Prečo nehľadať vo vzťahu a pri výbere partnera dokonalosť a čo si radšej všímať?

Späť na články

Mnoho ľudí má o vzťahoch pomýlené predstavy, v ktorých svojho partnera vidia priam rozprávkovo. Čo je však vo vzťahu a pri výbere partnera skutočne dôležité? Ako sa treba o vzťah starať? Na tieto aj iné otázky nájdete odpoveď v článku od Martiny Chvojkovej, vzťahovej koučky a mentorky.

Prečo nehľadať vo vzťahu a pri výbere partnera dokonalosť a čo si radšej všímať?

Stretávam sa s mladým mužom na vzťahový koučing. Má veľmi jasnú predstavu o tom, ako by jeho adeptka na manželstvo mala vyzerať. Potom príde otázka: Aké chyby by si dokázal na svojej budúcej manželke tolerovať? Chvíľka prekvapenia, premýšľanie, ale postupne to ide. A keď náhodou nie, pýtam sa, aké chyby toleruje na svojej mame, čoho si často nie je vedomý, keďže si už za tie roky zvykol. Sú, žiaľ, aj prípady, keď človek nie je pripravený tolerovať chyby, lebo hľadá dokonalú/dokonalého.

Pre týchto ľudí mám smutnú správu - taký/taká neexistuje, aj keby nám romantické filmy chceli podsunúť niečo iné. Všetci sme ľudia so slabými a silnými stránkami a aj náš partner bude musieť žiť s našimi chybami.

A čo sa dá robiť s prehnanými očakávaniami voči sebe a iným, je to vôbec problém? Silné perfekcionistické črty bránia vzniku zdravého vzťahu. Perfekcionista žije v kolotoči strachu a úľavy. Je emocionálne nedostupný. Ťažko zdieľa svoju osobnú skúsenosť s partnerom, pretože musí vyzerať silný a mať svoje emócie pod kontrolou. Emocionálna nedostupnosť výrazne narúša vzťahovú väzbu medzi partnermi. Perfekcionizmus pramení v úzkosti a v nízkom sebavedomí. Je možné tento problém riešiť so psychológom. 

Možno si povieš: mňa sa toto hľadanie dokonalosti vôbec netýka. Možno to nie je v takej silnej vyhrotenej podobe, ale žiaľ, stretávam sa s tým často.

U niektorých mužov to má takúto podobu: „Chcem, aby moja žena bola pre mňa partnerkou.” Do zátvorky by som mohla pridať, že úplne hotovou partnerkou, aby nebola ani príliš submisívna, ani príliš dominantná, presne aby to do seba zapasovalo, prípadne, ak je chlapec mierne submisívny, tak aby bola mierne dominantná a ak je dominantný, aby bola skôr submisívna.

Potom nakreslím túto škálu, čo je, samozrejme, veľmi zjednodušené, lebo človek môže mať rozličné tendencie v rôznych oblastiach a aj keď je v jednej oblasti skôr submisívny, v inej môže byť dominantný, ale myslím si, že pre predstavu to stačí.

I_______________I______________I
submisívna         partnerka            dominantná

Toto väčšinou pomáha pochopiť, že partnerstvo nie je hotová vec, ktorú niekto, keď dosiahne 30+, svojou zrelosťou dostane automaticky do vienka. Je to niečo, na čom je potrebné pracovať. Keď si spomeniem na vzťah s mojím manželom, začínali sme obaja ďaleko od stredu, dve silné osobnosti, dominantní. Ja som bola v podstate menej dominantná ako to vyzeralo navonok a môj manžel bol zas viac dominantný ako to vyzeralo na prvý pohľad. Pamätám si, že mi prekážalo aj to, keď mi chcel tlačiť košík v obchode. Paradoxne v iných oblastiach som bola submisívna, nechala som ho rozhodovať bez toho, aby som sa na tom reálne podieľala, ale tých oblastí nebolo až tak veľa. Manželova verzia je, že som dominovala emóciami vyjadrenými navonok. Snažil sa potom z lásky ku mne robiť veľa vecí, aby som bola šťastná, keďže ešte nevedel v tom čase dobre rozlišovať, čo sú emócie a čo fakty. Aktuálne sme skoro 12 rokov manželia a môžem definovať náš vzťah ako skutočne partnerský, pohybujúci sa okolo stredu na tej škále, ale chcelo to veľa rokov vzájomného obrusovania, uzdravovania.

A ako to vyzerá u viacerých žien? Dalo by sa to vyjadriť takto: Páčia sa mi tieto silné stránky na mužovi, ale nechcem prijať opačnú stranu mince.

