To, čo nasleduje, je sprievodca pre ľudí, ktorí trpia týmto stavom. Napísal ho pred tridsiatimi rokmi redemptoristický kňaz, otec Don Miller, a doplnil ho otec Thomas Santa. Dúfam, že Ti pomôže, ak sa trápiš úzkostnými myšlienkami.
1. Nebudeš v spovedi opakovať hriech, ktorý si už vyznal v predchádzajúcej spovedi, a to ani vtedy, ak máš pochybnosti, či si ho vyznal, alebo či si ho vyznal dostatočne a úplne.
Takmer každý úzkostlivý človek pociťuje nepokoj a pochybnosti o minulých hriechoch. Starší ľudia majú prirodzenú tendenciu spomínať na svoje mladšie roky a pri tom si často spomínajú na niečo, čo v nich vyvoláva pochybnosti. Takéto pochybnosti sa väčšinou týkajú nečistých myšlienok, túžob alebo činov. V dôsledku kombinácie spomienok a pochybností nie je nezvyčajné, že úzkostlivý človek potom prežíva veľkú obavu a je zbavený pocitu pokoja. Preto je toto prvé prikázanie také dôležité: Nevracaj sa k minulým hriechom a neopakuj ich vyznanie! Takéto konanie vôbec nie je prospešné a treba mu odolávať.
2. Nebudeš v spovedi vyznávať hriechy, pri ktorých si nie si istý, ale len hriechy, ktoré sú jasné a isté.
Povedal by som, že zo všetkých listov, ktoré dostávam, sa táto otázka vyskytuje najčastejšie: „Čo má človek robiť, ak si nie je istý, či spáchal hriech?“ Z tohto dôvodu je veľmi dôležité pamätať si toto prikázanie, pretože jasne vyjadruje pravdu: Hriechy, pri ktorých si nie si istý, sa nepočítajú! Nie je potrebné spovedať sa z niečoho, čo neexistuje jasne a jednoznačne. V skutočnosti je pre človeka škodlivé spovedať sa z niečoho, čo je pochybné. Opäť, takáto prax nie je vôbec prospešná a treba jej odolávať.
Úzkostlivosť (škrupulozita) je v podstate stav, keď človek neverí v Kristovo milosrdenstvo. Je to trýznivý pocit, že je „zlý“, „vinný“ alebo že mu nebolo odpustené.
Už takmer počujem, ako niektorí z vás hovoria: „Nie som si istý, či pochybujem o tom, že som zhrešil, alebo sa len snažím oklamať sám seba, aby som uveril, že pochybujem o tom, že som zhrešil.“ Táto myšlienka sama osebe dokazuje, že v skutočnosti pochybujete, a preto platí prikázanie: Nebudeš vyznávať pochybné hriechy.
3. Nebudeš opakovať pokánie po spovedi ani žiadne slová svojho pokánia, ak máš pocit alebo si myslíš, že si bol rozptýlený alebo si slová nepovedal správne.
Pokušenie opakovať modlitby je u úzkostlivých ľudí neustále prítomné. Môžeš mať pocit, že ich musíš opakovať znova a znova, kým ich nepovieš „správne“. Bohužiaľ, takýto perfekcionizmus nikdy nie je uspokojený, a tak zostaneš v neustálom stave úzkosti a strachu. Je to o to stresujúcejšie, že úzkostliví ľudia často argumentujú, že keď sa cítia úzkostlivo alebo nepokojne, musí to byť znamenie, že svoje pokánie nevykonali správne. „Keby som to urobil správne, bol by som pokojný.“
Toto prikázanie je preto veľmi dôležité, pretože je jediným riešením dilemy, v ktorej sa nachádzate. Otec Miller má pravdu: Neopakujte svoje pokánie.
4. Nebudeš sa báť, že si porušil eucharistický pôst, okrem prípadu, ak si si skutočne vložil jedlo alebo nápoj do úst a prehltol ho tak, ako to robí človek pri jedle.
