Tento článok má za cieľ predstaviť sedem praktických rád, ktoré nám môžu pomôcť k tomu, aby sme pre náš život vyťažili z Biblie maximum:
1. Čítať pravidelne a zaradom
Ak sa chceme skutočne efektívne pustiť do čítania Biblie, potom je potrebné, aby sme to nerobili trikrát do roka. Jedným zo základných a prvých pravidiel je pravidelnosť nášho čítania. Môžeme ho čítať a rozjímať napríklad každú nedeľu, ale určite lepšie by bolo každý deň. Ak je totiž interval nášho čítania príliš veľký, bude prinášať len malé výsledky pre náš život.
K tomuto pravidlu pravidelnosti patrí aj systematické čítanie, a teda čítanie za radom. Mali by sme sa vyhnúť náhodnému otváraniu Písma, a to nie preto, že by k nám Boh nemohol hovoriť aj tak, ale preto, lebo oveľa lepšie porozumieme biblickým textom, ak ich budeme čítať v kontexte.
Môžeme si napríklad zvoliť jednu kapitolu na jedno rozjímanie, alebo jeden odsek označený podnadpisom. Na začiatok je ale určite lepšie zobrať si jednu kapitolu, aby sme čím skôr prečítali celé Sväté písmo. Až potom nám začnú byť jasnejšie aj tie menej známe a náročnejšie texty. Neznamená to nevyhnutne, že musíme začať Bibliu čítať od začiatku, a teda od knihy Genezis. Kľudne môžeme začať evanjeliami, ktoré sú nám na začiatok známejšie a zrozumiteľnejšie, pokračovať v Novom zákone až na koniec a potom sa vrátiť k Starému. Dôležité je prečítať Bibliu celú... a potom pokračovať odznova a odznova. Tým, že je Božím slovom, nemôžeme ju jednoducho celú „spoznať“ alebo vyčerpať jej poklady.
2. Modlitba k Duchu Svätému
Prvé pravidlo hovorilo o našom čítaní všeobecne, ako si nastaviť náš režim biblického rozjímania (je nám jasné, že samotné čítanie by nič špeciálnejšie nevyriešilo, iba by nám dalo všeobecný biblický prehľad, no nenasýtilo by našu dušu). Teraz sa pozrime na to, ako by také čítanie a rozjímanie biblických textov malo prebiehať.
Vieme, že biblické texty sú VŠETKY inšpirované Duchom Svätým, a teda ak ich chceme správne pochopiť, musíme sa opýtať toho prvotného autora, čo tým vlastne myslel. A tým je Duch Svätý. Pod jeho vedením texty vznikli a pod jeho vedením ich musíme aj čítať. Môžeme tak urobiť krátkou modlitbou na úvod, typu: „Duchu Svätý, osvieť mi myseľ, aby som správne chápal toto Božie slovo, aby som zistil, čo mi chceš cez neho povedať a aby som to bol schopný uviesť do praxe.“ Bez takejto modlitby by sme Bibliu nemali vôbec začať čítať, pretože nie je nejakou učebnicou dejepisu alebo historickým románom, ale slovom živého Boha, ktorý sa prihovára človeku.
3. Čítať bez predsudkov, pozorne a s vierou
Toto pravidlo môže byť trochu úsmevné, ale nie menej dôležité. Veľakrát pristupujeme k biblickému textu s veľkými predsudkami, napríklad: „Ja by som tú Bibliu aj čítal, ale keď tam je to tak ťažko písané!“ alebo: „Tie evanjeliá si občas aj prečítam, ale ten Starý zákon, to sú len samé bitky a vojny.“ Takýchto a podobných predsudkov sa musíme vzdať, pretože nám skutočne bránia preniknúť k hlbšej podstate a posolstvu biblického textu. Samozrejme, jedná sa o starovekú literatúru, a teda nečakajme politicky, demokraticky a sociologicky korektné texty podľa chápania človeka žijúceho v 21. storočí, no ich posolstvo a Božie pravdy sú nadčasové a stále rovnako aktuálne. Kniha Múdrosti či Prvá kniha Machabejcov je rovnako Božím slovom prihovárajúcim sa modernému človeku ako Evanjelium podľa Matúša.
