Skúšaš sa niekedy zamýšľať nad svojimi strachmi? Čo je to, čoho sa bojíš a prečo sa toho vlastne bojíš? Ja myslím, že veľká časť našich strachov pramení z nedostatočnej viery a nádeje.
Je pravda, že sa o tom ľahko píše a ťažko sa žije vo viere a nádeji bez akéhokoľvek strachu. Ale myslím, že je múdre sa dnes nad strachom a jeho pôvodom zamyslieť. Niekedy nám úplne stačí porozumieť, čoho sa bojíme, predstaviť si to v kontexte viery a večnosti – a strach odíde.
Zdá sa mi, že dnes sa mnohí ľudia boja takmer všetkého. Boja sa o prácu, boja sa, že sa ich manžel/manželka neudrží a nechá sa zviesť na pracovnej ceste. Bojíme sa, že budeme chorí, bojíme sa smrti, bojíme sa, že nebudeme dosť dobrí.
Ak sa dnes spýtate akéhokoľvek človeka otázku: „Bojíš sa teraz niečoho?" – myslím, že by vám určite čosi dokázal povedať. Ale prečo sa tohto a mnohého ďalšieho tak veľmi obávame?
Prečo sa bojíme budúcnosti
Všetci dobre vieme, že vo svätom Písme je 365-krát napísané „Nebojte sa". Od starých cirkevných otcov po dnešného pápeža – všetci naši pastieri a učitelia nám to neustále pripomínajú. A čo robíme my? Bojíme sa.
Svätý Tomáš Akvinský hovorí, že strach je vždy obava z budúcnosti. A budúcnosť vždy bola, je a bude pre nás neznáma – nevieme, čo sa stane, kedy sa to stane, ako sa to stane. To, čo je neznáme, v nás zvykne vyvolať reakciu strachu.
Ale kam tento strach vedie? Často sú ľudia úplne paralyzovaní, lebo nevedia, čo s nimi bude. Kresťan, ktorý sa nechá paralyzovať, prehral. Bojí sa robiť dobre, bojí sa žiť ako má.
Strach ťa zameriava na nesprávne veci
Keď sa bojíme, sme úplne zameraní na objekt nášho strachu. Ak sa bojíš choroby, si zameraný na chorobu. Ak sa bojíš nevery, si zameraný na neveru. Ak sa bojíš zlyhania, si zameraný na zlyhanie.
My nemáme byť zameraní na tieto veci – my máme byť zameraní na Boha. Myslím, že toto je šikovný ťah diabla, ktorý sa nás prostredníctvom strachu snaží držať v zameraní na nesprávne veci.
Ty, veriaci človek, nemáš celý deň premýšľať o tom, ako veľmi sa bojíš toho či toho. Ty by si mal premýšľať nad Bohom a svätými vecami. Tým, že sa budeš neustále obávať a strachovať sa, svätým stať nedá.
Utrpenie nie je zlo
Myslím, že časť toho, prečo sa bojíme, je v tom, že nechápeme, že ťažkosti a utrpenie nie sú zlé. My sa nebojíme zla – my sa bojíme toho, že my či naši drahí budú musieť niečo vytrpieť.
Svätý Alfonz hovorí, že bez utrpenia nie je možné, aby bola duša spasená. Ak by sme všetko videli v kontexte viery a večnosti, nebáli by sme sa choroby, straty práce ani smrti. Po obrátení sa svätí prestali báť – pretože nevideli dôvod na strach.
Raz mi kňaz na spovedi povedal, aby som sa príliš nezaoberal tým, čoho sa bojím – pretože ak nad tým celý deň premýšľam, nezvládnem to prekonať. A mal pravdu. Prehnaný strach dokonca aj z hriechu nás zväzuje.
Jediné reálne zlo je hriech
My ľudia sa bojíme toho, že sa stane čosi zlé. Ale zlo – skutočné zlo – nie je to, čoho sa bojíme. Zlo by sme mohli rozdeliť na dva druhy: vnímané a reálne.
Vnímané zlo je všetko, čo ty vnímaš ako zlé – choroby, smrť, utrpenie, zlé počasie, neverný manžel. Tieto „zlá" nie sú pre nás v skutočnosti nebezpečné. Jediné reálne zlo je hriech – to je zlo, ktoré nám skutočne škodí.
Keď príde choroba a ty nadávaš na Boha, dopúšťaš sa hriechu. Nie je to choroba, čo ti škodí – ale tvoja hriešna reakcia na ňu. Jediná skutočne zlá vec je, keď stratíme Boha.
„Nebojte sa" – nie príkaz, ale prísľub
Svätí nás učia, že „nebojte sa" je myslené až tak všeobecne, že vlastne znamená – nebojte sa nikdy ničoho. Ani hriechu, ani choroby. Strach v živote kresťana nemá mať miesto.
V strachu často nekonáme rozumne – myslím, že každý z nás to zažil na vlastnej koži. My sme rozumové bytosti a Boh nikdy nechce, aby sme konali nerozumne. Preto nám to 365-krát pripomína: neboj sa!
Boh to však nenecháva len na úrovni príkazu. On nám hovorí: „Neboj sa, ja som tvoj Otec a ja sa o teba postarám aj v tvojom trápení." V knihe Sirachovca čítame: „Znášaj, čo ti znášať ukladá Boh... Lebo zlato a striebro čistia ohňom a bohumilých ľudí v peci utrpenia." (Sir. 2:3–5)
Svätí videli utrpenie ako dar od Boha, ktorý dáva svojim priateľom – nie ako zlo či nespravodlivosť, ktorú musím ja úbožiak znášať.
Odovzdaj svoj strach Bohu
Skús sa dnes zamyslieť nad tým, čoho sa bojíš a prečo. Nenechaj to však len pri premýšľaní – odovzdaj svoj strach Bohu.
Modli sa za to, čoho sa najviac obávaš. Ale okrem tejto modlitby sa myšlienkami na to, z čoho máš strach, nezaoberaj. Myseľ potrebuješ mať čistú, aby si správne rozmýšľal – nie zatemnenú strachom.
V tejto modlitbe si spomeň aj na svojich svätých patrónov, na svoju nebeskú Matku a aj na svojho anjela strážneho – všetci ti s tvojím strachom môžu pomôcť.