Veľa obáv, ktoré sa týkajú porušenia eucharistického pôstu, sa týka nepodstatných vecí. Treba si uvedomiť, že rúž nie je jedlo. Snehové vločky nie sú jedlo. Pôst nemôžete porušiť, pokiaľ sa úmyselne nerozhodnete jesť tak, ako by ste sa rozhodli jesť jedlo alebo občerstvenie. Prikázanie jasne hovorí, že nie je dovolené váhať, pokiaľ ide o náhodné prehltnutie vecí, ktoré sa nepovažujú za jedlo.
Ak sa pokúsiš vyhnúť sa problému tým, že sa nebudeš pozerať, problém sa bude skôr zhoršovať. Omnoho lepšou voľbou je postaviť sa problému čelom.
5. Nebudeš váhať pozrieť sa na akýkoľvek kríž alebo sochu v kostole, doma alebo kdekoľvek inde, len preto, že by ti to mohlo vyvolať v mysli a predstavivosti zlé /nečisté myšlienky. Ak sa takéto myšlienky objavia, nie je to žiadny hriech.
Toto síce nie je problémom všetkých úzkostlivých osôb, no pre niektoré z nich je to skutočné bremeno. Ak sa pokúsiš vyhnúť sa problému tým, že sa nebudeš pozerať, problém sa bude skôr zhoršovať. Omnoho lepšou voľbou je postaviť sa problému čelom. Myšlienky a predstavy, ktoré sa v tejto situácii vynárajú, jednoducho nie sú hriešne. Človek by sa mal pokúsiť čeliť strachu, nie mu podľahnúť.
6. Nebudeš sa pokladať za vinného zo zlých myšlienok, túžob alebo pocitov, pokiaľ nemôžeš čestne odprisahať pred Všemohúcim Bohom, že si jasne a jednoznačne spomínaš, že si s nimi súhlasil.
Toto je veľmi dôležité prikázanie. Celá oblasť nečistých myšlienok a túžob spôsobuje úzkostlivým ľuďom veľa nepokoja. Bohužiaľ, úzkostliví ľudia často veria, že samotný výskyt myšlienok alebo túžob v ich mysli alebo predstavivosti znamená, že spáchali hriech. To rozhodne nie je pravda. V skutočnosti je pre nás ľudsky nemožné mať absolútnu kontrolu nad našimi vnútornými schopnosťami. Takéto myšlienky a predstavy sa budú vyskytovať, či sa nám to páči alebo nie.
Pretože jednoducho nemáme absolútnu kontrolu nad svojimi vnútornými schopnosťami, prikázanie kladie dôraz na jasný a istý súhlas. Iba slobodný súhlas, ktorý je jasný a istý, predstavuje hriech. Nemôžete sa náhodne alebo nedobrovoľne dopustiť hriechu.
7. Nebudeš neposlušný svojmu spovedníkovi, keď ti povie, aby si si už nikdy nerobil ďalšiu generálnu spoveď z hriechov, ktoré si už vyznával.
Nie je nezvyčajné, že úzkostlivý človek túži po „ešte jednej generálnej spovedi“. Túžba po tom je podnietená želaním vnútorného pokoja a mieru. Výsledkom je však väčšinou presný opak. Úzkosť vyvolaná procesom skúmania a prípravy, samotnou spoveďou a následným prehodnocovaním spovede neprináša vnútorný pokoj ani mier. Vždy musí byť „ešte jedna“.
Múdrosť tohto prikázania sa skrýva v dvoch jednoduchých slovách: Nikdy viac! Ak úzkostlivý človek v tejto veci poslúchne radu svojho spovedníka, bude mať šancu nájsť pokoj. Inak ho čaká len zmätok, úzkosť a stres.
Veľký svätec a náš patrón, svätý Alfonz de Liguori, učí: „Keď v úzkostlivej osobe vo všeobecnosti existuje vôľa neuraziť Boha, je isté, že koná v pochybnostiach a nejde o hriech...“
8. Budeš veriť a konať podľa toho, že vždy, keď máš pochybnosti, či si povinný niečo urobiť alebo nie, môžeš si byť istý, že nie si povinný.
