Z poradne: Určite nechcem, aby som dvorila ja mužovi, ale čo ak potrebuje chlapec niečo, aby sa nakopol/rozhýbal?

Asi veľa z nás žien/dievčat pozná tú dilemu, keď sa nám páči nejaký muž/chlapec a veľmi by sme si priali, aby nás oslovil a nejakým spôsobom sa rozhýbal smerom k nám. No on akosi nevie, že k nemu cítime niečo viac, resp. možno ani nevie, že existujeme. Na túto ženskú dilemu sme hľadali riešenie v našej poradni Bezhraničná.

Z poradne: Určite nechcem, aby som dvorila ja mužovi, ale čo ak potrebuje chlapec niečo, aby sa nakopol/rozhýbal?
Foto: © freepik.com

Otázka:

Som veriaca. Úplne prirodzene ako dievča hľadím po chlapcoch a "hľadám" niekoho, kto ma upúta nielen svojím výzorom, ale hlavne svojím srdcom. Keď som si ho "vyhliadla", môžem ako dievča urobiť prvý krok? Mám urobiť nejaký jemný náznak - že áno, páčiš sa mi? Ak áno, aký? Čo nie je moc? Určite nechcem, aby som dvorila ja mužovi, ale čo ak potrebuje chlapec niečo, aby sa nakopol/rozhýbal? Prípadne, aby sa nezľakol?

Nechcem byť typ, ktorý sa vtiera, otravuje danú osobu... Príde mi, že chlapci vo veku 20 rokov a nižšie majú väčšinou strach a nemajú dostatok odvahy. Preto aj tieto otázky.

Ďakujem za odpoveď.

S pozdravom Hyacinta. 


Naša odpoveď:

Ahoj, ďakujeme za tvoju otázku do našej poradne Bezhraničná.

Píšeš, že ti príde, “že chlapci vo veku 20 rokov a nižšie majú väčšinou strach a nemajú dostatok odvahy…”. Záleží od chlapca (a jeho vyzretosti), ani nie tak od veku. Nemusí to byť ani strach, ale skôr priority, hodnoty, charakter. Niekto nehľadá partnera cielene, lebo vie, že najprv chce budovať seba alebo chce svoj život smerovať k nejakému duchovnému povolaniu. Iný možno premýšľa nad misiami v zahraničí alebo má len obdobie, kedy ho randenie ešte až tak neláka, lebo naopak, ho to ťahá “do sveta” - cestovanie, dobrodružstvo a nezávislosť od iných ľudí, štúdium, kariéra. Určite ho treba viac spoznať, aby si túto informáciu mala a vôbec nie je na škodu sa na začiatok spoznávať ako priatelia. Tým pádom nemusíš rozmýšľať nad žiadnymi náznakmi, ani tým, čo je už príliš.

Neviem teda, či ste spolu v pravidelnom kontakte, niečo o sebe už viete, ste dokonca kamaráti alebo sa len občas miniete pri nejakej príležitosti (alebo v MHD). Skúsim preto napísať pohľad na obe situácie.
 

Ste kamoši - dôverujete si, je to ok

Ak ste kamaráti a cítiš, že to chceš posunúť na ďalšiu úroveň, je dobré poznať, či to chce aj on. Ak ten chlapec totiž nejaví záujem o teba (teda, ak ide iba o jednostrannú náklonnosť), nemá zmysel sa mu nejako pripomínať alebo naznačovať, že sa mu aj ty páčiš. Keď to nevníma rovnako, nijako ho “neprinútiš” sa do teba zamilovať. A tu tvoja snaha končí. Je dobré sa v tomto momente modliť za tú situáciu - nie preto, aby sa do teba zrazu zamiloval, ale aby ťa Boh v tom mohol viesť, mohol vstúpiť do tejto situácie a ukázať ti v tom cestu slobody citov, myšlienok...

