Obráť sa na Boha
V čase, kedy sa veci menia, či už k horšiemu alebo k lepšiemu, navrhujem upriamiť sa na jedinú vec, ktorá sa nikdy nemení – a tou je Boh. On jediný nepodlieha žiadnej zmene a je ten istý, včera, dnes i naveky (Hebrejom 13:18). Aj keď sa menia okolnosti, On zostáva vždy rovnaký a vždy dobrý.
Ak by sme túto pravdu skutočne prijímali, len ťažko by sme sa obávali o svoju budúcnosť. Je užitočné sa na veci pozerať cez optiku Božej dobroty, pretože to je jediná správna možnosť. Čokoľvek sa teraz deje, sa deje preto, lebo to Boh dovolil alebo spôsobil. V každom prípade, je to Jeho vôľa. Je to vôľa dobrého Otca, ktorý vie čo je dobré pre jeho deti aj keď deti tomu niekedy neveria alebo na to zabúdajú.
Prestaň sa báť
Viem, že strach je niečo čo niekedy pociťujeme bez ohľadu na to, či chceme alebo nie. Je však možné sa báť prestať. Ježiš nám viac krát vo svätom Písme pripomína, aby sme sa nebáli a my sa aj tak bojíme. Jeho slová “Nebojte sa” nie sú len dobrou radou.
Z gramatického hľadiska ide o imperatív – čiže o rozkaz. Ježiš nám prikazuje veci len v prípade, že ich vieme mať pod kontrolou. Keď nám prikazuje lásku, robí tak preto, lebo vie, že sme jej schopní. Podobne aj v Jeho slovách “Nebojte sa” môžeme vidieť čosi podobné. Sme schopní sa nebáť. Ak by to tak nebolo, tak by od nás náš Pán chcel niečo čo nedokážeme. Boh od teba nikdy nechce niečo čoho nie si schopný.
Bojíme sa, že veci nebudú pre nás príjemné a pohodlné. Avšak sami dobre vieme, že to, čo je dobré je často nepríjemné.
Tak sa ako sa teda prestať báť? Najprv si treba uvedomiť čo je vlastne strach. Svätý Tomáš Akvinský definoval strach ako obavu z budúceho zla, ktoré nie je možné prekonať. Zamysli sa nad tým. Naozaj si myslíš, že to čo sa deje, alebo čo ťa v budúcnosti čaká je neprekonateľné? Asi ide o to ako sa na to pozeráš.
Vo svojej podstate sa dá prekonať skutočne všetko, akurát to prekonávanie nemusí byť príjemné či pohodlné. A myslím, že práve o toto ide – o naše pohodlie. Bojíme sa, že veci nebudú pre nás príjemné a pohodlné. Avšak sami dobre vieme, že to, čo je dobré je často nepríjemné.
Preto, je tak veľmi múdre nasledovať rady svätých a odpútať sa od príjemných a pohodlných vecí. Ako na to ? Počas dňa si odoprieraj príjemné veci na ktoré máš právo. Postupom času sa naučíš byť odpútaný od potešenia, ktoré z týchto vecí máš. Ideálne je začať drobnosťami a časom sa prepracovať k väčším veciam. Mnohí svätí tak často spali na zemi, alebo na tvrdých posteliach a nejedli to čo im chutilo, aby sa učili tomuto odpútaniu. Čím dlhšie budeš toto zámerne robiť, tým menej ti bude vadiť, že momentálne niečo čo by si chcel mať nemáš.
Využi čas na duchovné cvičenie
Každá vec čo sa kedy stala má aj duchovný rozmer. Podobne tak aj v každom našom skutku môžeme nájsť čosi duchovné. To čo robíš má duchovný rozmer – či ho tam vidíš alebo nie. Ak chceš byť svätý tak je dobré naučiť sa na veci nazerať práve takto. Tento ťažký čas, ktorý teraz prežívaš má tiež duchovný rozmer. Počas tohto obdobia môžeš vidieť mnohé duchovné veci a to obzvlášť svoje cnosti a svoje chyby.
V duchovnom živote ide práve o toto dosahovanie cností a odstraňovanie chýb. Každá ťažkosť v tebe ukazuje aj to dobré aj to zlé. V ťažkom období sú na nás viditeľné naše cnosti aj naše chyby. Inými slovami – len v ťažkom období zistíš, aký si človek. Možno si zistil, že si momentálne dokážeš mnohé veci bez frflania odoprieť. Je ale možné, že po pár týždňoch toho budeš mať pokrk a objavíš, že nie si tak trpezlivý ako si si myslel.