Toto prikázanie zdôrazňuje základný morálny princíp, že sporné zákony alebo povinnosti nezaväzujú úzkostlivé svedomie. Veľký svätec a náš patrón, svätý Alfonz de Liguori, učí: „Keď v úzkostlivej osobe vo všeobecnosti existuje vôľa neuraziť Boha, je isté, že koná v pochybnostiach a nejde o hriech...“
Považujem za veľmi upokojujúce čítať slová svätého Alfonza v súvislosti s touto otázkou. Je dobré vedieť, že učenie nášho veľmi múdreho patróna a vzoru, svätca, ktorý, ako si možno spomínate, tiež veľmi trpel úzkostlivosťou, je tak jasné a priamočiare. „Nejde o hriech“ sú slová, ktoré potrebujeme počuť a pripomínať si tak často, ako je to potrebné.
9. Ak máš pred vykonaním alebo nevykonaním určitého činu pochybnosti, či je pre teba hriešny alebo nie, budeš považovať za isté, že nie je hriešny, a vykonáš ho bez akéhokoľvek strachu z hriechu.
Toto prikázanie podporuje aj svätý Alfonz. Vo svojej rade spovedníkom hovorí: „Úzkostliví ľudia majú sklon báť sa, že všetko, čo robia, je hriešne. Spovedník by im mal prikázať, aby konali bez obmedzení a prekonali svoj strach. Mal by im povedať, že ich prvou povinnosťou je prekonať svoje úzkosti. Majú konať proti svojim nepodloženým obavám. Spovedník môže prikázať úzkostlivým ľuďom, aby prekonali svoj strach a ignorovali ho tým, že budú slobodne robiť to, čo im strach zakazuje. Spovedník môže uistiť kajúcnika, že sa z tejto veci nikdy nemusí spovedať.“
10. Vložíš svoju úplnú dôveru v Ježiša Krista, uvedomujúc si, že ťa miluje tak, ako len Boh môže milovať, a že nikdy nedopustí, aby si stratil svoju dušu.
Na stránkach SA [Scrupulous Anonymous (anonymní “škrupulanti”)] sme často uvažovali o tom, že úzkostlivý človek má z nejakého dôvodu negatívny obraz o Bohu. Negatívny obraz o Bohu nevyvoláva dôveru, ale skôr strach a hrôzu. V Ježišovi Kristovi môžeme uzrieť skutočný obraz Boha: Boha, ktorý miluje, uzdravuje a zachraňuje. Práve v tomto Bohu, Bohu, ktorého nám zjavil Ježiš, môžeme a mali by sme vložiť všetku svoju dôveru.
Môže byť veľmi užitočné prečítať si niektoré pasáže z Písma, ktoré Ti pomôžu zmeniť Tvoj obraz o Bohu z negatívneho na pozitívny. Navrhujem, aby si si našiel čas na prečítanie proroka Izaiáša, kapitola 43, verše 1-4. V tejto pasáži budeš počuť slová Pána, ktorý k Tebe hovorí a pripomína Ti, „že si drahocenný v mojich očiach“. Po Izaiášovi môžeš pokračovať čítaním z Pavlovho listu Rimanom, kapitola 8, verše 26- 39. V tomto čítaní máme istotu, že Duch Svätý nám pomáha v našej slabosti. Nakoniec môžeš svoje rozjímanie zakončiť čítaním z prvého listu apoštola Jána, kapitola 4, verše 7-19. V tomto čítaní nám Ján pripomína, že láska spočíva v poznaní, „nie že my sme milovali Boha, ale že Boh miloval nás“.
Dúfam, že toto známe zhrnutie desiatich prikázaní pre úzkostlivých bude pre Teba užitočné. Odporúčam Ti, aby si si tieto prikázania uchoval/a vždy poruke, najmä ako orientačný bod, keď sa cítiš úzkostlivo alebo v strese. V takýchto chvíľach je veľmi užitočné, keď k nám hovorí pokojný hlas rozumu.
Autor: páter Thomas Santa, člen rehole redemptoristov, pôsobí vo Farnosti svätého Alfonza v meste Grand Rapids v štáte Michigan
Preklad: o. Jakub Melo
