Jedna z najlepších udalostí v roku 2024 bola nepochybne púť po Francúzsku pod záštitou projektu Bezhraničná. K Bezhraničnej som sa dostal ešte ako študent na vysokej škole a veľmi som sa potešil, že popri všelijakých (aj bulvárnych) článkoch o vzťahoch existuje portál, ktorý prezentuje zdravý, kresťanský pohľad na vzťahy, prežívanie čistoty a identity.
Rozhodne ide o zmysluplný projekt, ktorý si našiel mnohých čitateľov, sledovateľov a priaznivcov. Som presvedčený, že je to Božie dielo, ktoré sa dotýka sŕdc mnohých ľudí a premieňa ich pohľady na oblasť vzťahov k Bohu, k druhým a k sebe samému.
Púť vo Francúzsku bola nielen jedna z top udalostí v roku 2024, ale aj v mojom živote.
Bolo pre mňa veľkou radosťou, keď ma Lukáš Košťál pozval k spolutvorbe a k tvoreniu článkov pre Bezhraničnú. Rád by som sa však podelil s inou skúsenosťou, ktorá ma obohatila a priniesla mi mnohé podnety do môjho života. Bola to týždňová púť v septembri 2024 do Francúzska. Ponúknem niekoľko postrehov.
Čo mi dala táto výnimočná púť s Bezhraničnou?
Išlo o púť, nie o dovolenku v klasickom slova zmysle. Niektorí určite zaváhali, keď mali celé hodiny cestovať autobusom v menšom pohodlí, nedostatku spánku a určitého ruchu. Avšak, práve o to tu ide - je to púť a tá prináša so sebou určitú obetu. Bez obety to nejde. Keď si predstavím ako kedysi putovali ľudia, my sme mali v porovnaní s nimi naozaj luxus.
Ale bez ťažkostí a práve pred takýmito skvelými duchovnými akciami to u mňa nejde. Ani teraz tomu nebolo inak. K iracionálnym obavám sa pridali zdravotné ťažkosti, a tak som sa pohrával s myšlienkou, že na poslednú chvíľu svoju účasť odrieknem. No, pomohla mi myšlienka, že vždy, keď idem na nejakú udalosť, ktorá prinesie požehnanie, zažívam takéto prekážky. Tak som sa jednoducho prekonal a išiel som.
Ako som sa cítil v buse?
Púť sa pre mňa začala 31. augusta 2024 v Prešove, odkiaľ nás vzal autobus a bez problémov sme prešli cez celé Slovensko. Takto sme zbierali ďalších účastníkov v jednotlivých mestách. Zloženie účastníkov bolo pestré. Boli medzi nimi muži aj ženy, slobodní aj zadaní, najviac tridsaťročných, no našlo sa tam aj zopár stredoškolákov.
Myslím si, že sme si ako partia sadli a nikto sa necítil sám. Vytvorili sme pekné spoločenstvo. Nových priateľov si človek mohol nájsť ľahko, stačilo byť trochu otvorený a komunikatívny. Sprevádzal nás gréckokatolícky kňaz, otec Peter Paľovčík, ktorý sa ukázal ako nielen skúsený a múdry sprievodca, ale vtipný a milý človek.
Prvá zastávka - francúzsky Remeš a Paríž
Po nočnej ceste cez Rakúsko a Nemecko, sme sa zastavili vo francúzskom meste Remeš, kde sme obdivovali katedrálu, v ktorej kedysi prebiehali korunovácie francúzskych kráľov. Bolo to ako sa vrátiť do stredoveku. Uličky, veže a útulné kaviarne to všetko sa pozitívne zapísalo do mojej mysle.
Mohutnosť katedrály mi hneď evokovala Boží Majestát. Keď človek stojí pred katedrálou (ktorá symbolizuje Boha), premáha ho pocit údivu a pokory, že je tu Niekto ďaleko väčší ako ja, môj život a moje starosti. S partiou nových priateľov sme si dali obed a príjemne sme si pokecali. Neskôr sme sa vrátili na ubytovanie, kde nás čakalo prijatie, svätá omša a večera.
