Stratégia "RUKA PROTI STRACHU"

V súčasnej situácii, keď stále ešte prežívame pandémiu covidu, či jej dozvuky, za hranicami zúri vojna, sme svedkami dramatických udalostí, tragických príbehov utečencov a často čelíme nenávistnému, iracionálnemu správaniu, je celkom prirodzené a normálne sa báť. Strach je pomocník, ktorý nám pomáha rozlíšiť nebezpečenstvo. Je dobré si ho uvedomiť a prijať to, že je tu, nepopierať ho. Niekedy sa skrýva za hnevom, smútkom alebo agresiou. Je v pozadí a niekedy ostáva nerozpoznaný. Stáva sa nepriateľom, ak mu dovolíme nás pohltiť. Ak rozpoznáme, že sa to deje, môžeme využiť stratégiu ruky proti strachu.

Stratégia "RUKA PROTI STRACHU"
Foto: © pexels.com

Tak som ju pracovne nazvala. Pozrite sa na svoju ruku, na jednotlivé prsty a vašu dlaň. Položte si šesť otázok, ktoré vám môžu pomôcť váš strach zvládnuť. Začíname od palca.

1. PALEC je z našich prstov najväčší – ukazuje nám na najväčšieho pomocníka proti strachu a tým je LÁSKA  

Otázka: Komu môžem teraz pomôcť? Kto sa možno tiež bojí alebo cíti obavy? 

Môžu to byť napr. moje deti, súrodenci, moji žiaci, babička, chorí, starší alebo osamelí susedia, ľudia, ktorí stratili svoje domovy, utečenci, ženy a deti, ktoré ostali bez otcov, ľudia, ktorí prišli o prácu... 

Orientácia na pomoc druhým, teda prejavy lásky,  nám pomôžu zamerať sa na to podstatné. To je bezpečné prostredie a cesta, ako spraviť zo strachu pomocníka a nie tyrana. Láska nás odvádza od prílišnej pozornosti na seba k zaostreniu hľadáčika našej mysle, srdca aj duše na iných. Prakticky to môžeme urobiť skrze zameranie sa na potreby ľudí okolo nás a na to, ako im môžeme reálne pomôcť. Láska nás volá urobiť niečo konkrétne pre druhých, aby sme zmiernili ich úzkosti a obavy. Čo teda môžem urobiť pre niekoho, aby sa menej bál? 

Príklad: Psychiater Viktor Frankl povedal žene, ktorú ovládol strach, beznádej a zúfalstvo po strate všetkých príbuzných počas vojny, či vie, koľko je teraz po vojne vonku na uliciach detí, ktoré nemajú rodičov a túžia po láske. Žena odišla a po čase ho informovala, že ich už má doma päť a objavila opäť chuť žiť.

Frankl sám prežil 4 koncentračné tábory a povedal: „Ľudské bytie vždy poukazuje a je smerované na niečo alebo niekoho mimo seba samého – nech je to zmysel, ktorý čaká na naplnenie alebo iný človek, ku ktorému sa vzťahuje.“

Urob dnes niečo pre niekoho bez nároku na odmenu, len z lásky pre druhých, aby si zmiernil ich strach, obavy alebo úzkosť.

2. UKAZOVÁK ukazuje na celkom konkrétne veci, vďaka ktorým stále žijeme a môžeme prežívať hlbokú radosť napriek náročným situáciám. Ďalším pomocníkom proti prevalcovaniu strachom je VĎAČNOSŤ

Otázka: Za čo som práve teraz vďačný? Čo nechcem vnímať ako samozrejmosť?

Môžu to byť hrejivé slnečné lúče, rozkvitnuté narcisy, objatie detí, tečúca voda, dobré jedlo, dom, v ktorom bývame, záhrada, les, domáce zvieratko, možnosť vzdelania, že môžem čítať tento článok...