Tu sa možno dostávam na začiatok, kde som písala, aby si zistila jeho priority, to, čo momentálne prežíva. Pokojne sa ho opýtaj na to, ako to momentálne v živote má, či si niekoho hľadá alebo kde sa vidí najbližšie mesiace, roky. Môžeš sa ho viac pýtať aj na to, ako si predstavuje svoju budúcu manželku… Ste kamoši - dôverujete si, je to ok. Možno sa touto konverzáciou dostanete do hĺbky jeho srdca a vtedy to budeš vedieť. Vtedy sa môže aj on uvoľniť a otvoriť si svoje srdce pred tebou - ak bude chcieť a bude sa na to pri tebe cítiť. Ale netreba naňho tlačiť, že to chceš vedieť za každú cenu.
 

Nepoznáme sa, iba som si ho "vyhliadla"

Ak sa naopak až tak dobre nepoznáte - teda situácia, že sa párkrát miniete - je fajn zoznámiť sa cez nejakú príležitosť, akciu, kde by ste spolu mohli nadviazať (hlbší) vzťah. Možno zistiť, kam často chodí, na nejaké modlitby chvál, krúžok v škole, ty už budeš vedieť lepšie. Skrátka si nájsť niečo, kde ho budeš môcť spoznávať na kamarátskej úrovni.
 

...ale, čo ak potrebuje chlapec niečo, aby sa nakopol/rozhýbal? Prípadne, aby sa nezľakol?

Pretože nepoznám úplne teba ani tvoju situáciu, môžem napísať len všeobecne, aký by mal byť ideálny stav spoznania sa, resp. začiatky budovania vzťahu. To, že cítime k niekomu náklonnosť, môže byť zmes viacerých okolností. Môže sa nám páčiť jeho osobnosť, cítime k nemu fyzickú príťažlivosť, páči sa nám to, čo robí (napr. niekde slúži), priťahuje nás jeho charizma - to, ako sa na každého usmieva alebo naopak to, aký je tajomný. Fyzická príťažlivosť a ďalšie, ktoré som vymenovala, sú možno dobrým štartérom pre naše city, ale bohužiaľ na tom dobrý vzťah nepostavíš. Preto by som tu skôr zdôraznila tú potrebu spoznania sa ako kamaráti, neformálne, bez nejakých náznakov, že chcem niečo viac. Prirodzene, ako výnimočný človek s iným výnimočným človekom.

Tu by som si požičala vetu od psychologičky Janky z našej poradne, ktorá píše: “Vzťahy nefungujú podľa nejakej šablóny,”, kde v článku Z poradne: Môže žena urobiť prvý krok? píše aj o tom, že niekedy je fajn, aby bola aj žena iniciatívnou (odporúčam) - ale zase - toho chlapca musíš poznať troška viac na to, aby si odhadla, aká je osobnosť a či má naozaj v sebe takú neochotu začať niečo prvý. Poznať ho, či naozaj chce bojovať napriek tomu, že na začiatku sa akosi ostýcha. 

Druhá možnosť, ktorú veľmi neodporúčam hneď takto zo začiatku, je flirt. Pekne sa pred ním nahodíš a všemožne skúšaš upriamiť jeho pozornosť na seba, skúšaš možno nejaké namotávky... Áno, páči sa to mnohým mužom. Preto píšem, že to neodporúčam, lebo nie každá žena je tak výrazná osobnosť na to, aby jej to bolo prirodzené a zároveň sa cítila pri tom okej. Preto ťa chcem upokojiť, že to netreba až takto preháňať. Je iné vyjsť zo svojej zóny komfortu (aby som s ním napr. prehodila pár slov) a iné je hrať sa na niekoho, kým nie som. Avšak všetko, čo tým dosiahneš je to, že v jeho očiach sa staneš ľahkou korisťou (niekto, o koho netreba veľa bojovať a tak ťa bude neskôr aj brať) alebo naopak niekým, pri kom si povie, že fúha, tak na ňu si budem dávať pozor. Proste predsudky už v prvom momente, ako si ťa všimne. Nemôžeš vedieť na istotu, aká bude jeho reakcia na tvoje výrazné správanie.
 

