Príbeh Janka: Tajomné dievča, ktoré mi nedalo spávať
O katRande som sa dozvedel ešte pred jeho oficiálnym spustením z internetového denníka. Moja prvá reakcia bola jednoduchá: „Celkom dobrý nápad. Kresťania, ktorí si hľadajú partnera, budú pod jednou strechou. Ale to nie je nič pre mňa.“ Odjakživa som bol voči internetovým zoznamkám skeptický.
Keď som však o nejaký čas opäť zachytil správu, že katRande úspešne odštartovalo, začal som nad tým premýšľať inak.
Zoznamkový skepticizmus
Priznám sa, že ja ako nezadaný mladík, túžiaci po niekom, koho by som mohol milovať celým svojím srdcom a naopak, byť niekým rovnako milovaný, som po takejto informácii o kresťanskej zoznamke začal zvažovať môj skepticizmus voči zoznámeniu sa cez internet.
Predstava, že na jednom mieste môžem stretnúť dievča s rovnakými hodnotami a podobnou túžbou po skutočnom vzťahu, ma čoraz viac priťahovala.
Vo vnútri som však stále bojoval so svojím skepticizmom. Nakoniec som si povedal, že až keď to skúsim, budem môcť úprimne povedať, či som sa mýlil alebo nie.
Jej profil ma chytil za srdce
Keď som prvýkrát prišiel na katRande, chcel som si len pozrieť, ako funguje.
Nepamätám si to úplne do detailov, ale zdá sa mi, že pokiaľ som nebol zaregistrovaný, tak som to sondovanie terénu nemohol vykonať a tak som sa zaregistroval.
Po úspešnej registrácií som sa už mohol naplno vydať na moju výskumnú misiu. Keďže som nemal zaplatené členstvo, fotografie boli rozmazané.
Jeden profil ma však okamžite zaujal.
Samozrejme, že som mal prirodzenú túžbu vidieť ako vyzerajú všetky tie ženy, ktoré sú na zoznamke. Ale pri prečítaní tohto výnimočného profilu som túžil vidieť iba tú jednu jedinú.
Neviem už presne povedať prečo, ale jej slová vo mne zanechali silný dojem. Zrazu som nemal potrebu vidieť všetky fotografie. Chcel som vidieť len tú jednu.
Stále som sa však snažil držať nohami na zemi. Veď som si prečítal len nejaký profil cudzej ženy, ktorú nepoznám a ani len netuším ako vyzerá a odkiaľ je.
Vedel som iba to, že býva približne 250 kilometrov odo mňa. To bola asi jediná vec, ktorá ma na jej profile nepotešila.
Čím viac som na jej profil myslel, tým viac som zvažoval, či si zaplatím členstvo. Stále sa vo mne ozýval hlas, že možno som len naivný.
No to neznáme dievča mi však nedalo spávať a to ani ešte len netušilo, že vôbec existujem.
Najkrajšia zo všetkých
Napokon zvedavosť zvíťazila.
Zaplatil som si členstvo a otvoril jej profil.
Ak si k tomu prirátam fakt, že som netušil, ako vyzerá, a že okrem zopár jej myšlienok a vyjadrení v profile som vlastne nemal poňatia, kto to naozaj je, pripadal som si tak trochu ako naivný blázon, čo bolo koniec koncov odjakživa blízke mojej povahe a na čo som neraz doplatil.
Samozrejme, bol som veľmi zvedavý na jej fotku. Viem, že najdôležitejšie na človeku je jeho srdce, ale predsa len, ak mala byť mojou potenciálnou partnerkou, veľmi som si želal, aby sa mi aspoň trochu páčila aj fyzicky.
Po aktivovaní členstva som si ju plný očakávania vyhľadal a takmer som padol na zadok. Na fotografii bola prekrásna. Zaujímavé bolo, že nielen jej profil ma zaujal najviac, ale aj jej fotografia sa mi zdala najkrajšia zo všetkých.
Bolo jasné, že sa mi nesmierne páči a že ju veľmi túžim spoznať bližšie. Potreboval som však zistiť, či sa aj mne podarí zaujať ju aspoň natoľko, aby sa so mnou stretla.
Bol som úprimne prekvapený. Dievča, ktoré ma zaujalo svojimi slovami, sa mi veľmi páčilo aj na fotografii. V tej chvíli som túžil zistiť jediné - či sa mi podarí zaujať aj ju.
Napísal som jej správu.
