ČAS V MANŽELSTVE: je dobré vedieť byť spolu, je dobré vedieť byť sám

Spoločne trávený čas v manželstve je jedným z dôležitých pilierov vzájomného vzťahu. Na vrchole zamilovanosti nie je ťažké vytvoriť si čas jeden pre druhého, pretože chceme byť s druhým neustále. No keď už s ním žijeme pod jednou strechou, začíname toho druhého brať ako samozrejmosť. Pod vplyvom pracovnej vyťaženosti, starostlivosti o deti, zovšednievania a iných faktorov, môže spoločný čas prestať byť prioritou a rýchlo ustupuje do úzadia.

ČAS V MANŽELSTVE: je dobré vedieť byť spolu, je dobré vedieť byť sám
Foto: © unsplash.com

Prečo je spoločný čas pre vzťah taký dôležitý? Keď spolu trávime čas, náš vzťah a vzájomné porozumenie sa prehlbujú. Vytvára sa priestor na spoločnú komunikáciu a zdieľanie svojho prežívania, čo podporuje vzájomnú blízkosť. Starostlivo naplánovaný spoločný čas môže oživovať vo vzťahu romantiku. Spomienky na spoločné aktivity a zážitky posilňujú náš vzťah v ťažkých časoch.

Skúsenosti manželských poradcov ukazujú, že pre manželov je potrebné vytvoriť si model pevne stanoveného spoločného času. Aby sme o tento čas neprišli, je potrebné ho vopred plánovať a chrániť pred inými „dôležitými“ aktivitami. Nicky a Sila Lee-ovci, známi manželskí poradcovia a autori manželských kurzov k tejto téme hovoria: „Keď sa nás ľudia pýtajú, čo majú robiť, aby ich manželstvo zostalo živé a ich láska rokmi rástla, naša odpoveď je jednoznačná - každý týždeň si naplánujte aspoň dve hodiny, ktoré strávite spolu osamote.“

Prinášame vám niekoľko tipov, ako by tento spoločný čas mohol vyzerať:

  • hľadajte, čo vám v aktuálnom životnom období najviac vyhovuje – môže to byť napr. spoločný obed vo dvojici,
  • ak nemáte možnosť odísť z domu kvôli deťom, naplánujte si spoločnú večeru vo dvojici doma, objednajte si jedlo, zapáľte sviečky na kuchynskom stole a vypnite telefóny a televízor; deti uspite čo najskôr :),
  • zájdite si do kina alebo na prechádzku; držte sa za ruky, rozprávajte sa o všetkom, čo práve prežívate, smejte sa spolu,
  • dva či tri dni raz do roka si naplánujte „mini medový týždeň“ bez detí; ak nemáte rodinu, ktorá by sa vám postarala o deti, vyskúšajte možnosť vystriedať sa s priateľmi, ktorí majú deti v podobnom veku; ak je pre vás pobyt mimo domova príliš drahý, môžete zostať aj sami doma (bez vašich detí) a venovať sa niečomu úplne inému ako obvykle - a samozrejme jeden druhému,
  • zostávať v kontakte môžete aj počas bežného dňa - ráno si nájdite pár minút na rozhovor o tom, čo vás počas dňa čaká, aký máte program na deň, aké potencionálne stresy či radosti vás čakajú,
  • aj večer môže byť miestom na spoločné niekoľkominútové stretnutie; často sa stáva, že večer si každý robí svoje - jeden zaspí na pohovke pri televízore, druhý sa ukladá sám; napriek únave môže byť pre spoločný vzťah obohacujúce, ak sa stretnete na konci dňa pred spaním, prípadne sa uložíte na spánok v rovnakom čase; jedna žena po dvadsiatich piatich rokoch manželstva opísala neskorý večer týmito slovami: „Toto je šľahačka na torte nášho vzťahu, tieto nočné zdieľania po zhasnutí svetla - s batohom zážitkov z celého dňa.“

Každá minca má dve strany…

Keď zdôrazňujeme spoločné trávenie času v manželstve ako niečo veľmi prínosné pre vzťah, nechceme tým povedať, že manželia musia robiť všetko spoločne. Nemáme sa pokúšať nútiť nášho partnera, aby bol v každom smere ako my.

Obaja manželia potrebujú mať vytvorený priestor aj na to, aby mohli byť osamote, oddelení od druhého. Potreba byť sám so sebou, „oddýchnuť“ si od druhého do značnej miery súvisí aj s typom osobnosti alebo náplňou práce. Ak je človek introvertne zameraný alebo pracuje s ľuďmi, je prirodzené, že má výraznejšiu potrebu byť sám, alebo menšiu potrebu po návrate z práce komunikovať, zdieľať sa s partnerom. Mnohí majú s týmto aspektom manželstva problém. 

Keď chce byť partner sám, cíti sa opustený. V skutočnosti partneri tento čas odlúčenia potrebujú, aby si uvedomili, aké je pre nich dôležité byť opäť spolu.

Ponúkame vám 4 otázky, ktoré vám môžu v tejto oblasti pomôcť:

  • Máme obaja rovnakú príležitosť rozvíjať svoje osobné záujmy?
  • Sú tieto záujmy zdrojom negatívnych emócií vo vzťahu, alebo nás úprimne teší poskytnúť čas tomu druhému?
  • Snažíme sa radšej dožičiť voľno partnerovi alebo si skôr uchmatnúť čas pre seba?
  • Sme ochotní vzdať sa našich osobných záujmov, ak si to vyžaduje rodinná situácia?

Autor: Mgr. Zuzana Fabianová

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!