Odveká romanca

Už v pradávnych časoch múdrych patriarchov sa stáročiami tradovala Nádej, ukrytá v zväzkoch, pripravená uzrieť svetlo sveta v pravý čas. Ukryl ju tam sám Stvoriteľ. Nádej bola nebeského pôvodu a predsa sa z lásky k svojmu stvorenstvu prispôsobila maličkosti obyčajných ľudí.

Odveká romanca
Foto: © unsplash.com

     Zrodila sa zázračným spôsobom v lone ženy, vzácnej, krehkej a predsa silnejšej ako najmocnejší sveta. Žena, dovtedy ostatnými zaznávaná, prijala dar, ktorý navždy a naveky zmenil život ľudstva. Mladá deva, ktorú by si nikto nevybral na inú prácu, sa stala nenahraditeľným článkom v dejinách spásy. Nosila pod srdcom srdce Boha, a napriek tomu zostala skromná. Nádej v dievčine vzrastala a keď prišiel čas, nebolo izbietky, kde by sa prvýkrát nadýchla. Stvoriteľ mal iný plán ako muži v chrámoch čakali. Nie honosne, ale skromne pri zvieratách. Nádej sa zrodila a nosí meno Ježiš.

     Na prvý pohľad obyčajná rodina robila obyčajné veci neobyčajným spôsobom. Muž, mocný a odvážny, vyslanec Boha, chránil a staral sa o matku, jemnú a citlivú na tichý hlas Božieho Ducha a malého Ježiška, Syna, ktorého osud nik nepoznal. Malý chlapec kráčal po stopách lásky. Rozdával ju takým spôsobom, aký mu bol v danom období najbližší. Niekedy láska spočívala v pomoci odniesť ťažkú nádobu s vodou od studne, inokedy hrať sa deťmi, kým mama varí obed. Vzorom mu boli rodičia, ktorí si cez zdanlivé maličkosti dláždili cestu do neba. Keď chlapec podrástol a jeho tvár začala zarastať, nadišiel čas, aby naplnil svoje poslanie. Opustil rodinné hniezdo a s odvahou sa vydal do jamy levovej. Nenapredoval sám, tajomný Otec mu vyvolil bratov. Bratov dvanástich, čo sa nezaslúžene zázračným spôsobom priblížili k nebu. Pomáhali mu, koľko vo svojich ľudských možnostiach vedeli, ale z prirodzenosti človeka neraz padali. Ježiš vidiac túžbu a otvorenosť ich sŕdc pre veci nadprirodzené, podal im pomocnú ruku a viedol ich ďalej po ceste svätosti. Kadiaľ chodila táto výnimočná družina, boli uzdravované nielen telá, ale i srdcia. Mnohí úbohí ľudia uvideli Nádej, spoznali lásku, ktorá bola odvekou, no hriech pošpinil jej pravú tvár. A presne o tom to bolo, prišiel Niekto, kto rozdával lásku priehrštím tým, ktorí si to vôbec nezaslúžili.

     Chýr o bájnom Mužovi so zázračnou mocou sa rozniesol po celom kraji. Keď prišli do niektorého mesta, čakali ich tam zvedaví obyvatelia bažiaci po senzácii a to sa priečilo zmyslu verejného účinkovania. Postupom času, čoraz viac ulice plnili davy ľudí a ubúdalo tých, ktorí chápali to podstatné. Ježiš túžil po tom, aby sa jeho konanie dotklo aspoň jedného chudáka, a preto neustával. Jeho služba bola únavná a vyčerpávajúca, Syn človeka však žil v prítomnosti Otca. Nie zo svojich obmedzených ľudských síl, ale z tých bezhraničných Božských. Bájny muž, popri zázrakovaní vždy rozprával akési zaujímavé príbehy, často podobajúce sa rozprávkam. Mnohí počúvali, no nechceli počuť, preto neporozumeli. Bola jedna žena, jednoduchá, obyčajná a slová sa jej predsa dotkli. Toho Mudrca, ktorý rozprával také láskavé slová ľudu, ani nevidela, no keď sa priblížil, zúfalo a oddane siahla po jeho rúchu, túžiac po uzdravení tela a duše. Pán si to všimol a ju premohol strach. Ježišova reakcia však bola diametrálne odlišná od jej očakávaní. On ju prijal a odpustil jej. Dokonca ju uzdravil. Húfy ľudí možno vôbec nepochopili, čo sa práve stalo. Ale ona áno. A v slepej dôvere vykročila za Nádejou.

     Čím viac bol tajomný Liečiteľ populárnejší, tým viac sa muži z chrámov snažili o jeho pád. Hoci pomaly, no postupne prívržencov večnej Pravdy vzrastalo, ale zároveň rástla aj nenávisť vo veľkňazoch a zákonníkoch. Prudko odsudzovali drzosť oného muža, ktorý rozvracal moc ich zákonov skrze nejaké falošné nádeje. Zákony boli prvkom manipulácie masy obyvateľstva a bolo kruto potrestané akékoľvek porušenie. Nehľadiac na bolesť a utrpenie, ktoré mnohokrát prísne pravidlá spôsobovali, židovskí predstavení trvali na ich dodržiavaní. Všetko fungovalo, ich popularita sa zväčšovala, až kým neprišiel ten záhadný samozvaný muž, ktorý oponoval ich zákonom a stúpal počet jeho prívržencov. V istom momente sa naplnil kalich ich trpezlivosti a rozhodli sa konať. Aký to veľký hnev a nenávisť zaviedli nejedného mravokárcu k židovskému miestodržiteľovi s prefíkanou žalobou. Nebolo pochýb, že uspejú. Presne vedeli, na ktorú strunu mali zabrnkať. Udalosti nabrali rýchly spád, Ježiš bol zatknutý a predvolaný pred veľradu.

     Začal sa sled vypočúvaní. I najsilnejší muži ľudu cítili mentálnu prevahu obžalovaného, nenachádzali na ňom vinu, a predsa bol pre ľudskú neprávosť odsúdený na smrť. Na smrť na kríži. On stál so vztýčenou hlavou vedomý si svojej úlohy a aj v tej chvíli, keď ho v strachu opustili i najbližší, on sa na svojich katov pozeral s láskou. Ľudsky neuchopiteľný projekt vykúpenia človeka, pre ktorý musel sám Boh vydať svojho Syna pred ľudskú nenávisť, aby zachránil tých, ktorí ho nechali zomrieť. Dielo lásky vyvrcholilo. Nie v smrti, ale v zmŕtvychvstaní. Nádej, premohla to, čo je konečné, lebo ona je nekonečná.

     Svedkovia Nádeje dodnes rozprávajú príbeh oného Muža, ktorý sa vzdal všetkého, aby zachránil Teba.


Autorka: Alžbeta Širáňová

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!