Pri tlačidle „Odoslať" som chvíľu váhal. Premýšľal som, či nepôsobím trápne alebo príliš odvážne. Napokon som správu odoslal a čakal.
Správy boli niekedy dlhé, inokedy ešte dlhšie
To, či budem u mojej vyvolenej aj ja jej vyvolený, vyvolávalo u mňa mierne obavy. Zdalo sa mi to príliš naivné, príliš veľká náhoda, že by to všetko malo do seba zapadnúť hneď na prvý krát, na prvý pokus.
Odpoveď prišla až po piatich dňoch.
Dovtedy som bol presvedčený, že sa už neozve a snažil som sa s tým nejako zmieriť. O to väčšiu radosť som mal, keď mi prišla notifikácia, že mám správu.
Veď ak by sa mi chcela ozvať, urobí tak najneskôr do dvoch dní, myslel som si. Nádej zdá sa zhasla. Aj keď som čiastočne s tým počítal, že ju nemusím zaujať, to sklamanie bolo cítiť.
O to väčšiu radosť som mal, keď mi prišla notifikácia, že mám správu.
Rýchlosťou blesku som sa prihlásil na katrande a prečítal si vytúženú správu. Zdalo sa, že som ju svojou správou zaujal, a to ma veľmi potešilo.
Začali sme si písať.
Naše správy boli niekedy dlhé, inokedy ešte dlhšie. Čakanie na jej odpoveď sa veľmi rýchlo stalo najkrajšou udalosťou môjho dňa. Postupne som spoznával jej názory, hodnoty aj život.
V správach sme si rozumeli, aj keď musím priznať, boli zo dve situácie, kedy sme sa nepochopili správne, čo spočiatku trošku vrhalo zlý tieň do mojich krásnych predstáv, no nikdy som nečakal, že všetko bude ideálne.
Takmer 300 kilometrov každý týždeň
Takmer na deň presne o mesiac od mojej prvej správy sme si dohodli prvé stretnutie.
Naše prvé stretnutie odštartovalo mnoho ďalších stretnutí, spoločne strávených chvíľ a kopu nových zážitkov. Tie stretnutia neboli len také hocijaké.
Od nášho prvého stretnutia už prešiel nejaký ten čas a dnes mám vedľa seba niekoho, bez koho si už momentálne neviem predstaviť svoj život.
Diaľka medzi nami nebola malá. Každý týždeň som popri svojich povinnostiach cestoval takmer 300 kilometrov. Nebolo to jednoduché, ale stálo nám to za to. Možno práve preto sme si spoločný čas vážili ešte viac.
A aj možno vďaka tomu nám bol ten čas strávený jeden vedľa druhého tak vzácny a neoceniteľný. To dievča s neobyčajným profilom z internetovej zoznamky sa pre mňa stávalo čoraz viac neobyčajné a výnimočné.
A potom prišiel deň, keď som si pred ňou pokľakol a požiadal ju o ruku.
Deň čo deň je krajšia
Tá krásna dievčina je dnes mojou manželkou.
Zaujala ma ešte skôr, ako sme sa spoznali, a ona pritom vôbec netušila, že existujem. Dnes viem, že skutočný život s ňou je ešte krajší, než som si vtedy dokázal predstaviť.
A realita, ktorá prišla spolu s ňou, je ešte krajšia. Večer pred naším prvým stretnutím mi napísala: „Ak to vyjde, bude to zázrak." A hľa, na moje počudovanie, zázraky sa stále dejú.
A tak sa chlapec z východu spoznal s dievčaťom zo západu. Zuzanka sa pre mňa stala niekým, komu túžim darovať všetku lásku sveta, nech to stojí, čo to stojí. Deň čo deň, sa mi zdá krajšia a krajšia a myslím to smrteľne vážne.
(A tu chcem len pripomenúť, že už pri prvej reakcii na jej profil a fotku, som padal na zadok.)
Vďaka nej sa stal môj svet omnoho krajším, preto sa aj ja snažím byť tým najlepším pre ňu.
Uzavretím manželstva sme urobili prvý krôčik cez štartovaciu čiaru nášho spoločného života. Svadbou sme však neurobili cieľovú čiaru. Bol to iba začiatok.
Cesta pred nami zostáva z veľkej časti tajomstvom, no chceme po nej kráčať spolu a každý deň sa učiť milovať o niečo viac - aj napriek vlastným slabostiam a zakopnutiam.
Autor: Janko
Zdroj: https://www.katrande.org/index.php?id=168&details=rH3i6Qc6
