To, že som niekedy prehlasovala, aký pekný čistý vzťah chcem mať, som úplne vypustila z hlavy aj srdca, keď som spoznala chlapca, ktorý ma úplne očaril. Keďže bol neveriaci a nebol duchovne založený, ani som sa neodvážila povedať, aké sú moje túžby vo vzťahu. No tajne som čakala na nejaký zázrak, že sa zmení, že sa ho Boh dotkne a objaví skutočný zmysel života. Nič také sa však nestalo. Skôr naopak.
Skĺzla som do vzťahu, aký som nikdy nechcela
Časom ma môj chalan presvedčil, aby som brala antikoncepciu. Nikdy by mi nenapadlo, že pôjdem až proti tomu, v čo verím. No po nejakom čase presviedčania som súhlasila. A začalo sa obdobie mojej duchovnej pustatiny. Na jednej strane som bola rada, že mám niekoho, na kom mi záleží, koho mám rada, ale cítila som obrovskú duchovnú prázdnotu. V takom plytkom vzťahu som sa necítila milovaná.
Túžila som mať priateľa a moja túžba po vzťahu a hlavne strach, že zostanem sama ma doviedli k tomu, že som povolila zo svojich zásad.
Časom som pochopila, že ten vzťah nemá žiadnu perspektívu, že sa neposunie na hlbšiu duševnú, duchovnú úroveň.
So strašným pocitom viny som sa odhodlala na sv. spoveď
Keď som sa cítila zmätená a nešťastná, že som sa sama takto nerozvážne dostala do väzenia hriechu, opýtala som sa môjho partnera, či náš vzťah berie vážne. Dostala som veľmi nepríjemnú odpoveď, že sa nezaľúbil a vôbec to neberie vážne.
A ja som sa vtedy cítila ako strašná hlupaňa. Nasledovalo niekoľko dní utápania sa v slzách a smútku. Niekoľko dní som nič iné okrem plakania ani nerobila. Potom som sa nejako pozberala a išla som na sv. omšu s malou dušou a so strašným pocitom viny som sa odhodlala ísť aj na spoveď. Mala som vtedy pocit, že som hádam najhorší hriešnik široko ďaleko a ani neviem, či vôbec mám právo teraz, po tom všetkom prísť pred Pána.
Boh sa na nás pozerá komplexne, on nevidí len naše chyby, ale aj to dobré, čo je v nás.
Keď som išla na spoveď, bola som pripravená na riadne pokarhanie. Veď by som si ho aj zaslúžila. No bola som v šoku, keď kňaz povedal povzbudivé slová, že som určite urobila aj dobré skutky, ktoré síce na spovedi nehovoríme, veď sa spovedáme z toho, čo sme urobili zlé, ale Boh sa na nás pozerá komplexne, on nevidí len naše chyby, ale aj to dobré, čo je v nás.
A ja som z toho zostala v úplnom úžase, vlastne mi v tej chvíli docvaklo, že Boh je láska a vždy na nás čaká s otvorenou náručou. Na vlastnej koži som si zažila, aké úžasné je Božie prijatie márnotratného dieťaťa domov. A moju dušu opäť naplnila radosť a neopísateľný pokoj.
Autor: Veronika S. (28)
Ak sa v tomto príbehu spoznávaš, nie si v tom sama. 🤍 A ak potrebuješ poradiť vo vzťahu, napíš nám svoju otázku do poradne Bezhraničnej cez tento formulár (klik sem) - tvoju otázku vieme zverejniť aj anonymne a zmeníme aj údaje, cez ktoré by ťa ktokoľvek mohol identifikovať ako to môžeš vidieť aj v tejto poradňovej otázke.
