„Najkrajší sex je s niekým, s kým si rád aj bez sexu.“
V posledných rokoch sa na nás z každej strany valia reklamy, filmy, rozhovory, články, ktoré sa nás snažia presvedčiť o tom, že sex je to najdôležitejšie v našom živote. Hovoria, ako je potrebné si ho užívať hneď od puberty a zobrať si z neho čo najviac pre seba – aj keby to malo znamenať neveru, pornografiu, pravidelné sebaukájanie, striedanie partnerov, či náhodný sex.
Zdržanlivosť, sebaovládanie, vernosť partnerovi je akoby „choré“, „trápne" a „úplne mimo.“ Niečo, čím sami sebe vlastne škodíme. Sexuálny pud je veľmi silný, ale mal by nám slúžiť k dobru, nie nad nami panovať.
Je úplne prirodzené, že sa pár (žijúci pred svadbou sexuálne čisto) teší na čas, keď už konečne bude môcť prežívať spoločne aj to najintímnejšie spojenie. No postupom času a vplyvom životných okolností prídu chvíle, kedy sa aj táto spoločne zdieľaná radosť manželov niekedy premieňa na problém, strach či dokonca na krízu vzťahu.
Krízy manželskej sexuality
Prvé problémy môžu nastať po narodení dieťaťa. Táto krásna a očakávaná udalosť môže u niektorých žien viesť k zmene „názoru na sex“. Jedným dôvodom môže byť to, že príliš sústredia svoju pozornosť len na dieťa. Tým druhým bývajú problémy spojené s tehotenstvom a pôrodom (zmena tela – prsia, brucho, kŕčové žily... – žena môže mať pocit, že už nie je príťažlivá, hanbí sa za zmeny na tele, nevie ich prijať...) Narodením dieťaťa vstupujú manželia do novej fázy svojho vzťahu, ktorá prináša rôzne zmeny v ich spoločnom živote – pozitívne i negatívne. O to dôležitejšie je, aby sa partneri naučili vnímať a prežívať viaceré rozmery spoločnej intimity, nielen ten sexuálny.
My – ženy - by sme kvôli dieťaťu nemali odstaviť manžela na „vedľajšiu koľaj“. Popri starostlivosti o dieťa je dôležité nezabudnúť na to najdôležitejšie – na budovanie a upevňovanie vzájomného vzťahu s otcom dieťaťa. Deti potrebujú vyrastať v harmonickom prostredí. Viac ako všetky vymoženosti doby potrebujú vidieť a cítiť vzájomnú lásku a úctu medzi svojimi rodičmi. Takže popri všetkej tej práci v domácnosti je potrebné plánovať si aj priestor na spoločne strávený čas vo dvojici a naštartovať i sexuálny život. Myslím si, že nie je veľmi šťastné riešenie, keď sa manžel (na dlhý čas) kvôli dieťaťu „vysťahuje“ zo spálne a manželská posteľ sa premení na detskú. V niektorých rodinách takýto stav trvá roky.
Ak manželovi záleží na obojstranne spokojnom sexuálnom živote, mal by svoju polovičku odbremeniť a prevziať časť jej povinností. Najlepšie po spoločnej dohode, čo konkrétne by jeho manželke pomohlo nebyť večer taká unavená. A ak bude môcť mať občas chvíľu času len pre seba, určite bude mať väčšiu chuť aj na „manželské objatie“.
Už som spomínala, že intimita v sebe zahŕňa oveľa viac, ako len sex. Má viacero podôb, buduje sa postupne a spoločne. Pomáha partnerom uvedomiť si, akí sú jeden pre druhého dôležití. Je to niečo ako randenie pred manželstvom: keď dvojica musela nejako tráviť spoločný čas, spoznávať sa, investovať do vzťahu (ak nežili sexuálne spolu – o to viac spoločného času museli nejako vyplniť).
INTIMITA– to sú aj nesexuálne formy vzájomného puta:
- Emocionálna – keď s partnerom dokážeme zdieľať svoje najhlbšie emócie, pocity, strachy, či sny bez akejkoľvek pretvárky či strachu z posudzovania. V emocionálne zdravom vzťahu by sme mali cítiť, že si nás partner váži a chápe nás.
- Fyzická – v sebe zahŕňa viac, ako len nahotu a sex. Je to každodenný vzájomný kontakt – pohladenie sa, držanie sa za ruky, objatia, spoločné zaspávanie, láskanie. Takáto telesná blízkosť dáva partnerovi najavo, že sme v jeho prítomnosti radi – a to aj bez sexuálneho podtónu.
- Intelektuálna – keď partneri dokážu diskutovať o svojich názoroch a presvedčeniach bez strachu a obáv. Každý z partnerov by mal cítiť, že jeho názory a myšlienky sú cenené, prijímané, vypočuté. Dáva to človeku pocit hodnoty. Je potrebné vedieť a vnímať, že pre svojho partnera / partnerku som dôležitou osobou, ktorú si ctí a uznáva.
- Zážitková – táto forma intimity sa buduje zdieľaním skúseností, spoločnými aktivitami ako príjemná večera, spoločné cestovanie či návšteva koncertu. Spoločne strávený čas, vyplnený pre oboch príjemnou aktivitou, pomáha budovať krásne spoločné spomienky, ktoré v nás navodzujú akúsi spriaznenosť a pozitívne naladenie sa.