Mám urobiť nejaký jemný náznak, že áno, páčiš sa mi? Ak áno, aký? Čo nie je moc?

Môžeš byť tá iniciatívna, ktorá ho pozve na kávu alebo na chvály, alebo na nejakú akciu a pokojne aj s kamarátmi, ale dávaj si pozor, aby si takou nebola počas celého spoznávania sa (teraz nemyslím randenie). Musíš mu dať priestor spoznať ťa v stave, kedy nebudeš doňho paf (aj keď to vnútorne tak cítiš). Prirodzene. Ak budeš s ním komunikovať, pochváľ ho, že sa ti napr. páči, ako sa zachoval k niekomu a uvidíš jeho reakciu. Lebo ak pôjdeš na to veľmi rýchlo (budeš ho chcieť pozývať úplne všade, každý deň mu budeš písať, ako ti bolo s ním super, každý deň ho chváliť…), on vycíti, že chceš asi niečo viac a môže to ukončiť hneď. Neboj, on ti dá určite najavo, ak to bude z jeho strany cítiť rovnako, že to chce niekam ďalej posunúť (všímaj si zase jeho komunikáciu s tebou - aj tú neverbálnu). Avšak možno až po nejakom čase. Na to, prosím, mysli. Dlhodobý vzťah nevznikne behom 2 hodín na káve. Aj také existujú a tí dvaja sa spoznávajú až potom, ako sa držia za ruky, niekde medzi fázou ružových okuliarov a pocitu, či naozaj chcem chodiť s týmto človekom, keď ho ešte ani dobre nepoznám, ale ako hovorím, píšem o ideálnom stave.
 

Veriaci, ale bez charakteru

Vieš, z vlastnej skúsenosti ti môžem napísať, že aj mne sa páčili (veriaci) chalani, ale keď som ich spoznala o niečo viac (bez randenia) - ich postoje, sebeckosť, povrchnosť, to, ako sa správali k iným, aj slabším v tej partii alebo ďalšie veci, veľmi rýchlo som sa “odľúbila” a bola som rada, že som si s nimi nikdy nezačala niečo viac. Preto ti chcem radšej poradiť také oťukanie sa na začiatok, hlavne po tej charakterovej stránke, a tiež aj to, aby si pred ním nevyzerala ako ľahká korisť, ktorá sa mu sama núka. Ten vzťah musí mať aj kúsok tajomna v sebe - ty nevieš, ako vážne to berie on a on zase nevie, ako vážne to s ním berieš ty. A krásne na tom je to, že obaja to časom spoznávate. Počas toho, ako spoznávate seba navzájom, spoznávate aj to, či si viete predstaviť spolu hlbší vzťah.
 

Vzťah, v ktorom budete obaja šťastní

Ešte na koniec by som napísala, že pozvi do svojich pocitov a túžob Otca. Modli sa za budúceho partnera, za jeho vlastnosti, aký chceš, aby bol, modli sa za to, aby vám pripravil cestu k sebe. Pýtaj sa Boha, aký by mal podľa neho byť dobrý muž pre teba. Veď on ťa pozná najlepšie. Keď som sa modlila ja za budúceho manžela, mala som vyhliadnutých viacerých chlapcov a Boh to zariadil tak, že mi poslal do cesty niekoho úplne iného, ktorého som mohla slobodne spoznávať bez toho, aby som musela hrať nejaké flirtovačky alebo upútavať na seba pozornosť. Je to vyčerpávajúce, silené a nakoniec aj tak zistíš, že všetko sa to snažíš riešiť z vlastných síl a aj tak to nemá požadovaný výsledok - vzťah, v ktorom budete obaja šťastní. 


Potrebuješ aj ty poradiť vo vzťahu? Neboj sa a napíš nám svoju otázku cez tento formulár (klik sem) - tvoju otázku vieme zverejniť aj anonymne a zmeníme aj údaje, cez ktoré by ťa ktokoľvek mohol identifikovať ako to môžeš vidieť aj v tejto poradňovej otázke.

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!