10 otázok o spolužití páru pred manželstvom

V nadväznosti na nedávno uverejnenú poradňovú otázku (Z poradne: Ako riešiť problém s prijímaním Eucharistie a dodržiavaním čistoty) Vám prinášame článok, v ktorom nájdete odpovede na 10 častých otázok mladých párov o zdieľaní spoločného bývania. Túto tému otvoril a článok pre Vás pripravil bohoslovec Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave Bronislav Jozef Antoš.

10 otázok o spolužití páru pred manželstvom
Foto: © unsplash.com

Spolužitie pred svadbou, s tým má niekto ešte dnes nejaký problém? V súčasnej dobe, náročnej po každej stránke, v ktorej snáď všetci prekračujeme svoje limity, či už finančné alebo mentálno-emocionálne, sa na prvý pohľad môže zdať, že začať spolu bývať už pred svadbou je vlastne zjednodušením pre všetkých a po každej stránke. Je to naozaj tak? Prečo si Cirkev ešte aj v 21. storočí myslí, že kohabitácia nie je tým správnym riešením? V poslednej dobe, čím ďalej častejšie, vídavam mnoho príkladov, že sa dá žiť nielen takto, ale aj opačným spôsobom, a som presvedčený, že počkať so spoločnou domácnosťou až do manželstva je hodné obetí. Poďme sa na to pozrieť trochu bližšie.

1. Čo je kohabitácia/spolužitie?

"Spolužitie" sa bežne označuje ako "spoločné bývanie". Opisuje vzťah muža a ženy, ktorí sú sexuálne aktívni (ale aj nemusia) a žijú v spoločnej domácnosti, hoci nie sú manželmi.

2. Prečo je spolužitie pred manželstvom pre Cirkev problém?

Počas predmanželských príprav sa prediskutúva mnoho otázok, jednou z nich je aj spolužitie páru pred manželstvom. Aj keď súčasná spoločnosť schvaľuje túto prax, je v rozpore s Božím plánom pre manželstvo. Cirkev vníma túto prax ako škodlivú, hoci je dnes rozšírená medzi mnohými pármi, najmä preto, že z dlhodobého hľadiska spôsobuje množstvo problémov.  Zo skúseností zisťujeme, že pre väčšinu párov, ktoré spolu žili pred manželstvom, je ťažké udržať manželstvo v posväcujúcej milosti a ochrániť pred ho rozpadom. Cirkev si nevymýšľa učenie, prax, obmedzenia a dogmy - odvodzuje a interpretuje ich z Božieho zjavenia. Nikto v Cirkvi nemá právo meniť to, čo učil sám Ježiš a apoštoli. Ak by to niekto predsa len  robil, okrádal by ľudí o spásne pravdy, ktoré boli Bohom určené pre všetky časy. Naša kresťansko-katolícka viera učí, že sexuálny vzťah patrí len do manželstva. Sex mimo manželstva je prejavom neúcty k sviatosti manželstva, posvätnosti sexu a ľudskej dôstojnosti. A tak isto predmanželské spolubývanie v jednej domácnosti spôsobuje verejné pohoršenie.

3. Máme dobré dôvody na to, aby sme spolu žili pred svadbou. Prečo to Cirkev nemôže akceptovať?

Cirkev je ako matka, ktorá sa stará o svoje milované deti, a keďže Cirkev vie, že spolužitie páru pred manželstvom zvyšuje páru šancu na manželský neúspech, chce svoje deti chrániť. Poďme sa pozrieť na pár argumentov, ktorými páry obhajujúce predmanželské spolužitie argumentujú: 

  • Dôvod 1: "Je to pre nás pohodlnejšie."
    "Pohodlie" je dobrá vec, ale nemôže byť dôvodom na obhajobu predmanželského spolužitia, a dôvod na následné rozhodnutie (teda manželský súhlas), ktoré ovplyvní celý život človeka. Spolužitie pre "pohodlie“ je slabou prípravou na záväzok manželského sľubu. Potvrdzuje to aj výskum. Štúdie ukazujú, že tí, ktorí spolu žijú pred manželstvom, majú tendenciu uprednostňovať "zmenu", "experimentovanie" a otvorený životný štýl – čo všetko vedie k nestabilite v manželskom zväzku. Jedna zo štúdií, ktorú uskutočnili výskumníci z Chicagskej a Michiganskej univerzity (viac sa o danej štúdii môžete dočítať v publikácii - Marriage and Cohabitation1), dospela k záveru, že páry, ktoré spolu žijú pred manželstvom, majú po uzavretí manželstva tendenciu k povrchnej komunikácii a neuváženému rozhodovaniu. Spolužitie z pohodlnosti neumožňuje dôkladné premýšľanie a primeraný "priestor" potrebný na prijímanie múdrych životných rozhodnutí.

