Hymnus na lásku: Láska nezávidí... 3/12

Späť na články

Prinášame tretie pokračovanie zo série Hymnus na lásku od nášho kňaza o. Petra Olasa. :)

Hymnus na lásku: Láska nezávidí... 3/12

3. Láska nezávidí

Tak ako každý deň, prechádzate mestom a čisto zo zvedavosti si premeriavate a načítavate okoloidúcich ľudí. Niežeby ten váš odhad mal nejakú vysokú pravdivostnú hodnotu, ale príde vám to úplne prirodzené a automatické: „Toto je čistý mafián, také BMW-čko nemohol nadobudnúť poctivou cestou!“ „Táto rodina vyzerá tak šťastne? Prečo to tak nemôže byť u nás doma?“ „Prečo táto vyzerá tak dobre a ja mám problém schudnúť na 80 kíl?“ Takéto a podobné myšlienky nám môžu prechádzať hlavou a ani si nevšimneme, že mnohé z nich majú spoločného menovateľa – závisť.

Závisť je istý druh duchovnej smrteľnej choroby, ktorá zabíja lásku v našom srdci. Vychádza z nerozumného predpokladu, že ak je v niečom druhý človek lepší alebo obdarenejší ako ja, musí nevyhnutne prežívať šťastnejší a lepší život, čo si ja o sebe nemyslím, no a zdá sa mi to nefér. V podstate tomu druhému nedoprajem, aby bol šťastný, lebo ja tiež nie som.

Keď sa to takto rozpíše, môžeme sa chytiť za hlavu, ale takto nejako zmýšľa závistlivý človek: ten druhý je šťastnejší, ten druhý má vždy viac úspechu, ten druhý si to ani nezaslúži a vždy sa mu nejako darí, ten druhý... Ak tieto myšlienky neodoženieme preč, majú v sebe silu rozleptávať naše vnútro a ničiť medziľudské vzťahy.

V partnerskom vzťahu sa tiež nevyhnutne stretávame s pokušeniami tohto druhu. Ako náhle sa dvaja ľudia snažia kráčať spolu životom, najmä na začiatku vzťahu objavujú svoje rozličné dary a talenty. Niekto ich má viac, niekto menej, niekto je v tom vzťahu obdarenejší, niekto len obdivuje dary svojho milovaného. Niekto má krajší vzťah s Bohom, druhý zápasí so základnými otázkami viery. Alebo možno má viac chariziem a druhý si myslí, že nemá žiadnu. Lenže ten, kto sa cíti menej obdarený, nevyhnutne musí vybojovať pokušenia závidieť. Ako teda na to? Čo robiť so závisťou v našom srdci?

Závisť je veľmi zákerná duchovná choroba, no zato liek na ňu je veľmi jednoduchý a podáva sa podľa potreby, aj viackrát za deň. Je ním zlúčenina dvoch prvkov v pomere 1:1. Tými dvoma prvkami sú dôvera v Boha a láska. Prečo dôvera? Prečo láska? Čo majú spoločné so závisťou? Vôbec nič, a práve preto pôsobia ako liek na vykorenenie tejto zhubnej choroby.

Ak vo svojom srdci pociťujeme závisť, je to akoby sme si mysleli, že Boh požehnáva nejakého človeka, ale na mňa mu už nevyšlo. Závisť je v podstate vyhlásenie, že Boh mi nedáva všetko to, čo je pre mňa najlepšie, ale iba to, čo mu zostane po rozdaní darov druhým ľuďom. Ak sme si vedomí veľkej Božej starostlivosti, vieme, že v Bohu máme všetko, čo potrebujeme, duchovné či materiálne, a teda nemám druhým prečo závidieť. To, čo je pre nich dobré, ešte by takým nemuselo byť pre mňa. Na o potom je to láska. Malo by byť pre mňa prirodzené radovať sa s radujúcimi. Ak je teda niekto požehnaný v nejakej oblasti, mám sa tak tešiť, ako by som bol požehnaný ja. Boh predsa chce, aby sme boli originálni, aby sme sa navzájom obohacovali svojimi darmi. Ak by sme mali všetci rovnaké dary, nikoho by tie dary nezaujímali. Šťastie a požehnanie druhého človeka je teda aj mojím šťastím.

Láska nezávidí, láska miluje. No a milovať znamená túžiť po šťastí milovaného človeka.

Je tu aj jeden háčik – ak má niekto pekné drahé auto, veľký dom, vyzerá úžasne, to ešte nevyhnutne neznamená, že vedie šťastný život. Koľkých to stálo rozpad vlastnej rodiny! Tieto veci sú samy o sebe Božím požehnaním, ale niekto môže ísť tvrdohlavo za nimi aj bez Pána Boha, no a to vtedy končí zle.

Láska nezávidí, láska miluje. No a milovať znamená túžiť po šťastí milovaného človeka. Skúsme možno po prvýkrát v našom živote uveriť skutočnosti, že Boh na nás nevysypal to, čo mu zostalo, keď už všetkým zadelil dary, talenty a všetky iné formy svojho požehnania. Boh nám dáva všetko, čo potrebujeme. Ak tomu neveríme, ešte sme nepochopili, ako veľmi nás miluje a akí sme pre neho nesmierne dôležití a nenahraditeľní. Čokoľvek nám chýba, čokoľvek potrebujeme, pýtajme si to od neho. Je ako Skladník obrovského obchodného domu, ktorému stačí zavolať a vzápätí nám doručí balíček, ktorý sme si priali, ak sme si nepýtali jed. A nebojme sa ani milovať druhých takým spôsobom, že sa budeme tešiť z toho, čím sú obdarení, lebo toto je láska, ku ktorej sme pozvaní.


Predchádzajúca časť: Láska je dobrotivá

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!