Ľudia nemajú radi čakanie. Niekedy už aj krátke čakanie u lekára či štvrťhodinka v zápche stačí na to, aby sme boli nahnevaní a podráždení. Cítime sa znechutení z toho, že niečo, čo sme si naplánovali, sa neuskutočnilo v tom čase, ako sme chceli. Možno si mal/a byť u lekára o ôsmej, no je 8:15 a ty stále trčíš niekde v zápche pred semaformi a čakáš na zelenú.
A čo ak ide o oveľa dlhší čas čakania?
Keď som bola malá, pred zrkadlom som si skúšala šaty s nadýchanou sukienkou, vrtela sa pred zrkadlom a všetkým vravela, že keď budem veľká, budem nevesta s dlhým závojom. Nevedela som kedy, no vedela som, že raz chcem byť niekoho princezná. Keď som skončila strednú školu, vedela som, že keď dovŕšim 25, chcem byť vydatá a mať dieťa. Ako však roky šli, nič sa nedialo. Vzťahy boli, dokonca jeden takmer 7-ročný, no žiadosť o ruku zo strany muža nikdy neprišla. Podvedome som neustále uvažovala o krásnych bielych šatách, zásnubných prsteňoch, dokonca som si založila denník, kde som si kreslila svadobnú výzdobu, skrátka také princeznovské tajné ženské sny. No stále nič.
Časom som cítila obrovské volanie po manželstve, chcela som byť starostlivou ženou, ktorá mužovi dáva lásku, má možnosť mu upiecť slivkový koláč a len tak byť... manželkou. Neskôr toto volanie prerástlo v túžbu po bábätku. Pár rokov pred tridsiatkou som začala veľmi zreteľne cítiť a počuť tikot biologických hodín. V obchode mi oči samy odbiehali do regálov s detskými hračkami a oblečením. Rodičia začali naznačovať túžbu po vnúčatku a mne bolo tak strašne ťažko, že im ho nemôžem dať. A že by som aj chcela, no treba na to dvoch. Tieto túžby však ani po rokoch modlenia neprišli. Najviac ma však mrzí, že voči mamičkám a mladým vydatým ženám som začala cítiť intenzívnu závisť a zatrpknutosť. Žiarlila som. V súčasnosti mám veriaceho priateľa už rok aj pár mesiacov, ktorý ma o ruku nepožiadal a ja opäť začínam byť frustrovaná. Vravím si: „Ako môžem trpezlivo čakať na veci, ktorým Ocko určil presný čas? A čo ak to nepríde vôbec?“
A tak som si vytvorila modlitbu, ktorú sa usilujem s pokorou vravieť Bohu a dôverovať:
Pane,
cítim obrovskú túžbu stať sa manželkou a matkou. Daj, aby som s pokorou prijímala tvoje načasovanie a tvoj plán s mojím životom, aj keby sa nezhodoval s mojou predstavou. Nauč ma prijať myšlienku, že možno nikdy nebudem manželkou a matkou, ak moju životnú službu vidíš inak. Daj, aby som na mužov a najmä na svojho partnera nahliadala s dôverou. Zmaž zo mňa všetky pocity smútku a beznádeje a daruj silu, aby som ostatné manželky a matky nevnímala cez optiku zatrpknutosti a žiarlivosti. Ďakujem za pocit ženskosti, ktorý v sebe nosím, za vnútorný sen byť raz starostlivou manželkou, za materinský pud. Viem, že toto všetko mám vďaka tebe. Ty vidíš hlboko do môjho srdca, vidíš ma ako malé dieťa vrtiace sa pred zrkadlom v šatách s nadýchanou sukničkou, túžiac po tom, byť mužovou princeznou pred oltárom. Ty si ma však urobil svojou princeznou už v čase, keď si ma utvoril. Daj, aby som si bola vedomá hodnoty kráľovskej dcéry a s úplnou pokorou a oddanosťou uchovávala v sebe svoju jemnosť a ženskosť. Dôverujem ti, Ocko. 
Milá žena spolubojovníčka s časom, ver v dokonalé Božie načasovanie, aj keď veľmi dobre viem, aká dlhá vie byť hoci aj polhodina tvojho života. Nikdy, prosím, nezabúdaj, že si veľmi cenná v Božích očiach, on vie, aká krásna by si bola v svadobných šatách. Veľmi ťa objímam a posielam povzbudzujúci verš z Biblie:
„Ja sa však spolieham na teba, Pane, a vyznávam, že ty si môj Boh, môj osud je v tvojich rukách.“ (Ž 31, 15 – 16)
