Čo ma Boh učí cez moju samotu

Možno aj ty túžiš po niekom, koho by si miloval/a a kto by miloval teba. Možno túžiš tak veľmi, že ti to občas nedá spať. Možno tak veľmi, že vstupuješ do vzťahov, ktoré sa stále rozpadnú – a si už z toho unavený/á. Možno máš pocit, že si nikdy nikoho nenájdeš, že nevieš udržať vzťah. Alebo si ešte s nikým nechodil/a a máš pocit, že to trvá večnosť – a občas aj pochybuješ, či to vôbec niekedy príde.

Čo ma Boh učí cez moju samotu
Foto: © pexels.com

Áno, viem, ja občas prežívam to isté, najmä ak som medzi ľuďmi, ktorí dávajú najavo, že každý človek musí mať partnera, inak bude nešťastný, zatrpknutý, nenaplnený... Budem úprimná a poviem ti, že som ešte nemala vzťah s mužom, ani v puberte a ani v dospelosti, neviem teda, aké to je byť vo vzťahu. A áno túžim to zažiť. No Boh ma naučil jednej veci.
Skôr, ako ti prezradím akej, sa poďme pozrieť do Božieho slova, čo nám Ocko chce povedať cez príbeh o stretnutí Ježiša so Samaritánkou:
,,Tam bola Jakubova studňa, Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: Daj sa mi napiť! Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. Samaritánka mu povedala: "Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu ono mňa, Samaritánky?" Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. Ježiš jej odpovedal: "Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: "Daj sa mi napiť, ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu." Žena mu povedala: "Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?" Ježiš jej odvetil: "Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života."Žena mu vravela: "Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať! (Jn 4, 6-15)"

Sme stvorení ako muž a žena, navzájom sa potrebujeme, ale všetci sme zhrešili (por. Rim3, 23). Všetci máme svoje chyby a nedostatky, a aj keď sme vo vzťahu, tak – hoci je to určite krásne –  môžeme sa navzájom zraniť. To, čo ma Boh naučil počas môjho života (cez tie najťažšie obdobia, cez tú najväčšiu tmu, cez ľudí, ktorých milujem, a ktorí ma zraňujú, cez človeka, ktorého som milovala, ale Boh si ho vzal k sebe), je, že nikto ťa nemôže milovať tak ako On, nikto ti nemôže dať to, čo On. Stále budeš žízniť, lebo iba On má živú vodu, po ktorej už viac nebudeš smädný/á. Ľudia prichádzajú a odchádzajú, ale On je stály.
Počul/a si to už možno miliónkrát, ale On ťa nikdy nezanechá ani neopustí (Dt31, 6). On ťa zahrnie láskou, radosťou, nádejou a požehnaním, čo ti žiaden človek nemôže v plnej miere dať.

Počul/a si to už možno miliónkrát, ale On ťa nikdy nezanechá ani neopustí (Dt31, 6). On ťa zahrnie láskou, radosťou, nádejou a požehnaním, čo ti žiaden človek nemôže v plnej miere dať.

V najhoršom období môjho života, keď odišiel môj milovaný blízky človek, som až zúfalo potrebovala radosť, no nikto z ľudí okolo mňa mi ju nemohol dať, keďže všetci boli smutní. Nikto mi nemohol dať nádej, keď všetci okolo mňa ju potrebovali tiež. A tak som sa rozhodla, že sa obrátim na Boha, veď predsa verím v Neho; v to, že porazil smrť. A tak som volala na Boha, volala som meno Ježiš, a temnota odstúpila pred Ním. Teraz ti môžem z vlastnej prežitej skúsenosti povedať, že to bol práve On, kto mi zasvietil v tme, kto mi vlial do srdca nádej, že smrťou sa to všetko nekončí, ale práve začína. Bol to On, kto premenil môj smútok na radosť (pozri Ž 30, 12, Jer 31, 13, Jn 16, 20). Tak veľmi Ho potrebujeme, ani o tom nevieme. Tak veľmi Ho potrebuješ – a tvoje srdce nebude spokojné, kým nespočinie v Ňom.

No dobre, ale ako to spraviť prakticky? Ako sa zamilovať do Otca, ako mať všetko Jeho požehnanie a naplnenie všetkých potrieb? Tu je pár praktických rád:

1. Dôležitá je túžba, že to chceš, že chceš život v plnosti a radosti v Jeho prítomnosti.

2. Ak po tom túžiš, nájdi si miesto, kde budeš sám/sama, a povedz nahlas úprimne a zo srdca: Ježiš, verím, že si Boží Syn, že si zomrel za moje hriechy, že si vstal z mŕtvych, že si živý. Ďakujem Ti za to. Prosím, odpusť mi moje hriechy. Ja ťa prijímam za svojho Pána a Spasiteľa, odovzdávam Ti svoj život a prijímam život, ktorý máš Ty pre mňa. Prijímam všetko požehnanie, ktoré máš pre mňa, amen. Môžeš si to prečítať a povedať vlastnými slovami, dôležité je, aby to bolo úprimné zvolanie tvojho srdca.

3. Ok, možno si niečo cítil, možno nie – nevadí, Boh koná nezávisle od našich pocitov. Môžeš sa to modliť aj každý deň a stále si svoje rozhodnutie pripomínať.

4. Veľmi dôležité je Božie slovo. Ak chceš poznať Boha a nasledovať Ho, potrebuješ každý deň čítať Jeho slovo, lebo práve to ťa bude premieňať a budovať, lebo slovo Božie je živé a účinné (Hebr 4, 12). Dôležité je aj nahlas prehlasovať Božie pravdy nad svojím životom, napr. hovor nahlas som vzácny/a a milovaný/á (Iz 43, 4), Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku (Ž 23, 1) atď.

Boh tak túži po tebe, že si to ani nevieš predstaviť. Tak veľmi chce, aby si v ňom hľadal/a naplnenie, že ak to prijmeš a budeš budovať vzťah s Ním, budeš žiť v plnosti. Áno, aj potom prídu pokušenia, stále budeš túžiť po partnerovi, ale nebude to už prázdnota a smäd, lebo budeš čerpať zo živej vody a budeš kráčať v pokoji a dôvere, že Boh má pre teba oveľa viac a oveľa lepšie a krajšie veci, ktoré si ani predstaviť nevieš.

Nech ťa Boh požehná :)

Autor: Dominika

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!