 „Vďačnosť najviac priťahuje Božie dary milosti, lebo keď Bohu ďakujeme za dobrodenie, je dojatý a ponáhľa sa poslať nám desať ďalších dobrodení“ (sv. Terezka z Lisieux). Pouvažujme nad tým, kedy sme v minulosti prežívali niečo ťažšie a ako sme sa z toho dostali. Čo nám pomohlo, čo bolo pre nás požehnaním? Keď totiž uvažujeme o svojich požehnaniach, nanovo si spomíname na všetko, čo Boh vykonal a toto hrejivé svetlo minulých malých aj veľkých zázrakov nás pozýva k vďačnosti. Vďačnosť zas posilňuje našu odolnosť a tým aj schopnosť zvládať ťažké veci. Nastavme sa na vlnu ďakovania a strach sa postupne zmierni, až odíde.

Príklad: Nick Vujicic, ktorý je v súčasnosti svetoznámym rečníkom, o sebe povedal: „Volám sa Nick Vujicic a som vďačný, že som sa narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.“ Nick zdôrazňuje výnimočnosť vďačnosti a hovorí: „Máme na výber – buď môžeme byť vďační za to, čo máme, alebo byť nahnevaní na to, čo nemáme." 

V experimentálnej štúdii troch skupín študentov sa preukázalo, že tí, ktorí si písali denníky vďačnosti na týždennej báze, hlásili menej fyzických ťažkostí, cítili sa celkovo lepšie, vykazovali nižší stres, boli optimistickejší ohľadom nadchádzajúceho týždňa a dokonca aj viac cvičili - v porovnaní s tými, ktorí si zaznamenávali do denníka len nepríjemné veci alebo neutrálne životné udalosti. (Emmons & McCullough, 2003).

Napíš si do zápisníka 3 konkrétne veci, za ktoré si dnes vďačný. Je skvelé spraviť si z toho každodenný zvyk.

3. PROSTREDNÍK je v strede. Ani minulosť, ani budúcnosť, ale stred – PRÍTOMNOSŤ

Otázka: Čo vidím, cítim, vnímam práve teraz okolo seba?

Vidím cez okno pučiace vetvy stromov, biele oblaky, ktoré ženie vietor, vidím dieťa, ktoré skáče na chodníku, vranu, ktorá letí nad strechou, počujem, ako kráka, cítim podlahu pod nohami, vôňu čaju...

To, čo máme v rukách, je len prítomný okamih. Čo vidím, počujem, cítim, čoho sa dotýkam, čo môžem ochutnať? Ukotviť sa v prítomnom momente. Strach podráža nohy. Sústredenie na prítomnosť nám pomôže postaviť sa pevnými nohami na zem. Doslova. Jedine tak dokážeme vykročiť a pomôcť aj druhým. 

Príklad: V r. 1997 kontajnerovú loď Tokio Express, mieriacu do New Yorku, zasiahla mohutná morská vlna. Zmietla do mora 62 prepravných kontajnerov, z ktorých jeden obsahoval 4,8 milióna maličkých kociek lega. Tie sa odvtedy postupne vyplavujú na Cornwallskej pláži v juhozápadnom Anglicku. Táto legová pláž nám pripomína, ako to spomína Matt Redman vo svojej knihe "10 000 dôvodov", že na brehu nášho života sa každý deň môžu objaviť nové dôkazy jeho dobroty a veľkosti. Stačí mať otvorené oči a trochu sa prehrabať pieskom. Vychutnať si okamžik, ktorý práve teraz prežívame, je to najvzácnejšie. Keď sa nám pod kožu vkráda úzkosť, upriamme sa na naše vnemy, dýchanie, tlkot srdca, dotyk piesku... To je základný krok k stabilizácii. 

Psychiater Radkin Honzák konštatuje: „Ľudia sa stávajú pacientmi tiež preto, že majú málo radosti, lebo im pomedzi prsty pretečú okamžiky, kedy by ju mohli zachytiť. Lebo sa z obáv alebo z očakávaní niečoho väčšieho vzdávajú momentov „tu a teraz“. Je dôležité rozpoznávať jemné podnety vlastného srdca.“ „Dôležitý je proces prepojenia sa s prítomným momentom a schopnosťou rozlíšiť, čo je teraz a tu a čo prinášame z iného času v podobe našej skúsenosti a postojov.“

Nájdi si cez deň viackrát chvíľku, keď sa zastavíš a budeš vnímať to, čo je okolo teba – tu a teraz. Pozri sa von oknom, popíš čo vidíš. Nadýchni sa zhlboka, vnímaj vôňu a svoj dych.

