Keď sa zo služby stane oslava Boha

Bola som ten prípad človeka závislého na mládežníckych skupinkách, ktorý na nich zostával každú nedeľu minimálne o hodinu dlhšie ako bolo potrebné. Možno aj o dve, dobre, tri, pokiaľ neberieme do úvahy tanečné párty na parkovisku a to len preto, že osvetlenie v hlavnej miestnosti už bolo vypnuté. Zatiaľ čo ostatní ,,tínedžeri“ odišli domov alebo zostali pomáhať s upratovaním, ja som sa vyhovorila na improvizované fotenie a neskoré nočné behy s priateľmi.

Keď sa zo služby stane oslava Boha
Foto: © pexels.com

Vieme, že nájsť spoločenstvo je dôležité aj príťažlivé. V tomto Kristovom tele sa naša viera stáva ešte krajšou (pozri List Efezanom 4:1 – 15,List Rimanom 12:9-21). Nanešťastie, moje tínedžerské úsilie o spoločenstvo bolo často zahalené sebeckými túžbami slúžiť sebe a svojmu „katolíckemu obrazu“, a nie potrebami služby, do ktorej som bol zapojená. 

Pravdupovediac, príležitosti k službe v mojej skupinke neboli ani zďaleka dobrovoľné. Počas posledného ročníka strednej školy ma priatelia presvedčili, aby som pomohla kuchynskému tímu počas víkendového stretnutia. Napriek mojej túžbe byť v centre pozornosti, Ježiš ma učil pokore, vytiahol ma z mojej komfortnej zóny, pričom mi stále pripomínal, že práca, ktorú robím, je naozaj dobrá a potrebná. Od drhnutia špinavého riadu až po nekonečné dopĺňanie pohárov limonády počas večere, bola to práve Božia milosť, ktorá sa ukázala byť oveľa väčšia než akákoľvek sláva alebo pozornosť, ktorú som podľa mňa vtedy potrebovala od svojich rovesníkov. Zatiaľ čo som zisťovala, že táto skúsenosť je únavná a vyčerpávajúca, Pán pomaly vysádzal semienka do môjho srdca a nechal svoju lásku, aby ma premieňala. A vďaka môjmu (váhavému) „áno“ počas víkendu, som si mohla nájsť niekoľko najdrahších priateľov.

Stvorení slúžiť

V knihe Genezis, čítame o stvorení života ,,I vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strážil“ (Genezis 2:15). Slovo ,,obrábať“ je odvodené od hebrejského abad , čo znamená pracovať alebo slúžiť. Boh nestvoril Adama, prvého človeka, len na prácu v záhrade, Boh ho stvoril, aby slúžil Kráľovstvu na Zemi a všetkým ľuďom v ňom. Tento akt služby Bohu je viac ako len namáhavá práca, je to spôsob uctievania Stvoriteľa. Samotná naša existencia je pozvaním k chváleniu Pána týmto spôsobom: chrániť, starať sa a slúžiť zvyšku Jeho stvorenstva.

Aj keď možno nepociťujeme rovnaký tlak ako Adama a Eva, prví ľudia obrábajúci Zem, chápeme, že ani slúžiť v dnešnej dobe nie je jednoduché. Čelíme mnohým výzvam, až sa môže zdať, že jeden skutok je lepší než druhý a to odvádza našu pozornosť od pokornej a radostnej služby. 

Použime ako príklad moje stredoškolské ja. Ak by som nebola v prvej línii udržovania skupinových diskusií, vedenia rozhovorov či scénok , cítila by som sa bezmocne. Aj keď sú všetky tieto činnosti cenné a uznávané, služba nie je vždy viditeľná, povšimnutá alebo chválená. Nie sú to len konferenciéri, vedúci bohoslužby, rečníci alebo lídri malých skupiniek, ktorých vidíme. Sú to hlavne dobrovoľníci, rodičia, pomocníci – tí, ktorí slúžia ,,v zákulisí“. Služba je zložená práve z týchto ľudí, ich jedinečných darov, pôsobiacich spoločne ako tí, ktorí vedení Duchom Svätým umývajú Cirkvi nohy. Skutočná služba nie je len jednou kategóriou a žiadna úloha v nej nie je menej dôležitá ako tá druhá. 

Nájdi svoj dar

Matka Tereza z Kalkaty ma skutočne vyvádza z miery. Je naším svätým vzorom pokornej služby v Cirkvi, no napriek tomu sa mi jej na misie zameraný život zdal vždy nedosiahnuteľný. A možno aj je. Možno nie sme všetci povolaní k medzinárodnej službe v niektorých z najchudobnejších miest sveta alebo ku založeniu charity, či získaniu Nobelovej ceny za mier. Ale to neznamená, že Boh pre nás nemá nádherný plán, ako slúžiť s pomocou darov, ktoré nám dal. 

