„Nehádžte perly pred svine“ alebo ako Pán Ježiš chráni našu sebaúctu - Bezhranicnalaska.sk

„Nehádžte perly pred svine“ alebo ako Pán Ježiš chráni našu sebaúctu

Jaj, na túto tému by sa dalo písať a rozoberať ju z rôznych uhlov pohľadu. Božie slovo také je: hlboké a široké, až za hranicu našej predstavivosti. A hlavne, je ŽIVÉ a do konkrétnej situácie zasvieti ako ranný lúč svetla. Ja som sa rozhodla písať z nie veľmi populárneho hľadiska. Radšej si držte klobúky, lebo toto bude jazda, z ktorej sa môže aj hlava nepríjemne zatočiť.

„Nehádžte perly pred svine“ alebo ako Pán Ježiš chráni našu sebaúctu
Foto: © pexels.com

„Nedávajte, čo je sväté, psom a nehádžte perly pred svine, aby ich nepošliapali nohami, neobrátili sa a neroztrhali vás.“ (Matúš 7, 6)

Čo nám touto vetou Pán chcel povedať? V prvom rade nás informuje o tom, že medzi nami žijú „psi“ a „svine“. Fúúúha!? Dosť tvrdá reč. Je ale úžasné, že nám Pán predkladá realitu tohto sveta bez prikrášľovania a servítok, takú, aká jednoducho je. Žijeme vo svete plnom násilia, zvrátenosti, klamstiev, a … (každý by doplnil niečo iné a mal by pravdu). A Pán Ježiš nám týmto hovorí možno toto: „Haló, človeče, zobuď sa! Buď bdelý a nezadriemkaj na ružovom obláčiku, že tebe „svine“ cestu neskrížia. Rozmýšľaj dospelo a ber na vedomie, že svet, v ktorom žiješ, je plný tmy. Maj sa na pozore! A dávam Ti príkaz, ako sa máš k sviniam zachovať, aby si nestratil sebaúctu. Aby si nestratil sám seba.“

Dobre, Pane, verím Ti. Takže nemám hádzať perly. Verím, že perly sú ovocím Ducha Svätého: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie (Gal 5, 22-23)

Ešte ten výraz „hádzať“  -  to nie je vôbec náhoda. Mne to príde ako synonymum kŕmenia. Takže, nesýťte svine perlami. Prečo? „ …aby ich nepošliapali nohami, neobrátili sa a neroztrhali vás.“ Pane, akú hlbokú pravdu si nám v tak jednoduchej vete vyjavil! Ďakujem Ti za to. 

Budú vás udupávať neustálou kritikou; nič nebude dostatočne dobré; budú účelovo strašiť, aby potom mohli upokojovať a uisťovať svojou „podporou“; vyjadríte iný názor, tak vás vyhlásia za smiešneho, hlúpeho a nerozhľadeného; budú urážať a keď sa začnete brániť, vyhlásia vás za tých, čo nevedia zniesť kritiku; keď sa vám náhodou niečo nepodarí, budete obvinení, že to robíte naschvál; keď budete v pokoji a šťastní, niečo vždy vymyslia, len aby vás znepokojili; vaše pocity nebudú adekvátne, vaše názory nebudú dôležité; nebudú vám veriť; budú vás robiť závislými na ich manažovaní vášho života...

Skúsim časť z tejto prenesmiernej hĺbky uviesť podľa toho, ako to vnímam ja:

  1. Medzi nami žijú svine (aj psi). Také svine nie sú rarita. Dajú sa nájsť pomerne ľahko: v rodinách, priateľstvách, školách, zamestnaniach, politike a dokonca aj v Cirkvi. Ja mám uvažovať a správať sa dospelo - to je presný opak naivity. Mám byť bdelá, ostražitá, rozumná, opatrná a pýtať si múdrosť od Pána. „Hľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice.“ (Mt 10, 16)

  2. Hurá, som bohatá, mám perly! Ďakujem Ti, Pane, že si ma obdaril toľkými perlami! Moja ľudskosť, dobrá vôľa, empatia, ovocie Ducha svätého… Lalalala. ?

  3. S perlami mám múdro zaobchádzať. Perly sú predsa nesmierne vzácne! Kŕmiť nimi svine a psov? Kto to kedy videl!? Nuž, ja to vídavam dosť často a ešte aj s požehnaním duchovných autorít. A ešte jeden postreh: svine perlami pohŕdajú. Ani ich len neochutnajú, hneď ich radšej pošliapu.