Môžeš si pri nádychu nosom v myšlienkach povedať: „Chválim Ťa, dobrý Bože“, pri výdychu ústami: „že si ma utvoril tak zázračne.“

4. PRSTENNÍK je nositeľom prsteňa. V duchovnom zmysle nám naznačuje toho, komu sme sa rozhodli patriť a dôverovať. Ďalším účinným prostriedkom pomoci proti strachu je DÔVERA

Otázka: Komu dôverujem? Kto môže dať všetkému zmysel?

Dôverujem Bohu, že všetko vie, všetko môže a miluje ma ako nikto iný. On jediný môže dať všetkému zmysel. Ježiš ma naučil volať Boha Otcom. A nepovedal to len tak zo žartu. Myslel to vážne.

Pavol si vo chvíľach strachu, ohrozenia života a rôznych protivenstiev iste opakoval to, čo napísal Timotejovi: „Viem, komu som uveril.“ (2 Tim1,12). „Báť sa, že sa stratíš v náruči Božej dobroty, je ešte čudnejšie, ako keby sa dieťa hrozilo objatia svojej matky.“ (páter Pio). Dôverujme mu ako Otcovi, ktorý nás naozaj miluje. Upustime od predstavy, že nevidí, nevie alebo sa nezaujíma o naše boje. Naopak, Boh je našimi zápasmi naplno zaujatý. Dôvera v Jeho slovo nám dodá novú silu. Nič pre Neho nie je také veľké, aby to nezvládol, ani také malé, aby Mu to bolo ľahostajné. On je nielen ochotný, ale aj schopný požehnať nás ďaleko viac, ako si vieme predstaviť.

Príklad: Immaculée Ilibagiza žila v Rwande, keď v roku 1994 skupina sfanatizovaných Hutuov vtrhla do domu jej rodičov a vyvraždila takmer celú jej rodinu. Ona sama sa zachránila iba zázrakom, keďže ju otec tesne pred tým poslal do domu miestneho pastora. Ten ju spolu s ďalšími siedmimi ženami ukrýval 91 dní v malej kúpeľni, kým im neustále hrozila smrť od zabijakov vyzbrojených mačetami. Celé hodiny sa modlila ruženec, ktorý jej otec stihol podať, keď ju posielal z domu, aby sa zachránila. Ona sama o tom neskôr povedala: „Ľudia, ktorých som milovala, boli preč, miesta, ktoré som mala veľmi rada, sa veľmi zmenili. Boh predstavoval v mojom živote jedinú konštantu. Jediného najlepšieho priateľa, ktorý ma neopustil. Čím väčší žiaľ som prežívala, tým viac som si uvedomovala, že odovzdanie sa nie je jednorazovou udalosťou, ale celoživotným záväzkom.“

Už spomínaný psychiater Radkin Honzák hovorí: „Modlitba, viera v Boha a dôvera v Jeho pomoc je jednou zo štyroch pozitívne hodnotených položiek vo výpočte prostriedkov, ktoré môžu priniesť úľavu od bolesti, a to nielen od bolesti telesnej.“ Skutočná viera je hodnotovým systémom, ktorý nám pomôže vyrovnať sa s vnútornými negatívnymi pocitmi, ktoré si v sebe nosíme.

Naordinuj si na každý deň stať zo Svätého Písma, napr. jeden žalm. Božie Slovo má moc posilniť tvoju dôveru a vyhnať strach. Je výborné učiť sa ho naspamäť.

5. MALÍČEK nám naznačuje malú cestu – MALIČKOSTI 

Otázka: Akú malú vec môžem teraz pre seba urobiť? 

Môžem sa ísť prejsť, dať si kávu, kúpeľ, pozrieť si pekný film, pustiť si obľúbenú hudbu, zaspievať si, sadnúť si do kresla a čítať si, zahrať si hru, rozprávať sa s deťmi, zavolať priateľovi, zacvičiť si, zájsť do záhrady, urobiť niečo manuálne - jednoducho niečo, čo presne poteší mňa samého a pomôže mi pocítiť radosť, zamerať sa na humor a vidieť veci z nadhľadu.