  • Dôvod 2: "Snažíme sa ušetriť peniaze na svadbu, takže spoločné bývanie je ekonomickejšie."
    Iste, možno ušetríte cenu mesačného nájmu, ale obetujete niečo cennejšie. Zásnuby sú viac než len čas na plánovanie oslavy. Je to čas na hlbšiu diskusiu a dôkladnejšie premýšľanie, ktoré sa najlepšie uskutočňuje v odlúčení. Páry, ktoré spolu žijú, nemajú luxus takéhoto odstupu. Takže nech už ušetríte akékoľvek výdavky, v konečnom dôsledku pravdepodobne zaplatíte viac. Doktorka Joyce Brothersová to dobre povedala v článku o spolužití: "Krátkodobé úspory sú menej dôležité ako investícia do celoživotného vzťahu".

  • Dôvod 3: "Vzhľadom na vysokú mieru rozvodovosti chceme najprv zistiť, či nám to vyjde." 
    Štúdie neustále ukazujú, že páry, ktoré spolu žijú, dosahujú výrazne nižšie "skóre“ v manželskej komunikácii aj celkovej spokojnosti. Na prvý pohľad sa môže zdať, že "manželstvo“ na skúšku má zmysel, pretože umožňuje vylúčiť menej kompatibilných partnerov. Takto to však nefunguje. Páry, ktoré spolu žijú pred svadbou, majú v skutočnosti o 50 % vyššiu šancu na rozvod ako tie, ktoré spolu nežijú. A približne 60 % párov, ktoré spolu žijú, sa rozíde bez toho, aby uzavreli manželstvo. Spolužitie pred manželstvom sa líši od spolužitia v manželstve, pretože neexistuje žiadny záväzok, ktorý by vzťah bez manželskej prísahy podporoval. (Prebraté zo štúdie Marriage and Cohabitation.)

  • Dôvod 4: "Najprv sa musíme navzájom spoznať, preto spolu bývame už pred svadbou."
    Spolužitie je v skutočnosti najhorší spôsob, ako spoznať druhého človeka, pretože skracuje skutočný rozvoj trvalého priateľstva. Tí, ktorí spolu žijú pred manželstvom, často uvádzajú prílišné spoliehanie sa na sexuálne vyjadrovanie a menší dôraz na rozhovor a iné spôsoby komunikácie - spôsoby, ktoré v konečnom dôsledku vedú k plnšiemu sexuálnemu spojeniu po svadbe. Tradičný proces randenia alebo "dvorenia" viedol páry k hlbšiemu vzájomnému oceneniu prostredníctvom rozhovoru, spoločných ideálov a snov a vzájomného pochopenia hodnôt toho druhého.

  • Dôvod 5: "Cirkev je v tejto veci jednoducho zastaraná."
    To jednoducho nie je pravda. V rannej Cirkvi bolo spolužitie mimo manželstva medzi nekresťanmi v Rímskej ríši bežné. Tieto praktiky však boli pre jednotlivcov, rodiny a spoločnosť zničujúce. So ženami sa zaobchádzalo ako s predmetmi na jedno použitie, ako s hračkami na sexuálne potešenie, ktoré sa mali odhodiť, keď vášne ochabli. Kresťanská vízia manželstva a rodiny viedla k šťastiu a naplneniu jednotlivcov a rodín a k veľkej obnove kultúry a spoločnosti. Učenie Cirkvi nie je ani zďaleka zastarané, ale je revolučné - a funguje!

4. Prečo Cirkev zasahuje do sexuálneho života párov? Veď je to  súkromná záležitosť!

Áno sex je na jednej strane súkromný a osobný, ale má aj hlboký morálny a spoločenský rozmer. Sex funguje ako primárny spájací prostriedok v rodinách a rodina je stavebným kameňom spoločnosti. Sexuálne práva a neprávosti ovplyvňujú zdravie a šťastie jednotlivcov, rodín a okolia. Preto bolo sexuálne správanie vždy predmetom mnohých občianskych zákonov. Cirkev chce, samozrejme, chrániť rodinu a spoločnosť. Ale viac ako to si Cirkev želá chrániť váš vzťah s budúcim manželom a s Bohom. Sex je akt, ktorý spečaťuje a obnovuje manželskú zmluvu páru pred Bohom. Sexuálne hriechy sa teda netýkajú len vzťahu medzi mužom a ženou, ale aj vzťahu medzi manželmi a Bohom. A to je zodpovednosť Cirkvi. Sex nie je len súkromnou záležitosťou. Ak je medzi vami a Bohom, je aj medzi vami a Cirkvou. Musíte si položiť otázku: "Kedy prestávam byť kresťanom? Keď zatvorím dvere spálne? Kedy prestane záležať na mojom vzťahu s Bohom?"