Ráno sme sa chystali obdivovať Paríž s jeho nádherami. Hoci som veľa počul o tom, že je to špinavé mesto, mňa príjemne prekvapila jeho čistota. Zrejme to bol aj dôsledok olympijských hier, ktoré tu prebiehali v lete. Výlet v Paríži bol naozaj nabitý. Pre mňa bolo silným návšteva Basilique du Sacré-Cœur (v preklade Chrám najsvätejšieho Ježišovho srdca), ktorý stojí na návrší, z ktorého je pekný výhľad na celý Paríž. Hlavne je však to, že už od roku 1875 je v tomto chráme nepretržite vyložená sviatosť oltárna.
Môžeme robiť v živote čokoľvek, no ak človek neadoruje a nevyvyšuje Pána nad svoj život, tak je to ťažké. Samozrejmosťou bola návšteva známych miest v Paríži - Eiffelova veža, Víťazný oblúk, Champs-Elysees, múzeum Louvre, plavba loďou na rieke Siena, z ktorej sme mohli obdivovať napríklad Chrám Matky Božej.
Druhá zastávka - Tours a Lurdy
Na ceste do Lúrd sme sa zastavili ešte v meste Tours, kde som si doprial čas pre seba. Prechádzka po tomto meste bola naozaj príjemná. Mimochodom, práve tu sa odohrala v roku 732 významná bitka medzi arabskými a franskými vojskami. Pre mňa ako pre milovníka histórie bolo Tours veľmi zaujímavé miesto.
Do Lúrd sme cestovali cez celé Francúzsko čiže cesta bola dlhá, no rozhodne stála za to. Práve tu sa malej dievčine Bernadete v roku 1858 zjavila Panna Mária. Zážitkom bola ranná svätá omša v jaskyne zjavenia.
Panna Mária nie je pre katolíkov akýmsi božstvom, ale vzorom, prototypom dokonalého Kristovho učeníka. Ukazuje nám dôveru v Božiu prozreteľnosť a pokoru. Naša pokora sa možno neukáže ani tak vtedy, keď my si povieme, že sme hriešni. Či máme v sebe pokoru sa ukáže až vo chvíli, keď niekto druhý poukáže na náš hriech a sme konfrontovaní s pravdou o sebe samom.
Tretia zastávka - Monako a kúpanie v mori
Po návšteve tohto krásneho mariánskeho miesta sme smerovali na výlet do Monaka. To bol teda luxus! Toľko krásnych áut, domov a lodí som ešte nevidel. No zároveň aj ľudia boli milí a ochotní. Keď vám na prechode zastaví Ferrari, tak je to zvláštny, no povznášajúci pocit. Okrem toho dopriali sme si oddych a kúpanie sa v mori. Mohli sme cestovať domov.
Púť trvala týždeň (31. august - 6. september 2024). Bol to krásny zážitok, ktorý, verím, že priniesol, prináša a prinesie veľa duchovného ovocia.
Ďakujem Lukášovi Košťálovi, tímu Bezhraničnej, otcovi Petrovi a ďalším skvelým ľuďom, cez ktorých prúdilo Božie požehnanie do môjho života. Púť vo Francúzsku bola nielen jedna z top udalostí v roku 2024, ale aj v mojom živote.
Tak čo, pridáš sa nabudúce k nám? 
ak chceš, aby si nezmeškal ďalšiu pozvánku na náš zajazd/púť napíš nám na 
eventy@bezhranicna.sk
(do predmetu stačí, keď napíšeš “chcem viac info o púťach/zájazdoch”) - my ti ich pošleme a ty sa rozhodneš, či chceš alebo nechceš ísť. 
A aby som nezabudol prikladám tu ešte kompletný foto album z celej púte z Francúzska - určite ho pozri! (otvoríš ho kliknutím na Facebookový post nižšie):