Príde dievča, ktoré má jasno v tom, že už nechce chodiť so žiadnym ďalším príliš akčným mužom, ktorých stále veľmi priťahuje. Nedokáže tolerovať cholerické črty vzhľadom na zranenia so svojím otcom. Dôležitejšia je pre ňu pokojnejšia povaha. Všíma si teraz skôr tichšie typy. Ale stále očakáva, že muži ju budú baliť takým spôsobom, akým bola zvyknutá pred tým, ktorý je výsostný pre akčnejšie povahy. Bojí sa akejkoľvek iniciatívy smerom k mužovi, ktorý sa jej páči. Na jednej strane chce pokoj, na druhej strane nedokáže prijať menšiu aktivitu, prípadne pasivitu takéhoto muža a fakt, že možno bude potrebovať takýto muž aj oveľa viac signálov, že sa jej páči a uvíta iniciatívu aj z jej strany, kým sa rozhodne konať.

Môj manžel je akčný typ muža. Okrem toho, že bol hlboko veriaci, ma veľmi priťahovalo, aký je iniciatívny, dobrý organizátor, zodpovedný, vytrvalý, vášnivý a romantický. To, že opačnou stránkou mince je, že niekedy vedel vybuchnúť (rokmi sa to veľmi zlepšilo), že nevie mať taký odstup, ako by som si predstavovala a pod.? Že nie je taký vtipný zabávač?

Teraz mi to príde úsmevné, ako som kvôli tej zábave a humoru seriózne riešila, či sa s ním rozísť, že nebol za každú blbinu a neskákal so mnou do fontány. Keď som si dala plusy a mínusy na váhy, tak zodpovednosť a vytrvalosť boli pre mňa ďaleko dôležitejšie v mojej predstave budúceho otca detí a povedala som si, že zabávať sa môžem aj s kamoškami. Počas rokov sme sa viac zladili aj v štýle humoru a veľa sa spolu smejeme.

Manžel je aj veľmi citlivý, čo sa mi tiež veľmi páčilo. Opačná stránka mince? Musím si dávať veľký pozor na slová, lebo ho ľahko dokážu zraniť a v ňom všetko doznieva pomalšie ako pri mne. Potom ešte vydržať, že je vo svojej jaskyni, nie aby mi tým ublížil, ale preto, lebo je to jeho spôsob spracovania emócií.

Viacerí ľudia pripisujú veľký význam chémii a prepojeniu. Samozrejme bez základnej fyzickej sympatie to nepôjde. Ale veľa sa dá v tomto smere aj vymodliť. Počula som niekoľko svedectiev o tom, ako muž ženu nepriťahoval fyzicky (to samozrejme neznamená, že bol odpudzujúci, nejaká minimálna miera sympatie tam bola), ale neskôr vo vzťahu to prišlo.

Dôležité je, ako sa cítite vo vzájomnej prítomnosti a že viete spolu komunikovať. Ale chémiu a prepojenie dokážeme zažiť pri mnohých ľuďoch.

Pýtala som sa jedného muža, ako sa mu páčilo na zoznamke s kresťanskými ženami. Odpovedal, že boli také nemastné-neslané. Keď som ďalej pátrala, či sa to týkalo výzoru, vyplynulo, že to bolo o niečom inom, o správaní sa k mužom. Niektoré ženy s rastúcim vekom akoby strácali iskru, niečo vábivé, ženské, sú ponorené vo svojich zraneniach a vo svojej sebestačnosti. Myslím si, že takýto stav môže byť výsledkom vnútornej horkosti a zotrvávania v role obete. Niektoré ženy, naopak, majú tú iskru aj vo vyššom veku, ale akoby na sebe niesli nálepku, ktorá vyžaruje odpoveď NIE ešte predtým, ako by sa niekto opýtal a tiež to súvisí s vnútornými zraneniami, ktoré je potrebné riešiť.

Dôležité je, ako sa cítite vo vzájomnej prítomnosti a že viete spolu komunikovať. Ale chémiu a prepojenie dokážeme zažiť pri mnohých ľuďoch. Problémom je ďalšia fáza vzťahu - záväzok. Znamená to dobrovoľné rozhodnutie, že chceme byť práve s týmto partnerom a nie s niekým iným, čo je základom pre spoločnú budúcnosť. Tu už prichádzajú do hry spoločné predstavy o živote a hodnoty a tie sú ešte oveľa dôležitejšie. Hodnoty je dôležité rozmieňať na drobné, lebo pre niekoho je byť kresťanom zúčastniť sa nedeľnej omše, pre niekoho je to vzťah s milujúcim Otcom.

Taktiež vidím, že sa niekedy pripisuje prehnaný význam spoločným záľubám. Opýtajte sa ľudí v manželstve, koľko času v týždni im ostáva na ich záľuby!