Sv. Ján Pavol II. Apoštolskej exhortácii Familiaris consortio píše: 

„Preto sexualita, prostredníctvom ktorej sa muž a žena navzájom darujú jeden druhému úkonmi, ktoré sú vlastné a výlučne patria manželom, vôbec nie je čosi biologické, ale dotýka sa vnútorného jadra ľudskej osobnosti ako takej. Sexualita sa len vtedy prejavuje ľudským spôsobom, ak je integrálnou súčasťou lásky, ktorou sa muž a žena úplne zaväzujú jeden druhému až do smrti. Plné telesné oddanie sa by bolo klamstvom, keby nebolo znamením a ovocím celého osobného darovania sa, v ktorom je prítomná celá osobnosť i so svojím pozemským rozmerom; keby si človek niečo podržal pre seba, hoci len možnosť rozhodnúť sa neskôr inak, už preto by sa plne nedaroval.“ 

Familiaris consortio 11

 

5. Ako to, čo robíme s vlastným telom, ovplyvňuje náš vzájomný vzťah a náš duchovný vzťah s Bohom?

Darovanie svojho tela pri pohlavnom styku je hlbokým symbolom darovania celého svojho ja. Pri milovaní si manžel a manželka "rečou tela" hovoria to, čo si povedali pri oltári v deň svadby: "Som tvoj, na celý život!" Boh stvoril sex, aby bol fyzicky príjemný a emocionálne naplňujúci. Je však ešte viac ako len toto všetko. Je predovšetkým najhlbším znakom úplného darovania seba samého, ktoré si manžel a manželka navzájom prisahajú. Tento vzájomný dar uschopňuje pár stať sa spolutvorcami a pokračovateľmi stvoriteľského diela s Bohom pri darovaní života novému človeku, dieťaťu (porov. Gn 1, 26). Podľa Božieho plánu má dar sexuálneho spojenia dva hlavné ciele: posilniť manželskú lásku a zdieľať túto lásku s deťmi. Jediným "miestom", kde sa má toto úplné sebadarovanie medzi mužom a ženou uskutočniť, je manželstvo. Je to jediné "miesto", kde môžu byť deti vychovávané bezpečnou, oddanou láskou matky a otca. Sexuálna intimita teda patrí len do manželstva. Mimo manželstva je sex lož a hriech. Pretože čin smilstva hovorí: "Dávam ti celé svoje ja..." - ale muž a žena v skutočnosti zadržiavajú svoj záväzok, svoju plodnosť a svoj vzťah s Bohom. Predtým, ako dáte svoje telo inému človeku, musíte dať celý svoj život a na oplátku musíte prijať celý život svojho partnera - a to sa môže stať len v manželstve.

6. Prečo sa nemôžeme riadiť svojím svedomím, keď veríme, že spoločné bývanie je v poriadku?

Ľudia sa môžu vo veciach svedomia mýliť, a mýlia sa bohužiaľ často. Pokiaľ ide o naše vlastné záujmy, naša schopnosť sebaklamu je obrovská. Aj tu, ako vo všetkom, čo robíme, potrebujeme objektívne kritérium, ktoré nám povie, či je naše svedomie správne formované a schopné správne usudzovať. Morálka nie je vecou názoru alebo "vnútorného pocitu". Svedomie je Boží hlas, ktorý hovorí pravdu hlboko v našom srdci. Je nepravdepodobné - ak nie nemožné - že by Boh odporoval svojim vlastným prikázaniam len pre naše pohodlie alebo túžby. Keď sa rozhodnete robiť to, čo chce Boh, konáte v súlade s dobrým svedomím. Rozhodnutie žiť spolu mimo manželstva je vždy zlé a hriešne, pretože nie to nie je v súlade s Božou vôľou a určením pre manželstvo a rodinu.

7. Prečo Cirkev tvrdí, že spoločné bývanie je pohoršením pre ostatných? Mnohí z našej rodiny a priateľov robia to isté.

To, že niečo každý robí, neznamená, že je to správne alebo menej závažné. Rozhodnutie páru žiť spolu sa nerobí jednoducho, izolovane. Dotýka sa všetkých, ktorí sú s týmito dvoma ľuďmi vo vzťahu - rodičov, bratov, sestier, priateľov a dokonca aj členov farnosti a každého, s kým sme v kontakte. Spolužitie páru implicitne oznamuje, že nie je nič zlé na tom, že sa porušuje Boží zákon. To môže byť zavádzajúce najmä pre malé deti, ktoré sú vnímavé a ktorých morálne uvažovanie je nezrelé a svojim zlým príkladom ich ovplyvníme do budúcnosti.

