Čo študovať a ktorou cestou ísť? - Praktické rady pri voľbe školy

„Na svete neexistuje nič, čo by človeku skutočne pomohlo prežiť a zostať zdravý tak, ako vedomie, že tu má nejakú úlohu.“ E. Lukasová
Ocitli ste sa na rázcestí a neviete, ktorou cestou sa vybrať alebo ste ustrnuli v bode mrazu svojho kariérneho rastu a neviete sa pohnúť ďalej? Cítite zmätok, neistotu a obavy z budúcnosti? Dobré by bolo si to všetko usporiadať a rozhodnúť sa. Tu je zopár postrehov, ktoré vás môžu nasmerovať.

Čo študovať a ktorou cestou ísť? - Praktické rady pri voľbe školy
Foto: © pexels.com

Objavuj!

Dvakrát strihaj a raz rež! Takto raz naša dcéra poplietla známe príslovie, no môže sa nám hodiť, lebo dobre vystihuje, čo je dôležité pri hľadaní nášho miesta v tomto svete. Je tým naša reálna skúsenosť, aktivita, vykročenie zo svojej zóny pohodlia a možno aj bezpečia do niečoho nového.

Premieľaním myšlienok a predstáv si nikdy nevybudujeme vzťah k žiadnemu študijnému či pracovnému odboru a ani neobjavíme, či sme v ňom naozaj dobrí. Je to niečo podobné ako predstavovať si šoférovanie, ale nikdy to neskúsiť. V tej predstave môžeme byť fakt excelentní, ale v realite to bude zrejme značný problém.

Skúsenosť a aktivita sú nenahraditeľné. Ide akoby o reálne „miesenie“ hliny namiesto predstavovania si, že ju máme v rukách. Predstava môže byť síce krásna, reálne vyzerajúca, ale nič nenahradí ten pocit skutočného dotyku s hlinou a okúsenie toho, že spracovať ju do niečoho tvárneho, si vyžaduje niekedy riadnu námahu. Zvlášť, keď je tvrdá a nepoddajná.

Experimentovať – „strihať“, objavovať, hľadať, nebáť sa reálne si vyskúšať nejakú prácu, aspoň chvíľu v nej vydržať a pýtať sa samého seba, či sa v nej dokázali uplatniť alebo prejaviť nejaké moje silné stránky. Ako zistím, že ma napĺňa pomoc druhým, keď nikdy nikomu nepomôžem? Ako objavím, že mojou silnou stránkou je organizovanie ľudí a ich spájanie, keď nikdy neskúsim zorganizovať nejaké podujatie?

Ben Carson, slávny neurochirurg, ktorý ako prvý na svete oddelil siamské dvojčatá zrastené hlavami, to zažil sám na sebe. Vyskúšal si rôzne brigády, vďaka ktorým objavil napr. svoj talent v priestorovom videní počas práce žeriavnika. Keď mal Ben 15 rokov, jeho brat mu zaplatil predplatné psychologického časopisu. Aj vďaka tomu sa v ňom vzbudil záujem o neurovedu. 

Tip pre teba:

Nájdi si brigádu. Rozvíjaj koníčky. Zapájaj sa do súťaží. Venuj sa dobrovoľníctvu (hasičský zbor, skauti, tábory, charita....). Zúčastňuj sa na webinároch, seminároch, konferenciách. Experimentuj, objavuj oblasť, ktorá ťa najviac priťahuje – kde môžeš využiť svoje talenty reálnou skúsenosťou. Niečo tvor. Hľadaj a objavuj zmysel.
 

Neboj sa robiť chiby, chyby! ☺ 

Dokázať si občas povedať „No a čo? Svet sa nezrúti“. Sme až príliš upätí, aby sme vyzerali dobre v očiach druhých (rodičov, kamarátov, partnera...), aby sme ich nesklamali. Alebo si povieme: „Najskôr musím byť v tom dokonalý, až potom sa budem uchádzať o dané povolanie, zapíšem na ten odbor, prihlásim do toho kurzu..“.

Perfektnými nemusíme byť na začiatku, ale ak začneme, môžeme sa takými stať. Väčšinou to však nejde bez toho, aby sme vstúpili do rizika, že budeme nováčikovia, amatéri, laici, debutanti či zelenáči. Že budeme robiť chyby, že nám to nepôjde svižne, že budeme nerozhodní a vybúraní, keď s niečím začneme. Ako človek stojaci prvýkrát na korčuliach. Prijať ten fakt, že budeme možno pripadať druhým trápne, groteskne alebo neskúsene.

