Ten sa modlí v jazykoch, tá má dar prorokovania, ten jazyky vykladá, a ty? Ty nemáš nič z toho. Čítaš pasáže o tom, ako Boh dal každému dar, vidíš, ako každý v službe pre Boha niečím prispieva, ale pozrieš sa na seba a nevidíš nič. Žiadna na prvý pohľad viditeľná výnimočnosť, žiadny dar, ktorý si hneď každý na prvý pohľad spojí s Ježišom, nič prelomové, čo by pomáhalo šíriť Božie kráľovstvo vo svete. Sklamaná sa utiahneš do kútika a rozmýšľaš o tom, či je pravdou, že aj ty tu máš poslanie, či je pravdou, že aj ty si obdarovaná, či je pravdou, že si niečím výnimočná, či je pravdou, že aj ty máš pomáhať budovať Božie kráľovstvo.
Vieš čo? Poznám odpoveď, ktorá sa ti možno až priveľmi ochotne ponúka.
Nie.
Nie, nemáš dar; nie, nemáš špecifikum pre službu Bohu, nie, nemáš poslanie, si nula, a keď si si aj myslela opak, boli to len falošné nádeje.
A ja presne viem, od koho táto odpoveď pochádza. A Boh to nie je.
Sama som bojovala presne s týmto. Došla som k záveru, že hej, Boh dal každému dar, ale ja som asi nejaký chybný kus, a mojím poslaním je len nerobiť ešte väčší bordel vo svete. Ako mi hovorieva môj duchovný otec - ,,Ach, ty si trúbka. Naozaj si myslíš, že ak by bola pravda všetko to, čo ti Zlý našepkáva, by si bola ty tá výnimočná, pretože Boh obdaroval všetkých a len teba nie?"
Zdvihla som uplakané oči a zašepkala som: ,,Čo je po tom so mnou zle? Prečo aj ja nemám dar?"
,,Nemáš, alebo ho nevidíš?"
Ak by bola pravda všetko to, čo ti Zlý našepkáva, by si bola ty tá výnimočná, pretože Boh obdaroval všetkých a len teba nie?
A tu som sa zarazila. Nemám, alebo nevidím?
Odmalička mám problém vidieť sa Božími očami, a neviem sa prijať. Túto skutočnosť si uvedomujem a snažím sa s ňou pracovať. Ale to, ako sa teraz vidím, je pravdivé alebo zdeformované na základe pokrivenej mienky o sebe? Ako zistím odpoveď?
Je to prekvapivo jednoduché. Spýtaj sa výrobcu ;)
Zdeptaná a mierne nahnevaná som zatvorila oči, a vyprskla som na Boha:
,,Oukej, Bože. Vravíš, že každý má dar, dokonca aj ja. No ja to nevidím. Mám pocit, že som chybný kus, a že nemám čím prispieť. Ak je to tak, tak sa na Teba hnevám a aj sa hnevať zostanem. Ale ak to tak nie je, tak mi ukáž, čo je pravda. Ak mám dar, tak mi ho zjav. Ale polopatisticky, aby som to pochopila."
A išla som domov, nahnevaná, ale napriek tomu rozhodnutá počúvať. A On začal odpovedať.
Začal mi zjavovať moje dary, pomaly a postupne. Začal mi ukazovať moje srdce. A robil to všemožnými spôsobmi. Cez priateľov, sestru, babku, duchovného otca. A jediné, čo som mala robiť ja, bolo ochotne počúvať.
Začalo to Sv. Písmom. 1 Kor. 12. 4 - 31
,,Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý. Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok. Jeden dostáva skrze Ducha slovo múdrosti, iný podľa toho istého Ducha slovo poznania, iný vieru v tom istom Duchu a iný v tom istom Duchu dar uzdravovať, iný schopnosť robiť zázraky, iný prorokovať, iný rozlišovať duchov, iný dar rozličných jazykov a iný vysvetľovať jazyky. Ale toto všetko pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému, ako chce.
Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci je ich mnoho, tak aj Kristus. Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom. Telo nie je jeden úd, ale mnoho údov. A keby noha povedala: "Nie som ruka, nepatrím k telu," tým ešte neprestáva patriť k telu. A keby povedalo ucho: "Nie som oko, nepatrím k telu," tým ešte neprestáva patriť k telu. Keby bolo celé telo okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch? Ale Boh rozložil údy, každý jeden z nich, v tele, ako chcel. Keby boli všetky jedným údom, kde by bolo telo? No takto je mnoho údov, ale iba jedno telo. A oko nemôže povedať ruke: "Nepotrebujem ťa!" ani hlava nohám: "Nepotrebujem vás!" Ba čo viac, údy tela, ktoré sa zdajú slabšie, sú nevyhnutne potrebné. A údy tela, ktoré pokladáme za menej ušľachtilé, zaodievame s väčšou úctou a naše nečestné údy majú tým väčšiu česť, kým naše čestné nič také nepotrebujú. Boh telo vyvážil tak, že slabšiemu údu dal väčšiu česť, aby nebola v tele roztržka, ale aby sa údy rovnako starali jeden o druhý. Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy. Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy. A v Cirkvi Boh niektorých ustanovil po prvé za apoštolov, po druhé za prorokov, po tretie za učiteľov, potom sú zázraky, ďalej dary uzdravovať, pomáhať, viesť, dar rozličných jazykov. Sú vari všetci apoštolmi? Sú všetci prorokmi? Všetci učiteľmi? Robia všetci zázraky? Majú všetci dar uzdravovať? Hovoria všetci jazykmi? Vari všetci vysvetľujú? Ale usilujte sa o vyššie dary milosti. A ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem."
,,Máme rozličné dary podľa milosti, ktorú sme dostali: či už dar prorokovať v súlade s vierou, alebo dar slúžiť v službe, alebo učiť pri vyučovaní, či povzbudzovať pri povzbudzovaní. Kto teda dáva, nech dáva nezištne, kto je predstavený, nech je starostlivý, kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí radostne." - List Rim. 12, 6-8
Keby bolo celé telo okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch? Ale Boh rozložil údy, každý jeden z nich, v tele, ako chcel. Keby boli všetky jedným údom, kde by bolo telo? No takto je mnoho údov, ale iba jedno telo. A oko nemôže povedať ruke: "Nepotrebujem ťa!" ani hlava nohám: "Nepotrebujem vás!" Ba čo viac, údy tela, ktoré sa zdajú slabšie, sú nevyhnutne potrebné.
A pokračovalo to ešte ďalej. Boh mi začal zjavovať charizmu, ktorú mám pre deti; začal mi zjavovať, ako som schopná dávať ďalej atmosféru pokoja, ktorý mám od Neho a ľudia ho pri mne cítia, nie pokoj zo mňa, ale Jeho pokoj skrze mňa. Ukázal mi dar spevu, ktorým pomáham druhým preciťovať Božiu prítomnosť, ukázal mi na dar písania, skrze ktorý môžem podávať svedetctvo, ukázal mi moje láskavé srdce, ducha služby druhým, starostlivosť, ktorú do mňa vložil.
Sú to vari dary, ktoré sú prvotne spomenuté v Písme? Ani nie. Ale sú to dary od Neho, skrze ktoré môžem šíriť Božieho Ducha ďalej. Možno drobnosti, cez ktoré ale Boh vie konať veľké veci.
Ako píše apoštol Pavol, keby bolo celé telo okom, kde by bol čuch? Keby máme všetci len dar prorokovania, kde by boli ostatné dary? Nie je jeden dôležitejší ako iné, presne ako údy tela. Aj tie na prvý pohľad slabšie sú potrebné, niektoré dokonca potrebnejšie ako tie silné.
Toto poznanie mnou hlboko pohlo, a niečo som pochopila. Nemôžeme mať všetci rovnaký dar, nemôžeme byť všetci ako jeden. Ba práveže rozmanitosť je silným nástrojom v Božích rukách.
Tak sa jej neboj. Pýtaj sa výrobcu, objavuj dary a váž si i ten najmenší, pretože práve ten môže jedného dňa sprostredkovať Božieho Ducha tam, kde je potrebný.
