1. Zostať vernou
Boh je verný – Ježiš miluje svoju Cirkev, aj keď kvôli nej utŕžil mnoho rán. Vo vzťahu je muž povolaný k tomu byť ako Ježiš. Svätý Pavol hovorí: „Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu (Ef 5, 25).“
Koľkokrát som mala chuť všetko zabaliť, prúdilo mnou množstvo emócií, lásku som hľadala márne. Schovala som sa v strachu a bolesti, ani som nevedela ako. Práve vtedy som zacítila stabilitu a vernosť muža – ten, ktorý má chuť a silu bojovať, aj keď sa zdá, že je všetko v troskách.
Byť verný rozhodnutiu, ktoré som raz dal, práve v tých najhorších časoch, keď sa sny rozpadajú ako domček z karát. Vtedy, keď to moje slabé ženské ja nedokázalo, bola vernosť muža záchranou a posilnením našej Lásky.
Boh rovnako túži po tom, aby som mu bola vernou. Čaká, aby som, aj keď sa vzdialim, našla vždy otvorenú náruč. Nikdy to so mnou nevzdá!
2. Rozhovor je základná surovina
Ak by sme toľko neinvestovali s Tomom do spoločného času a množstva rozhovorov, neviem veru, či by sme boli dnes ešte spolu. A už vôbec neviem, či by sme riešili spoločnú svadbu.
Keď si nevyhradíme priestor pre seba, pre zdieľanie, efekt sa čoskoro dostaví a nemá veľmi príjemnú formu.
Všetko navôkol si kradne našu pozornosť, sústredenosť: či sú to veci dôležité, menej dôležité, alebo úplné drobnosti. Keď si nevyhradíme priestor pre seba, pre zdieľanie, efekt sa čoskoro dostaví a nemá veľmi príjemnú formu.
Áno, niekedy je pre muža ťažké vyjsť zo svojej ohrádky 2000 slov na deň. Niekedy žena neukontroluje svoje komunikačné prúdy. A o tom to je – hľadať svoj štýl komunikácie a neprestávať byť pri tom úctivý. Hľadať spoločný čas a reč, mať ochotu aktívne vypočuť a nemať tabu témy – to je dnes naša vzájomná snaha.
Boh sa chce so mnou takisto rozprávať. Je skvelý poslucháč, len si treba nachádzať na Neho čas.
3. Vyjsť zo seba
Nikdy nezabudnem na nášho posledného spoločného Silvestra – plány osláv s kamarátmi v Brne boli narušené chorobou milého. Zakotvili sme teda u snúbencových rodičov. Myšlienka bola jednoduchá: pomôžem s opaterou a po Novom roku pôjdem do Brna na skúšky.
Po tom ale, ako sa Tom trocha z toho dostal, tá malá potvorka menom chrípka drapla mňa, a tak som päť posledných hodín kalendárneho roka preležala v 40°C teplotách. Ten pohľad, keď vám váš milovaný nesie šálku s čajom a sedí pri vás s ružencom v ruke, hoci sám sa ešte necíti dobre, stojí za to.
Láska zo seba vychádza, nedokáže robiť inak, ona je sama o sebe taká: myslí na druhého viac ako na seba.
Láska zo seba vychádza, nedokáže robiť inak, ona je sama o sebe taká: myslí na druhého viac ako na seba. Aj keď nevládze, pomáha, hoci vstával do práce ráno o 3:00. Aj keď sám niečo nestihne, lebo stratí čas, aby odbremenil milovanú od tašiek...
Nedá sa milovať, a pritom nerobiť druhým navôkol dobre. Ježiš ma vyzýva, aby som myslela na druhých viac ako na seba: „Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva (Jak 2, 17).“
4. Bezpodmienečne prijímať
„Buď sama sebou, takú Ťa mám najradšej, Luci! Nehanbi sa za slzy, nepretvaruj sa, buď slabá, keď potrebuješ. Prijímam Ťa takú, aká si a práve takú Ťa ľúbim!“ Pri týchto slovách vždy cítim kúsok neba.
Vďaka svojmu snúbencovi spoznávam láskavú tvár Otca. Prídem si ale niekedy nemožná, keď neviem ja tak prijímať – ide mi to akosi ťažšie. Avšak, ako som zistila, permanentná chuť zmeniť niečo na partnerovi, nie je tá správna voľba ako viesť vzťah. Prijatie je oveľa lepší spôsob – je to beh na dlhé trate, ale vždy je možné začať.
Možno stačí, keď si spomeniem na Ježišovo: „Kto vás prijíma, mňa prijíma (Mt 10, 40).“
5. Odpustiť
Nestačí sa tváriť, že po slovnej výmene, nedorozumení, hádke, stačí chvíľa ticha a všetko je zasa v poriadku – vždy treba odprosiť. Prísť a vysloviť: „Mrzí ma to, prepáč.“
A čo keď sme v roli ublíženého? Nehovoriť fádne: „Nič sa nestalo!“, ale naozaj povedať: „Odpúšťam ti“ a viac to nespomínať. Preťažká úloha uspôsobovať svoju pamäť k milosrdenstvu – najmä, keď je nám opäť ublížené. Vtedy sa vedia vracať staré krivdy a rezať do živého.
A práve vtedy sa v nás prostredníctvom milosrdenstva môže prejaviť sám Boh. Ako som zistila, môj milý je najväčším zábudlivcom, akého poznám. Avšak nielen vo veciach bežných, ale čo je hlavné, aj v milosrdenstve. Je teda mojím učiteľom, ktorý ma vyučuje, ako viac odpúšťať a zabúdať.
„Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!“ píše sa u Lukáša 6, 36. Mám robiť tak ako On, teda mám byť príkladom milosrdenstva na tomto svete.