Preto ťa chcem povzbudiť, aby si pracoval na tom, čo ti nejde a chýba práve teraz. Každé náročné obdobie môžeš vidieť ako možnosť sa duchovne pocvičiť. Duchovné cvičenia na ktoré mnohí ľudia tak radi a často chodia sú dobré, ale len zriedka nám elán a predsavzatia z nich vydržia dlhodobo. Avšak každý deň je možné vidieť a využiť ako duchovné cvičenie.
Každá hádka, nepohodlnosť, protirečenie, nepríjemnosť. Toto všetko sú pre nás možnosti sa duchovne cvičiť a mnohí z nás ich úplne premrhajú. Príliš veľa ľudí je v duchovnom a osobnostnom raste zaseknutých, pretože neprijímajú tieto možnosti na výcvik. Preto ti chcem poradiť – nepremrhaj túto šancu aj ty. Momentálne máme príležitostí na rast vo svätosti viac ako sme mali doteraz. Treba ich len správne uchopiť a a využiť.
Každé náročné obdobie môžeš vidieť ako možnosť sa duchovne pocvičiť.
Ako napríklad? No napríklad tak, že aj keď si v pokušení neustále sledovať súčasnú situáciu si povieš, že nepotrebuješ vedieť o každej veci, ktorú náš premiér dnes povedal. Učíš sa cnosti zdržanlivosti v prijímaní informácii. Svätý Tomáš učí, že človek má potešenie z toho keď zisťuje novinky o tom o čom sa zaujíma. Ale pozor – týmto spôsobom len krmíme svoju zvedavosť a tá nás vie potom zavisť k mnohým nebezpečným veciam.
Existujú však aj iné cnosti, ktorým sa môžeme priučiť. Napríklad taká tichosť. Ľudia si myslia, že človek je tichý vtedy keď málo rozpráva. To samozrejme nie je pravda. Ježiš bol tichý a rozprával často a veľa. Tichosť je cnosť v rámci ktorej rozprávaš vtedy, keď je to potrebné. Nie je však potrebné dookola komentovať dianie v politike, v spoločnosti, v tvojej rodine.
Väčšinou nás náš jazyk tak či tak zavedie k ohováraniu premiéra, svokry či liberálov. Nemusia všetci vždy počuť, či čítať tvoj názor. Svätí často odporúčali ľuďom, ktorí sa chceli naučiť dobre ovládať práve čosi podobné – nehovoriť vždy a všade, čo si myslia. Nie je to potrebné. Okrem toho Boh má veľkú radosť z obiet, o ktorých nikto okrem nás nevie. Ak sa zaprieš a neokomentuješ všetko čo chceš okomentovať ver mi, Boh sa z toho bude tešiť.
Uvedom si, že Boh tým niečo sleduje
Boh nerobí nič zbytočne. Boh nič nerobí zo srandy alebo z nudy. Všetko, čo robí a čo dopúšťa na nás má istý zámer. Tento zámer je vždy dobrý. Na to treba myslieť. Mnoho ľudí verí, že Boh existuje, ale málo kto verí, že to, čo robí je dobré. Kresťan má tú výhodu, že môže vidieť časom dobro aj v čomsi nepríjemnom a ťažkom – v chorobe, strate zamestnania, v úmrtí blízkeho.
Vieme, že tým, čo milujú Boha všetko slúži na dobré a vieme, že Boh naozaj chce, aby všetci boli spasení. Preto všetko čo sa deje sa deje s týmto zámerom. Bohu ide o to, o čo by aj tebe malo ísť – o tvoju spásu. Nejde mu vždy o to aby si mal pohodlný a príjemný život, ale vediac, že tým, čo teraz prechádzaš sleduje tvoje budúce šťastie môžeš mať nádej a dokonca radosť aj napriek všetkmu čo sa deje.
Preto ťa chcem povzbudiť, aby si nikdy nebol zúfalý a mal na pamäti, že náš Otec ťa miluje a dobre vie čo a prečo sa deje. Boh nie je z ničoho, čo sa deje prekvapený.
Mnoho ľudí verí, že Boh existuje, ale málo kto verí, že to, čo robí je dobré. Kresťan má tú výhodu, že môže vidieť časom dobro aj v čomsi nepríjemnom a ťažkom – v chorobe, strate zamestnania, v úmrtí blízkeho.
V tomto pre mnohých neľahkom čase môžeme zapracovať na jednej konkrétnej cnosti a tou je nádej. Môžeme si teraz častejšie pripomínať slová “Ježišu dôverujem ti”. Týmito slovami je užitočné sa modliť, aj keď to tak necítim a aj keď to tak zatiaľ nie je. Bohu sa vždy veľmi páči naša snaha.
Svätá Faustína povedala, že pokorná duša nemá nádej v sebe, ale všetku dôveru vkladá do svojho Boha. Pokúsme sa teda v tomto neľahkom období vložiť svoju nádej do svojho Otca a zistíme, že sa naozaj nemáme čoho obávať.
