Niekedy však tlak, únava alebo dlhodobá samota spôsobia, že začneš konať z miesta strachu, nie pokoja. A práve vtedy sa človek môže začať správať tak, že to pôsobí neistým alebo až príliš naliehavým dojmom – aj keď to tak vlastne vôbec nechce. Tento článok nie je o tom, aby ťa niekto hodnotil. Je o tom, aby si sa vedel pozrieť na seba s väčšou pravdou aj nádejou – a aby ti pomohol odstrániť prekážky, ktoré ťa v randení zbytočne brzdia.
Tieto postoje veľmi často pramenia z pocitov nedostatočnej lásky zo strany rodičov. Dôsledkom toho je nízke sebavedomie. Možno je to aj tvoj prípad. Ľudia, ktorí nezažili veľa lásky doma môžu (hoci to nemusí byť automaticky dané) mať sklon správať sa aj v dospelosti ako malé zranené deti. Žije v nich dieťa, ktoré kričí o pozornosť. Často aj navonok veľmi sebavedomí ľudia to môžu takto prežívať.
Niekedy to môže byť skutočne stav, ktorý sa nedá vyriešiť iba modlitbou, aj keď nechcem z(a)hadzovať jej účinky. Často je v týchto prípadoch potrebná aj psychologická pomoc. Je potrebné uzdraviť korene a vzorce správania.
V tomto texte však samozrejme neponúkam odbornú pomoc, ale skôr zopár myšlienok ako v kontexte zoznamovania s opačným pohlavím nepôsobiť beznádejne, ale ako byť viac prirodzene príťažlivý.
Ako byť človekom, ktorý pozná svoju hodnotu a pri výbere partnera má primerané nároky
Ako byť človekom, ktorý nenaháňa za každú cenu druhých, ale ako sa stať osobnosťou, s ktorou sa ostatní cítia príjemne. Ako nebyť človekom, ktorý sa namotá na prvého/prvú, ktorý prejde okolo, ale byť človekom, ktorý pozná svoju hodnotu a pri výbere partnera má primerané nároky.
Tu sa na chvíľu obrátim najmä na ženy: sladké slová sú fajn - majú svoje miesto vo vzťahu, ale musia prejsť realitou. Ak ti niekto hovorí „ľúbim ťa“ už na prvom či druhom stretnutí, nie je to prejav romantiky, ale neschopnosti odlíšiť rýchle vzplanutie od skutočného citu. V takom prípade sleduj činy, nie len slová. Vernosť, stabilita a rešpekt sa nedajú vyprodukovať za tri stretnutia.
Najskôr je však potrebný pohľad na seba
Predstav si, že ťa „obletuje“ niekto, kto ti nie je príliš sympatický. Vypisuje, volá, chce sa ti nasilu votrieť. A ty aj cítiš, že on vlastne ani nechce vzťah lásky a dôvery, ale len zaplniť svoju prázdnotu. Chce ťa emocionálne využiť a pochváliť sa svetu. Nie ako „pozrite sa, ja mám hodnotu, lebo niekoho mám“ . A ak sa mu to nepodarí s tebou, ide ďalej. Si len jeden/jedna v poradí.
Dám ti teraz priestor na rast a teda skúsme sa na chvíľu pozrieť na seba. Nie preto, aby som ti naložil (ponížil ťa), ale chcem ťa povzbudiť k nádeji.. Každý z nás má miesta, kde zraňuje druhých – často nechtiac. Priznať si to neznamená slabosť, ale odvahu, pokoru, zrelosť a sebaprijatie. Je to podobné ako postoj hriešnika v chráme, ktorého Ježiš dával svojim poslucháčom za vzor. Hriešnik bol schopný pozrieť sa do vlastného zrkadla aj keď to asi nebol príjemný pohľad. A práve takých Ježiš nazýval zrelými.
Ak človek nedokáže žiť v radosti teraz, partnerský, manželský ani zasvätený život ho nespasí. Takmer určite sa bude trápiť aj tam a ľudia v jeho okolí spolu s ním.
Ježiš však kritizuje aj postoje ľudí, ktorí si žijú vo svojom vlastnom svete a nepripúšťajú, že by sa mohli mýliť. Farizeji a zákonníci, ktorí síce boli v skutočnosti slepí, no všetkých naokolo presviedčali, že vidia.
Osobne ťa povzbudzujem, že najdôležitejšie je žiť v prítomnosti. Chápem, že pre tých, ktorí sú dlhodobo nezadaní a žijú ako na samotke, to môže byť veľmi náročné.
Život je však iba jeden. A bolo by veľkou chybou ho premrhať tým, že človek myslí iba na to, že kedy už príde ten pravý/pravá. Ak človek nedokáže žiť v radosti teraz, partnerský, manželský ani zasvätený život ho nespasí. Takmer určite sa bude trápiť aj tam a ľudia v jeho okolí spolu s ním.
Preto je dôležité neprestať žiť
Je dôležité sa venovať sám sebe, rozvíjať svoje dary, písať básne, maľovať, tvoriť, športovať. Nemôžeš urobiť väčší skutok lásky pre svojho budúceho partnera/partnerku, ako to, že sa budeš rozvíjať a pracovať na sebe.
Rovnako aj dobrovoľníctvo ťa môže odpútať od seba a pomôcť vyjsť k druhým. Občas počujem ako niektorí mladí kresťania hovoria: „Ja som už na dobrovoľníctvo starý.“ Lenže toto je podľa mňa často elegantná výhovorka. Mladší v Cirkvi potrebujú tých starších. Potrebujú ich skúsenosti, čas a pozornosť.
Čo ak práve toto je tvoja rodina? Cirkevné spoločenstvo je veľkou Božou rodinou, kde sú si všetci navzájom otcami, matkami, synmi, dcérami, bratmi a sestrami. Boží Duch môže konať aj cez ľudí, ktorých si často pre naše predsudky nepustíme k sebe.
Ľudia, ktorých správanie môže pôsobiť zúfalo majú často nízke alebo žiadne vedomie v tom, kým naozaj sú - Božími synmi a dcérami. Čo je nedokonalá ľudská láska oproti tej vášnivej a starostlivej Božej láske?
Človek, ktorý si je vedomý svojej identity v Bohu sa nespráva zúfalo voči druhým. Nepotrebuje vzťah za každú cenu ako potvrdenie svojej hodnoty (nie ani ty ho nepotrebuješ, ale ak po ňom túžiš, je to skvelé). Zoznamuje sa a pripúšťa možnosť, že ho niekto odmietne alebo, že to neskončí nevyhnutne svadbou. Dáva druhým slobodu, pretože len v slobode sa môže zrodiť láska.
