Lenže Boh o tom premýšľa úplne inak. V Biblii nájdeme vetu: „Nijaká hodnota sa nevyrovná čistej duši.“ (Sir 26:20).
Mnohí hovoria: „Veď je to až šieste prikázanie, sú aj dôležitejšie veci.“ Toto môže platiť pre ľudí, ktorí sa na čistotu až príliš viažu a dávajú jej väčší význam, než jej dal Boh v prikázaniach.
Pre tú druhú skupinu ľudí to zase môže byť ospravedlnením našej vlastnej slabosti. Pozrime sa na to ale z druhej strany. Čo s nami robí to, keď čistí nie sme?
Keď strácaš kontrolu nad vlastným telom
Katechizmus hovorí, že nečistota sú myšlienky, slová a skutky, ktoré ničia nevinnosť. Svätí ju prirovnávali k tŕniu, ktoré všetko trhá a ničí.
Presne preto dostal Ježiš na hlavu tŕňovú korunu – aby zaplatil za naše hriechy aj v tejto oblasti.
Pravda je taká, že bez sebakontroly padáme na úroveň bytostí, ktoré ovládajú len čisté inštinkty.
Človek, ktorý nedokáže ovládať svoje túžby, stráca slobodu. Stáva sa otrokom. Vyberá si rýchle, lacné uspokojenie namiesto hlbokej a naozajstnej radosti.
Všimnite si jednu vec. Boh má s nami obrovskú trpezlivosť. V histórii odpustil kadejaké prešľapy.
Ale keď išlo o zneužívanie sexuality a stratu úcty k telu, bol vždy veľmi rázny. Prečo? Pretože si čistotu nesmierne váži. Vie, že tvoje telo je chrám, nie verejné ihrisko.
Duchovná tma a oslabená vôľa
Keď žijeme v nečistote, strácame svetlo. Naša myseľ sa zahmlí. Poznáte to – človek, ktorý padne do tejto pasce, zrazu prestáva vidieť, čo je správne a čo nie.
Aj kráľ Šalamún, najmúdrejší muž sveta, stratil kvôli svojej neviazanosti rozum a začal sa klaňať pohanským modlám.
Nečistota prináša do života tri veci:
Paralýzu vôle: Zrazu nemáš silu robiť ťažké a správne veci.
Toxické vzťahy: Vedie k žiarlivosti, sebectvu a klamstvu.
Stratu pokoja: Človek stráca vnútorný kľud a často aj úctu k sebe samému.
Potešenie z hriechu trvá minútu. Výčitky a rany na duši môžu trvať roky.
Voľba medzi pohodlím a utrpením
Prečo to teda mladí (aj starší) neriešia? Sme leniví trpieť. Žijeme v dobe extrémneho pohodlia. Keď príde pokušenie, stojíme pred voľbou: budem hrešiť, alebo budem chvíľu trpieť tým, že si poviem „NIE“?
Veľa ľudí radšej zvolí hriech a nejako si ho ospravedlní, len aby nemuseli zažiť moment sebazaprenia.
Ježiš nám však ukázal inú cestu. On sa zriekol všetkého komfortu neba kvôli nám. Chce od nás, aby sme mali rovnakú odvahu.
Ako z toho von? (Manuál na prežitie)
Využi duchovný doping: Sviatosti nie sú za odmenu pre dokonalých, ale ako liek. Častá spoveď a sväté prijímanie ti dajú silu, ktorú sám v sebe nenájdeš.
Zmeň myšlienky: Modlitba je opak telesnosti. Keď máš tlak v hlave, začni sa modliť. Ruženec je v tomto zbraň hromadného ničenia proti pokušeniam. Svätý Louis de Montfort povedal: „Buď prestaneš hrešiť, alebo sa prestaneš modliť ruženec.“ Tieto dve veci vedľa seba neprežijú.
Utekaj: Svätý Pavol nám nedáva radu, aby sme s pokušením v oblasti sexuality hrdinsky bojovali a testovali, čo vydržíme. Hovorí jasne: UTEKAJTE!
Nebuďme pyšní, že to zvládneme sami, lebo sme už dlho vo viere. Keď horí, netreba pri ohni stáť a filozofovať.
Treba zobrať nohy na plecia a utekať od každej príležitosti, ktorá ťa ťahá ku dnu. Máš totiž príliš veľkú hodnotu na to, aby si sa predal lacno.
Čo ak si už zlyhal? (Pravidlo druhej šance)
Možno si tento článok čítaš a hovoríš si: „Super, ale pre mňa je už neskoro. Ja som to už pokašľal.“
Chcem, aby si vedel jednu vec: Tvoja hodnota v Božích očiach neklesla ani o milimeter. Ježiš neprišiel s bičom, aby ťa dorazil.
On neprišiel uzdravovať zdravých, ale chorých. Ak si padol, nezostávaj ležať v blate s pocitom, že si "použitý tovar".
Diabol ti najprv povie, že hriech nič nie je, a hneď po ňom ťa presvedčí, že ti už niet pomoci. To je lož.
Zober svoje zlyhanie, choď na spoveď a začni odznova. Čistota nie je stav, kedy nikdy nepadneš, ale stav, kedy po každom páde znova vstaneš a bojuješ o svoje srdce.