Ďalšou veľkou otázkou sú zranenia. Myslím si, že aj zranení ľudia dokážu zažívať blízkosť v rámci svojich možností. Je dobré v tom neostávať a smerovať ku vnútornému uzdravovaniu. Niektorí slobodní veriaci chcú byť tak dokonale uzdravení a pripravení na vzťah a intimitu, že to pre nich predstavuje bariéru vôbec do nejakého vzťahu vstúpiť. V minulosti bol problém nepripravenosti na manželstvo, dnes akoby to smerovalo ku opačnému extrému v kresťanských kruhoch. Žena už analyzuje, z akej je chlapec rodiny a ako to bude vplývať na jeho otcovstvo pomaly na prvom rande. Vnútorné uzdravovanie môže pokračovať aj vo vzťahu, v manželstve. Všetci sme na ceste. Tým nehovorím, že takýto človek má právo behať od vzťahu ku vzťahu a zanechávať za sebou púšť.

Čo si teda radšej všímať?

Lois Verbruggeová a James House z Univerzity v Michigene svojím výskumom preukázali, že nespokojné manželstvo zvyšuje pravdepodobnosť ochorení zhruba o 35% a dokonca skracuje život v priemere o 4 až 8 rokov a naopak spokojní manželia žijú dlhšie a tešia sa lepšiemu zdraviu než manželia rozvedení či nespokojní. Keby ľudia, ktorí chodia do posilky, venovali len 20 minút starostlivosti o svoje manželstvo, ich zdraviu by to prospelo 3-krát viac než hodina cvičenia či jazdy na rotopede.

... šťastné manželstvá sú založené na hlbokom priateľstve.

Je dôležité všímať si ochotu investovať do vzťahu, učiť sa napĺňať si vzájomné potreby, poznať svoje jazyky lásky a prejavovať druhému lásku takým spôsobom, akým to potrebuje. Darmo bude chlapec z dobrej rodiny, pokiaľ je v ňom veľa egoizmu, život s ním môže byť oveľa bolestnejší ako s človekom z ťažkej rodiny, ktorý sa z toho uzdravuje a pracuje na sebe.

John M.Gottman, ktorý je jedným z najcitovanejších odborníkov v oblasti výskumu manželstva a rodiny vo svete, vytvoril 7 princípov spokojného manželstva, za ktorými je jednoduchá pravda: šťastné manželstvá sú založené na hlbokom priateľstve. Manželia majú jeden druhého v trvalej úcte a svoju náklonnosť si prejavujú nielen veľkými gestami, ale i každodennými maličkosťami. Po dvadsiatich rokoch štúdia spokojných párov prišiel na to, že kľúč k oživeniu manželstva a prevencii rozvodu nespočíva v tom, ako manželia zvládajú riešiť svoje spory, ale skôr v tom, ako im je spolu, keď sa nehádajú.

Posilniť priateľstvo je veľmi zásadné. Vnáša do vzťahu romantiku, vášeň a skvelý sex. Neznamená to, že sa manželia prestanú hádať, ale je to tajná zbraň, aby sa hádky nevymykali kontrole. V priebehu manželského konfliktu to kazí skoro každý. Podstatné však je, či sú úspešné pokusy o nápravu. Z videonahrávok hádajúcich sa manželov si všimol, že vo väčšine sporov vôbec nejde o to, kto vynesie odpadky, alebo prebalí plienku. Tieto povrchové konflikty sú sýtené hlbšími témami, a preto sú bolestivejšie ako je nutné. Jedna z najprekvapivejších právd o manželstve je, že väčšinu manželských konfliktov nemožno vyriešiť, keďže väčšina sporov pramení zo zásadných odlišností v životnom štýle, osobnosti či hodnotách. Hádkami o tieto odlišnosti sa len poškodzuje manželstvo. Až keď rešpektujeme svoje odlišnosti, môžeme prežívať pocit zmysluplného manželstva.

Preto je dôležité budovanie hlbokého priateľstva, prejavovanie si lásky každodennými maličkosťami, vzájomná úcta, udobrovanie sa po hádke a smerovanie k rešpektovaniu svojich odlišností. Je zrejmé, že len romantická láska alebo láska telesná nestačí. Potrebujeme oveľa viac: potrebujeme oddanú lásku. Jedine oddaná láska je skutočná a úplná, zostáva, aj keď sa romantická a telesná láska pominú. Pretože je to láska založená na záväzku. Veľa ráz konáme iba podľa toho, čo cítime a to je chyba. Ak sa manželstvo zastaví len v štádiu emócií a ďalej nepokračuje, veľmi ľahko upadne do krízy a rozpadá sa. Myslím si, že toto isté platí aj o partnerskom vzťahu, ktorý sa potrebuje posunúť v správnom čase k záväzku - do manželstva. Dobrý vzťah je založený na tom, že obaja ho chcú a obaja do neho investujú a je založený na spoločných hodnotách.


John M.Gottman: The Seven principles for Making Marriage Work
www.psychologytoday.com
www.marriage.com

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!