  4. O čo si koledujeme, keď tie perly predsa len budeme hádzať sviniam a psom? Výslužka vyzerá asi takto: neprijatie, zneváženie, pohŕdanie, ohováranie, manipulácie, psychické a dokonca aj fyzické násilie. V skratke: pošliapanie a roztrhanie našej dôstojnosti, tej, ktorú máme od nášho Stvoriteľa.

A už počujem kohosi namietať, že “veď každý z nás sa správa občas ako sviňa. Pravda. Tak o koho vlastne ide? O všetkých nás (hriešnikov)? NIE

Ide o ľudí, ktorí nemilujú sami seba, a teda nie sú schopní ani lásky k blížnemu. Nemajú sebaúctu ani zdravé sebavedomie, vytvorili si falošné ego (sebaprezentáciu) a nemajú kontrolu nad vlastným životom. Pocit vlastnej úbohosti ich podvedome desí, a tak sa musia prezentovať tak, aby zvyšovali svoj kredit na úkor iných. Ako? V princípe jednoducho: ponižovaním druhých seba vyvýši; degradovaním druhých seba povýši; obviňovaním druhých seba vyviní; ohováraním druhých seba dáva do dobrého svetla… je toľko rôznych spôsobov, koľko svíň živorí na svete.

Chudáci ľudia, čo to v sebe takto majú! Prv, než sa oddáme ľútostivej zhovievavosti, majme na pamäti, že Pán ich nenazval nečistým zvieraťom náhodou. Židia sa mali nečistého strániť a mali zakázané tieto zvieratá domestikovať (3 Moj 7-8)

Pán nám nedáva povolenie - kvôli pocitu našej ľútosti a kvôli postoju nikoho neodsudzovať - aby sme s týmito ľuďmi nadväzovali vzťahy. Lebo je to nebezpečné! Budú vás udupávať neustálou kritikou; nič nebude dostatočne dobré; budú účelovo strašiť, aby potom mohli upokojovať a uisťovať svojou „podporou“; vyjadríte iný názor, tak vás vyhlásia za smiešneho, hlúpeho a nerozhľadeného; budú urážať a keď sa začnete brániť, vyhlásia vás za tých, čo nevedia zniesť kritiku; keď sa vám náhodou niečo nepodarí, budete obvinení, že to robíte naschvál; keď budete v pokoji a šťastní, niečo vždy vymyslia, len aby vás znepokojili; vaše pocity nebudú adekvátne, vaše názory nebudú dôležité; nebudú vám veriť; budú vás robiť závislými na ich manažovaní vášho života... proste, spôsobom znevažovania sa medze nekladú. A tak si viete predstaviť, čo to narobí so sebaúctou.

sebaúcta, to vám je prenesmierne vzácna záležitosť. Predstavujem si ju ako krásnu záhradu, a ja som v nej dobrým záhradníkom. Denne sa o ňu starám: pravidelne zavlažujem, burinu vytrhávam, pozorne sledujem, čomu sa darí a čomu nie, ošetrujem ju a sadím dobré semienka. Tie keď vyrastú, budú rodiť dobré ovocie. Keď neviem niečo vyriešiť, zavolám si na pomoc Odborníka Nebeského aj odborníkov ľudských, ak treba. A Pán sa z mojej záhradky raduje, hladí ju pokojným vánkom, hreje na ňu svojimi lúčami a požehnáva všetko dobré v nej. Dáva mi rady svojím Slovom Života, aby všetko v záhradke žilo, prekvitalo a rodilo dobré ovocie. Aká radosť a hrdosť mať takú záhradu! Koľko pokoja a dobra je v nej! Aj vtáčiky, motýle, včielky a všelijaké iné Božie stvorenia sa v nej majú dobre. Rada vás pozvem na návštevu, v pokoji sa poprechádzame a zajeme si s dobrého ovocia. Bude nám hej!

Neverte hocikomu, že je odborníkom na záhrady. Ani keby sa preukázal diplomom z vysokej školy záhradníckej, ani keby prišiel z renomovanej záhradkárskej firmy, ani keby mal najmodernejšie záhradkárske náčinie a reči plné odborných záhradkárskych slov. Radšej si dajte načas a hľadajte pravdivé dôkazy o stave jeho/jej vlastnej záhradky. Možno budete prekvapení, čo za smetisko a hnojisko to v skutočnosti bude. Záhradku si oploťte a vybudujte pevnú bránu. Pustime dovnútra len to, čo záhradke prospeje! Buďte teda opatrní a verte Pánovmu Slovu.

...lebo sebaúcta, to vám je prenesmierne vzácna záležitosť. Pán Ježiš ju chráni, chráňme si ju aj my.

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!