- Duchovná – nie je len o spoločnom náboženstve (lebo aj svoju duchovnosť prežívame každý individuálne a inak). Je to viac o zdieľaní spoločných hodnôt, o rovnakom naladení sa - čo sa týka životného štýlu, pohľadu na svet a na život.
Čo konkrétne pomáha budovať intimitu:
- Keď sa pre nás stane vzťah prioritou – to znamená vedome pracujeme na tom, aby sme si aj v nabitom programe našli čas na maličkosti posilňujúce vzájomné puto. Na každom vzťahu treba pracovať a venovať mu pravidelný čas a priestor.
- Pozeranie si do očí – očný kontakt ľudí zbližuje, buduje pocit dôležitosti a je prejavom záujmu o druhého.
- Prejavovať partnerovi uznanie – povedať mu, čo si na ňom ceníte, dať mu najavo svoju vďačnosť.
- Viesť hlboké rozhovory – spoločné rozprávanie o radostiach, túžbach, snoch - ale aj trápeniach a neistotách v živote. Niekto sa dokáže otvoriť rýchlejšie, inému to môže trvať dlhšie. Je potrebné mať trpezlivosť.
- Sústredenie sa jeden na druhého – spoločne strávený čas bez elektroniky dáva šancu venovať sa jeden druhému s plnou pozornosťou.
- Diskutovanie o problémoch, o veciach v ktorých nesúhlasíme, čoho sa bojíme – môžeme tak posilniť empatiu a porozumenie namiesto vyhýbania sa všetkým formám konfliktov. Partneri by sa mali snažiť o vytvorenie zdravých hraníc, pochopenie a rešpektovanie odlišného názoru. Skrývanie pocitov a toho, čo prežívame nás vzďaľuje od partnera a vedie tak k nepochopeniu. Nebojme sa hovoriť o svojich pocitoch, obavách, neistotách...
- Posilnenie intimity zmysluplnými gestami, vďaka ktorým bude partner šťastný. Prejavenie lásky a uznania bez strachu pôsobí tak, že sa človek cíti bezpečne, milovaný, čo zároveň prehĺbi spoločné spojenie.
- Nájdenie si spoločných zmysluplných aktivít - vyskúšanie niečoho nového môže zblížiť a pomáha vytvoriť si nové spomienky, ku ktorým sa môžeme s radosťou roky vracať.
- Dajme partnerovi vedieť, že sa na nás môže spoľahnúť. Snažme sa budovať atmosféru emocionálneho bezpečia, buďme dobrými poslucháčmi. Partner by mal mať pocit, že sa o nás môže oprieť a je milovaný.
- Rešpektujme vzájomné rozdiely – aj tí najintímnejší partneri majú stále svoju vlastnú identitu, ktorú je dôležité akceptovať. Stať sa jedným telom neznamená stať sa úplne rovnakými.
- Pracujme na sebe aj individuálne a náš vzťah bude prosperovať - láska nás nemôže zachrániť pred samotou. Naučme sa tráviť čas so sebou samým. Starostlivosť o seba má mnoho podôb - nový koníček, kariérny rast, priestor na čas so svojimi priateľmi...(v rozumnej miere, nie na úkor manželstva).
Žiť v krásnom a usporiadanom manželstve je celoživotná práca. Niektorí ľudia si myslia, že „keď už sme si našli ideálneho partnera a vzali sme sa, máme pokoj a nemusíme už nič robiť.“ Naopak, po sobáši to ešte len začne – práca na vzťahu na plný úväzok. Vedieť si to pekné medzi sebou udržať, ba viac – urobiť ešte krajším a pevnejším – dá občas riadne zabrať.
Ale ak žijete s vedomím, že rozvod nie je riešenie (nemyslím na hraničné situácie - ako rôzne formy týrania atď.), núti vás to oboch hľadať iné cesty k lepšiemu spolužitiu (ako napraviť pokazené, ako popracovať na svojom priveľkom egu, nereálnych očakávaniach, ako spoločne čeliť novým a nečakaným výzvam, ako odpúšťať, atď...).
„...obaja sme ešte vždy v procese zdokonaľovania. Čím viac používame Božie nástroje a zastavujeme chradnutie, tým väčšiu spokojnosť prežívame...Uvedomujeme si, že tráva na druhej strane plota nie je zelenšia. Prijímame nášho manželského partnera takého, aký je, a naše manželstvo také aké je. A nachádzame slobodu...byť sami sebou. Slobodu rásť, meniť sa a dozrievať...Cítime nádej. Nádej, že prežijeme ťažké obdobia. Že cez praskliny v našich životoch na nás Boh popracuje najlepšie, ako sa dá. Nádej, že s Božou pomocou sa zlomené manželstvo môže obnoviť a dobré manželstvo sa stane ešte lepším. Dokonalé manželstvá nejestvujú, no je tu Boh, ktorý nás chce „zdokonaľovať“ prostredníctvom manželstva.“
(Z knihy Dosť bolo dokonalých manželstiev, Mark a Jill Savageovci)
Knihu Dosť bolo dokonalých manželstiev zakúpiš na našom e-shope, klikni SEM.