Čo sú to vlastne tie „dary“? Nečakajme, že ich odhalíme za noc, alebo že ich Boh pred nami skrýva, aby nás potrápil. Keď sa naučíme podriadiť naše srdce Božej vôli, objavíme cestu, na ktorej sa cítime byť povolaní slúžiť nielen preto, že sa nám to páči, ale pretože veríme a vieme, že nás používa pre Jeho dobro a dobro Jeho ľudí. 

Musíme však vedieť, že nie všetky úkony služby sú očarujúce. V skutočnosti väčšina z nich zostáva bez povšimnutia. Toto je test našej katolíckej viery, veriť, že Ježiš je oveľa väčší než naše vlastné túžby pre život a že s našou ochotou a otvorenosťou urobí veľké veci, aj keď plody našej práce nemusia byť badateľné. Ak veríme, že nás povedie a pripraví na vybudovanie Nebeského kráľovstva na Zemi - bez ohľadu na to, aké náročné alebo nepohodlné to bude – som si istá, že ak sa oprieme o naše dary, je to niečo, čo nám umožní slobodne kráčať s veľkou radosťou a pochopením nášho povolania ako Kristových služobníkov. 

Vyjdi zo seba

Keď som prechádzala prípravou na birmovku v našej farnosti, od mojej triedy sa očakávalo, že absolvuje niekoľko  hodín dobrovoľníctva v našej miestnej komunite. Napriek tomu, že to pre mňa mohlo byť veľké pozvanie zapojiť sa, brala som to ako povinnosť a nie ako príležitosť. Keď som zo svojho zoznamu úloh vyčiarkla položku služba, príliš som sa zaoberala „dobrým pocitom“, než aby som nachádzala radosť z toho, že venujem svoj čas a seba druhým.

Tieto prchavé, nadýchané emócie, ktoré prežívame po službe, sú dočasné. Ak od nich závisí naša motivácia slúžiť, (bohužiaľ) vyhoríme a prídeme o príležitosť na skutočné stretnutie. Musíme nasmerovať svoje úsilie späť na Krista tým, že si pripomenieme Jeho lásku k Jeho ľudu. Keď nezabudneme, že sa staráme o Božie stvorenie, začneme vidieť ľudí, ktorí sa snažia stretnúť s Kristom prostredníctvom nás, či už sú to chudobní, chorí, bezdomovci alebo dokonca členovia mládežníckej skupinky.

Byť duchovne naplnený

Po dvoch letách slúžiacich na Life Teen misiách je jedna vec, ktorou som si istá: a to že nemôžete slúžiť s prázdnou nádržou. Myslím tým to, že ak naše duše nevyživujeme modlitbou a zodpovednosťou, môže byť neuveriteľne ťažké (a odrádzajúce) úplne a slobodne prijať Božie volanie.

Bolo veľa okamihov, keď som sa cítila frustrovaná, ak niekto z mojej malej skupinky odvádzal pozornosť všetkých od modlitby alebo keď som nedostala „poďakovanie“ za prípravu večere. Uvedomila som si, že som sa na svoje poslanie pozerala sebeckým pohľadom. Dovolila som, aby moje myšlienky a činy boli riadené mnou a nie Božou láskou. Ku každej interakcii s ostatými som pristupovala s očakávaním, že dostanem niečo na oplátku späť.

Matka Tereza nám pripomína: „Láska je jednosmerná cesta. Vždy sa vzďaľuje od seba a smeruje k druhému. Láska je naším vrcholným darom pre ostatných.“ Ako svedkovia Ježiša a najväčšej Lásky, aká kedy existovala, sa snažíme slúžiť druhým s rovnakou pokorou a súcitom ako On. Aj keď to nerobíme dostatočne, je to náš Stvoriteľ, ktorý nám aj tak neustále slúži. Ak máš pocit, že zápasíš s túžbou slúžiť, pozri sa na Ježiša, ktorý ťa naučí, ako plne milovať ostatných. Ak máš pocit, že trpíš netrpezlivosťou s tými, ktorým slúžiš, popros Ho a On ti ukáže zmysel a dobro tvojich činov. A ak máš problém s porozumením svojim darom, ver, že Boh ťa posväcuje s každým malým „áno“, ktoré mu povieš, a pretvára ťa v osobu, ktorou sa máš stať.


Autor: Maddy Bass
Preklad: Dáša Uhrinová
Zdroj: lifeteen.com

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!