O malej ceste nám veľa hovorila sv. Terézia z Lisieux. Pozrime sa na ňu aj z druhej strany. Maličkosti sú zásadné a majú v dlhodobom horizonte moc meniť svet a zvládnuť strach. Netýka sa to len toho, čo robíme pre Pána a pre druhých ľudí.  Prikázanie znie: „Miluj blížneho ako seba samého.“ Na seba často zabúdame, preto je na svete toľko vyhorených ľudí. Nie je to o sebectve, je to o múdrosti, pokore a vyváženosti. Aby som mohol niečo dávať druhým, musím doplniť svoje vlastné zdroje, otvoriť sa pre to, čo mi chce Boh dať cez všetko okolo mňa. Čo malé môžem teraz pre seba urobiť, aby som neskôr mal z čoho dávať? Najprv musím byť ja sám stabilizovaný, teda ukotviť svoju loď, aby som z nej vedel vyložiť náklad.  Z lode zmietanej vlnami, ktorá nikdy nepostojí, môžem len čosi naslepo vyhadzovať do mora, ale nie cielene pomáhať tým, čo to skutočne potrebujú. Naučme sa byť láskaví aj sami k sebe a vytrénujeme sa na boj s úzkosťou a strachom. Objavovať krásy života tak, ako ich objavujú deti – malými krokmi. 

Príklad: Malý princ si po rozhovore s obchodníkom predávajúcim tabletky proti smädu, ktoré človeku ušetria až 53 minút za týždeň, povedal: „Keby som ja mal nazvyš päťdesiattri minút," pomyslel si malý princ, „zašiel by som celkom pomaly k studničke…“ My sa častokrát ženieme, aby sme ušetrili čas, ktorý potom aj tak premárnime. Putujeme v honbe za veľkými vecami a nevšímame si tie malé. Ignorujeme potrebu odpočinku, vynechávame čas na modlitbu, zle sa stravujeme... Zdržiava nás to. No v skutočnosti nás práve tieto malé veci držia nad vodou. Urobiť malú vec pre seba môže častokrát znamenať prijatie toho, čo nám Boh túži darovať, aby nás posilnil, povzbudil a dodal nám odvahu. Mimochodom, tá prechádzka k studničke vôbec nie je zlý nápad. Cez pohyb (aj tvárových svalov pri smiechu) sa totiž z tela vylučujú stresové látky.

Psychológ Miroslav Světlák vysvetľuje, že "ak pristupujeme k sebe s láskavosťou, sebasúcitom a akceptáciou vlastných hraníc, vedie to k pokoju, hlbšiemu prepojeniu s ostatnými, súcitu s ostatnými a k veľkorysosti“. 

Nastav si na každý deň malé svetlé body, na ktoré sa budeš tešiť a budú patriť len tebe. Dopraj si doplnenie energie a tvojich zdrojov a posilní ťa to proti škodlivému pohlcujúcemu strachu. 

6. DLAŇ spája všetky prsty pospolu. Ukazuje nám dôležitosť SPOLOČENSTVA. 

Otázka: Koho môžem vyhľadať, aby som nebol sám?

Päť prstov je napojených na ruku, vtedy je súhra najkrajšia a najúčinnejšia. Keď jeden prst odstrelíme, bude to bolestivé a harmónia už nikdy nebude taká dokonalá. Preto potrebujeme všetkých päť – lásku, vďačnosť, žiť pre prítomnosť, dôveru a maličkosti. Sú napojené na našu dlaň, a tá môže pre nás predstavovať SPOLOČENSTVO. V boji proti nadmernému strachu je potrebná jedna zásadná vec: podpora druhých ľudí. Človeku nie je dobre samému, potrebuje druhých, ich blízkosť, nehu, objatie a povzbudenie. 