Len takýmto nadhľadom nad sebou samým môžeme získať novú skúsenosť, ktorú následne môžeme rozobrať a rozhodnúť sa, či to stojí za to, aby sme išli do toho znovu. Život nie je ľahučký ako vánok a jemnučký ako pierko. Naopak, skutočný život je náročný, ale my sme tu na to, aby sme bojovali.

Stresory môžu byť rozličné a často sa im nedá vyhnúť. Cieľom je vybrať si, ktoré stresy za to stoja, aby sme sa s nimi popasovali. Toto nás posunie.  Aj keď si zvolíte školu, ktorá vám nesadne a zistíte to po 2-3 mesiacoch, či po roku štúdia, nezúfajte. Stále je to skvelá skúsenosť a vy ste aspoň mali šancu lepšie rozpoznať, kam vás to ťahá viac.

Známy český psychológ Dalibor Špok najprv rok študoval medicínu a až potom sa rozhodol, že to nie je celkom pre neho a zvolil si iný odbor. V konečnom dôsledku ho daná skúsenosť určite značne obohatila. Dôležité je, že sa nebál urobiť nové rozhodnutie a opäť raz začínať odznova ako nováčik.

Nebojte sa chybných rozhodnutí, čo sa týka školy. V súčasnosti je toľko rozmanitých povolaní a stále vznikajú nové, že sa viac-menej určite dokážete uplatniť aj v odlišnej sfére od vášho odboru, pretože doba praje interdisciplinarite – teda prepájaniu odborov.

Podľa Špoka je to až 90% odborov, ktoré dokážeme začať robiť aj bez špecializovaného štúdia. Nakoniec tým možno získate úplne jedinečnú výhodu, keď budete právnik, ktorý študoval aj psychológiu alebo chemik, ktorý má Bc. v histórii, či pediater, ktorý bol najskôr učiteľom.

Tip pre teba:

Vstupuj do nových vecí, aj keď to možno nebude príjemné, ani ľahké alebo ti to hneď neprinesie dostatok spokojnosti. Vytrvaj aspoň určitý čas na jednom mieste, aby si dobre rozpoznal svoje preferencie. Nezúfaj pri neúspechoch, ber ich ako devízu do budúcnosti a príležitosť zanalyzovať,  ktoré z tvojich silných, prípadne slabých stránok sa prejavili pri danej činnosti.
 

Prevezmi zodpovednosť! 

Niekedy čakáme príliš dlho, kým nás niečo osloví, kým určite a jasne uvidíme, kam máme ísť a čo si zvoliť, ale pritom nevyvinieme žiadne väčšie úsilie rozpoznať, čo nám vlastne ide. Keď sa spýtam študentov, v čom sú dobrí, alebo čo im ide a chcú to rozvíjať, väčšina nevie odpovedať. Ďalší povedia: „To musia o mne povedať druhí.“. No druhí to možno vedia, ale čo z toho, keď to nevieš ty?

Veď je to tvoj život, je preto dosť zásadné poznať tieto odpovede alebo reálne vyvíjať úsilie ich nájsť. Hľadaťalternatívu, ktorá je pre nás tá možno len máličko viac zmysluplnejšia ako iné. Aktívne zvyšovať svoje sebapoznanie. To sa dá aj testami alebo rozličnými diagnostikami, ale ešte účinnejšie spôsoby sú skrze vlastnú skúsenosť a predchádzajúce body, čo sme spomínali.

Významným zdrojom sebapoznania môže byť aj okolie a pýtanie si spätnej väzby. Pýtať sa samého seba, ale aj rodičov, súrodencov, priateľov, učiteľov apod. Nedať na nich príliš, neprenášať na nich zodpovednosť, ktorú máme prevziať sami, ale spozornieť, ak dochádza k zhode v odpovediach.

