý ťa miluje, prijíma ťa s láskou, stále sa o teba stará a váži si ťa. On je dôveryhodný, starostlivý a odpúšťajúci. A to si ani nemusíš zaslúžiť Jeho lásku. Chce, aby si sedel pri Jeho nohách a mohol v slobode plakať so slovami „Abba, Otče“.
Autor: Karla Dowing
Preklad: Magdaléna Tkáčová
Originál: http://www.selfgrowth.com/articles/father-daughter...