Príklad: Psychológ Gary Chapman píše, ako mu jeho priateľ povedal: „Otec bol alkoholik a mama bola neustále prepracovaná. Bol to ťažký život. Mal som ale milujúcu babičku, ktorá sa o mňa starala, keď som sa poobede vrátil zo školy. Vždy pre mňa mala nejakú sladkosť, mlieko – a objatie. Neviem, kde by som bol, keby som nemal vo svojom živote babičku.“

Opustenosť a samota má podľa odhadov vedcov až dvojnásobne väčší dopad na predčasné úmrtie ako obezita alebo alkohol. Ide totiž o sociálny faktor. My ľudia sme navzájom prepojení a potrebujeme sa. Vedomie, že sa môžeme na druhého obrátiť, že sa s ním môžeme zdieľať, prináša do nášho vnútra pocit bezpečia a pomáha nám zvládať úzkosť a strach. Mať sa o koho oprieť je zásadné. Človek, ktorý cíti obavy, potrebuje predovšetkým empatický signál, že je pochopený a prijatý. Skôr ako na materiálnu alebo technickú pomoc, reaguje pozitívne na citovú podporu a psychické pohladenie. 

Každý deň sa postaraj o nejaký vzťah, na ktorom ti veľmi záleží, tak ako o rastlinku, ktorá potrebuje výživu. Praktizuj 5 jazykov lásky: buď pozorný, prejav záujem, obdaruj, poslúž, objím.  

Záver

Musíme si uvedomiť, že  okolo nás vždy budú veci, záležitosti, ľudia aj okolnosti, ktorých sa budeme báť alebo z nich budú plynúť obavy. Keď sa to stane a my pocítime úzkosť, pozrime sa na svoju ruku a prsty a odpovedzme si na 6 otázok.

  1. PALEC: Komu môžem teraz pomôcť? Kto sa možno tiež bojí alebo cíti obavy?

  2. UKAZOVÁK: Za čo som práve teraz vďačný? Čo nechcem vnímať ako samozrejmosť?

  3. PROSTREDNÍK: Čo vidím, cítim, vnímam práve teraz okolo seba?

  4. PRSTENNÍK: Komu dôverujem? Kto môže dať všetkému zmysel?

  5. MALÍČEK: Akú malú vec môžem teraz pre seba urobiť?

  6. DLAŇ: Koho môžem vyhľadať, aby som nebol sám?

Sv. Tomáš Becket povedal: „V kresťanskom živote stojí pred každým z nás jedna významná prekážka: strach. My ju však môžeme prekonať pomocou lásky, modlitby a humoru.“ Nepotrebujeme veľké veci, aby sme menili svet a nedali sa ovládnuť strachom. Stačia nám aj tie malé, ale robme ich vytrvalo a verne. Pápež František vysvetľuje: „Ako Boh prejavuje lásku? Prostredníctvom veľkých vecí? Nie, umenšuje sa, stáva sa maličkým pomocou gest nežnosti, dobroty. Približuje sa. A pomocou tejto blízkosti, týmto umenšovaním, nám dáva pochopiť veľkosť lásky. Veľké veci rozumieme prostredníctvom tých maličkých.“ Tak ak vás to oslovilo, skúste medzi tie každodenné maličkosti zaradiť stratégiu „Ruka proti strachu“.  

„Neboj sa, veď som s tebou ja, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilňujem ťa, ba pomáham ti, držím ťa svojou spásnou pravicou.“ (Iz 41, 10)


Použité zdroje:

1. V. Frankl. Hľadanie zmyslu života

2. https://www.mojpribeh.sk/pribeh/nick-vujicic-nema-ruky-ani-nohy-a-rozdava-nadej/

3. https://emmons.faculty.ucdavis.edu/gratitude-and-well-being/

4. Matt Redman a Craig Borlase. 2016.10 000 dôvodov. Príbehy viery, nádeje a vďačnosti inšpirované rovnomennou piesňou. https://www.bbc.com/news/magazine-28367198

5. Radkin Honzák. 2018. Jak žít a vyhnout se syndromu vyhoření.

6. https://psychologie.cz/navyky-zdrave-mysli/

7. https://www.kolbeweb.sk/single-post/prezila-som

8. Radkin Honzák. 2018. Jak žít a vyhnout se syndromu vyhoření.

9. https://psychologie.cz/navyky-zdrave-mysli/

10. G. Chapman.2010. Láska jako životní styl. s. 31

11. pápež František, 8.6.2018, homília v Dome sv. Marty

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!