8. Aký je najlepší spôsob, ako sa duchovne pripraviť na nadchádzajúce manželstvo?

"Svadba je na jeden deň, ale manželstvo je na celý život." To môže byť dlhý a šťastný čas, ale len s dobrou prípravou. Najlepší spôsob, ako sa pripraviť na manželstvo, je praktizovať svoju vieru. Katolíci to robia vernou účasťou na nedeľnej svätej omši, pristupovaním k sviatosti pokánia (spovedi), modlitbou a praktizovaním skutkov lásky, spoločnou modlitbou, čítaním Svätého písma. Ale je dôležité spoznávanie sa aj iných oblastiach. Treba spolu podnikať rôzne koníčky, výlety. Dôležitou súčasťou spoznávania je rozhovor, komunikácia, spoznávanie rodiny partnera atď. Možností je veľa a fantázii sa medze nekladú.

9. Prečo by sme sa mali odlúčiť, keď už žijeme spolu? Veď je to len svojvoľné pravidlo Cirkvi.

Učenie Cirkvi o spolužití nie je "svojvoľným" pravidlom. Spoločný život pred manželstvom je hriech, pretože porušuje Božie prikázania a učenie Cirkvi - či sa nám to páči alebo nie. Svätý Pavol zaraďuje tento hriech - odborne nazývaný "smilstvo" (či už v rámci spolužitia alebo mimo neho) - medzi hriechy, ktoré môžu človeku zabrániť dosiahnuť nebo (porov. 1 Kor 6, 9) Spolužitie pôsobí proti najhlbším túžbam srdca a výrazne zvyšuje pravdepodobnosť neúspešného manželstva. Ak ste k sebe úprimní, každá praktická úvaha vám povie, že odlúčenie zo spoločného bývania pred manželstvom je správna vec. Je to rozhodnutie odvrátiť sa od hriechu a nasledovať Krista a jeho učenie, ktoré nám predkladá Cirkev. To je vždy správne rozhodnutie, veď „Boha treba viac poslúchať ako ľudí“. (Sk 5,29) Ale je to dobré rozhodnutie aj z iných dôležitých dôvodov. Najmä:

  • posilní to vaše súčasné priateľstvo,

  • prehĺbi to vaše budúce manželstvo,

  • podporí to hlbšiu intimitu a spoločenstvo,

  • posilní to vaše schopnosti riešiť problémy a komunikovať,

  • poskytne to vášmu budúcemu manželstvu väčšiu šancu na úspech.

Možno si myslíte, že ste jedineční, a že vaša vzájomná vášeň nikdy neochabne. Ale to si myslí väčšina párov. Nikto nejde do manželstva s tým, že plánuje rozchod; napriek tomu sa dnes väčšina párov rozchádza. Chcete patriť k výnimočným párom, ktoré v manželstve nielen uspejú, ale budú spolu aj šťastne a spokojne žiť.  Niektoré páry, ktoré spolu žijú, si myslia, že oddelené bývanie pred manželstvom je niečo umelé alebo nezmyselné. Niektorí sa obávajú, že zastavenie sexuálnej aktivity bude pre ich vzťah škodlivé. To je však zriedkavý prípad. Niekedy sa aj v manželstve stane, že sexuálny vzťah bude musieť byť na určitý čas prerušený kvôli chorobe, služobnej ceste alebo niečomu inému. Vzťahy to nielenže prežijú, ale v skutočnosti sa posilnia. Boh takéto obety odmeňuje milosťami. Zdržiavanie sa sexu vám tiež umožní spoliehať sa na iné spôsoby komunikácie, čo vám nakoniec umožní spoznať sa hlbšie a trvale.

 To, že niečo KAŽDÝ robí, neznamená, že je to správne alebo menej závažné.

10. Čo dobré nám prinesie nasledovanie učenia Cirkvi?

Katolícke učenie v tejto veci prináša bohaté požehnanie tým párom, ktoré ho dobrovoľne prijmú a rozhodnú sa ho žiť. Dobrá správa – evanjelium o Ježišovi Kristovi oslobodzuje a nezaťažuje. Zachovávanie učenia Cirkvi je tu preto, aby ste sa mohli ešte viac tešiť z intimity:

  • tým, že si budete vážiť svojho manžela/manželku ako osobu, nie ako predmet,

  • tým, že budete žiť v stabilnom, bezpečnom, trvalom a vernom vzťahu,

  • vyjadrovaním skutočnej, oddanej lásky, a nie len uspokojovaním fyzických potrieb.

Manželský život má v Božom pláne osobitné miesto. Ako všetko dobré, aj toto si vyžaduje obete. Tie sú však v porovnaní s odmenou malé. "Hľadajte najprv Božie kráľovstvo; všetko ostatné, po čom túžite, vám bude dané" - a ešte viac! (porov. Mt 6, 33)


1Marriage and Cohabitation, autori: Arlanda Thontona, Williama Axinna, Yu Xie, ISBN: 9780226798677

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!