Istá pacientka u psychologičky Lukasovej chcela ako maturantka ísť študovať medicínu. Jej otec bol proti tomu a presadil, aby vyštudovala obchodnícke povolanie. Po niekoľkých rokoch sa rozhodla predsa len prihlásiť aj na medicínu, no čoskoro štúdium prerušila a opäť začala pracovať ako obchodníčka. Sťažovala sa, že jej otec zničil život a že bez neho by už dávno bola lekárkou. Po otázke psychologičky, prečo vlastne prerušila štúdium medicíny, sa zamyslela a povedala: „Bolo to pre mňa príliš stresujúce. Mnoho vecí, ktoré by mi vo voľnom čase chýbali, som musela zanedbávať alebo úplne vynechať.“

V tomto prípade otec zjavne lepšie odhadol preferencie, ale aj celkový kontext dcérinho smerovania a ona nakoniec pochopila, že by mu mala byť vlastne vďačná. Nie vždy to tak býva, no preto je potrebné byť otvorení, pýtať sa a zhodnocovať aj pomocou rád od rodičov, priateľov, známych a ako sme už naznačili, cez svoju vlastnú skúsenosť, vďaka ktorej postupne objavujeme, čo nám ide akosi ľahšie ako iné veci a sme v tom „doma“. 
 

Rozhodni sa pre to, čo ti dáva zmysel!

Čas rozhodovania je často náročný a môžeme byť zmätení a neistí. Pomôcť nám môže plnenie úloh, ktoré nám život ponúka deň čo deň. Ak sme otvorení, uvidíme veľa možností, ako môžeme objavovať nové veci a tým rásť a rozvíjať sa. Ako hovorí E. Lukasová: „Na svete neexistuje nič, čo by človeku skutočne pomohlo prežiť a zostať zdravý tak, ako vedomie, že tu  má nejakú úlohu.“

Niektorí ľudia poznajú hneď, kam ich to ťahá viac. Väčšina z nás však objavuje svoje miesto počas cesty. Deje sa to paradoxne hlavne vtedy, keď prestávame myslieť na seba a skôr konáme v zanietenosti pre nejakú úlohu alebo pre iných ľudí. Keď upadneme do stavu „flow“ – prúdenia, ako to popísal psychológ M. Csíkszentmihaly, vtedy zabúdame na čas a naplno sa ponoríme do danej činnosti. Po jej skončení cítime uspokojenie, posilnenie aj radosť.

Viktor Frankl, slávny rakúsky psychiater, ktorý prežil štyri koncentračné tábory, nám radí na ceste k úspechu objaviť zmysel. To nám ako vedľajší produkt prinesie so sebou aj šťastie a spokojnosť. Navyše, ak dokážeme odpovedať na otázku „prečo“, teda nájdeme zmysel, je veľmi pravdepodobné, že oveľa ľahšie objavíme aj spôsob „ako“ to uskutočniť. 

Neberte si teda pri výbere školy za hlavné „merítko“ to, čo vás baví. Berte si to len ako „vodítko“ k tomu, v čom objavíte zmysel, niečo, čo vás bude presahovať, kde budete môcť využiť svoje talenty, dary a schopnosti. 

Aj keď termíny prihlášok sa krátia, každý deň bude pre nás vždy sériou množstva rozhodnutí, ktoré budeme musieť urobiť. V každej situácií a vždy nanovo sa rozhodovať pre zmysel, a tak vidieť v „tu a teraz“ jedinečnú príležitosť prežiť danú chvíľu čo najlepšie.

Ako Frankl povedal: „Aj najmenšie veci robiť rovnako dôkladne ako veci najväčšie, a tie veľké potom robiť s rovnakým pokojom ako tie najmenšie.“  A pozor, neberte to tak, že škola je len o získavaní odborných vedomostí. To je len jedna čiastočka veľkej mozaiky.

Štúdium na strednej, a potom na vysokej škole je totiž okrem toho aj skvelou príležitosťou ako si rozšíriť obzory, zvládať stres, prekonávať ťažkosti, hľadať cestu k iným ľuďom – nadväzovať nové vzťahy, kriticky myslieť - teda klásť si veľa otázok, kultivovať myseľ, jednoducho poznávať svet v jeho mnohorakosti a kráse. Tak smelo do toho!


Poznámka redakcie: Môžeš si pomôcť napr. týmto krátkym free testom osobnosti: Na akú prácu sa hodíš? 

  1. Tu si vyber z testov: presný (60 otázok) alebo rýchly test (20 otázok).

  2. Vyklikaj odpovede, ktoré ťa najlepšie vystihujú. 

  3. Zadaj svoj e-mail a dostaň naň rozšírený report svojich schopností a odporúčaných kariérnych ciest. 

Nemáš za čo. :) 

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!