4. Nebáť sa práce s textom
Už sme si povedali, že sa jedná o starovekú literatúru, prostredníctvom ktorej svätopisci vedení Duchom Svätým zachytávajú dejiny spásy a skúsenosť Božieho ľudu s Božím spásnym konaním. Je teda úplne prirodzené, že nemôžeme chápať všetky metafory a prirovnania, ktorými sa vtedajší človek vyjadroval. Ani o 1000 rokov nemusia ľudia chápať, čo znamená, že je niekto „in“ alebo „out“, alebo že niečo „hejtuje“. Od toho sú biblisti, a teda odborníci špecializujúci sa na Božie slovo. Skúmajú jeho texty, históriu a spracovávajú to do podčiarových poznámok pod textom. Aj keď je to písané malým písmom a niekedy dosť odborne, oplatí sa na to pozrieť a prečítať si veci, ktoré nám často úplne vysvetlia naše otázky k textu, ktorý práve rozjímame. V Jeruzalemskej Biblii nájdeme na kraji strany aj tzv. marginálie, kde sú odkazy na ďalšie texty v rámci Svätého písma hovoriace o tej istej alebo podobnej téme, ako hovorí daný verš.
5. Čo tento text hovorí mne osobne?
V drvivej väčšine prípadov nerozjímame preto, aby sme to odprednášali na náboženstve, v kostole alebo vysvetlili niekomu ďalšiemu. Rozjímame preto, lebo sa potrebujeme sýtiť Božím slovom. To znamená, že našou prvou otázkou nemá byť: „Čo chce tento text povedať vo všeobecnosti?“ ale „Čo mi Boh hovorí cez tento text?“ Svätý Ignác z Loyoly hovoril, že nie je potrebné prerozjímať celý text a obsiahnuť ho, ale stačí si z neho vziať jednu myšlienku a zostať pri nej toľko, kým sa ňou nenasýtime. Až potom máme pokračovať ďalej.
6. Zachytiť to, čo ma oslovilo
Nakoľko sme ľudia zábudliví a aj pri najlepšej vôli nám vždy niečo unikne, je veľmi odporúčané mať svoj diár či iný zápisník, do ktorého si značíme to, čo nás pri biblickom rozjímaní oslovilo. Rovnako sa netreba báť zvýrazňovania a písania do samotnej Biblie. Viacerí ľudia s tým majú problém, pretože sa im to zdá nedôstojné, no pravdou je, že nie tie stránky Biblie sú posvätné, ale to, čo je na nich napísané. To znamená asi toľko, že vždy je chvályhodnejšie mať dočmáranú Bibliu a vedieť sa v nej orientovať, ako mať ju položenú na poličke v obývačke na čestnom mieste a raz za týždeň z nej utrieť prach. Zostáva ale pravidlom, že každý robí tak, ako mu to je najvhodnejšie a najprirodzenejšie.
7. Modlitba na základe rozjímaného textu
Naše rozjímanie by malo opäť skončiť modlitbou. Tá je akýmsi zhrnutím toho, čo nás oslovilo. Napríklad ak ma osloví veta: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28,20), tak sa môžem modliť: „Vďaka ti, Bože, za to, že ma nikdy neopúšťaš. Vďaka ti za to, že si sa rozhodol sprevádzať nás až do skončenia sveta. Odpusť mi, že na túto vec tak často zabúdam...“ A tak všelijako podobne. Modlitba na základe rozjímaného textu nám pomáha lepšie si osvojiť a prijať text, ktorým sa k nám Boh prihovoril.
Týchto sedem rád môže byť dobrou pomôckou pre všetkých, ktorí chcú čítať Božie slovo s úžitkom, premýšľať o ňom a spoznávať stále viac Boha-Priateľa a Pána. Je dôležité, aby sme ho čítali často, nechali ho premieňať naše myslenie a uvádzali do praxe, lebo Ježiš povedal, že „Nie každý, kto mi hovorí: „Pane, Pane“ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“ No a práve tá jeho vôľa je celá zhrnutá v Biblii. Tak neváhajme a pustime sa do jej čítania a potom nezostávajme len pri nadšení, ale snažme sa to uplatňovať aj v praxi. Príjemné efektívne čítanie!
Red. pozn.: Tvoj čas si organizuješ sám, preto je na tebe, aké priority určíš svojmu životu. V organizovaní času, v sebareflexii a duchovnom kráčaní ti však môže pomôcť biblický diár. Môžeš ho zabezpečiť sebe a (alebo) svojim blízkym. Každý mesiac ťa bude čakať nová inšpiratívna téma, ktorou ťa budú sprevádzať výnimoční kresťanskí lídri a kňazi (napr. Ján Buc, Braňo Letko, Julo Slovák, Jana Zubajová Palajová, Vladimír Beregi, Eva Hrešková, speváčka Sima Martausová a tiež zakladateľ projektu Bezhraničná láska - Lukáš Košťál). Stanoviť si môžeš svoje ciele, sny a mnoho iného. Ak sa chceš dozvedieť viac, klikni na www.biblickydiar.sk. A pokiaľ sa rozhodneš pre kúpu, zároveň podporíš fungovanie tohto webu. 
