Prečo je dobré postiť sa aj v dnešnej dobe?

Pôst nie je moderné slovo. To, že svet toto slovo už veľmi nepozná je pochopiteľné, nikdy ho nepoznal. Ale čo je trochu prekvapivé je, že my veriaci naň často zabúdame.

Prečo je dobré postiť sa aj v dnešnej dobe?
Foto: © freepik.com

Už v starom zákone nájdeme zmienky o pôste a táto praktika sa často objavuje aj v živote a učení Ježiša Krista a jeho učeníkov. 

Predpokladám, že pôst sa mnohým spája s jedlom – čiže jem menej, alebo naopak niečo konkrétne (napr. mäso) nejem. Pôst sa však nemusí vždy vzťahovať len na jedlo a pitie, ale môže byť rozšírený na mnohé oblasti. V skratke ide o to, aby sme si odopreli niečo, na čo máme právo a čo je pre nás príjemné

Na čo vlastne máme právo?

Na to, čo nie je hriech. Čiže nikdy sa nepostím od tela svojej priateľky, pretože na jej telo právo nemám. Toto nie je pôst, toto je dodržiavanie 6. prikázania. Pôstom môžeme však nazvať všetko to, čo je nám príjemné a zároveň na čo máme právo. Čiže jedlo, hudba, myšlienky, slová, relax, spánok, teplá voda, pohľad na pekné veci a podobne. Niektorí svätí v pôstoch zachádzali na naše pomery podľa mnohých priďaleko, ale myslím, že od každého z nich sa máme čo naučiť. 
 

Ale všetko toto, ak to chcem nazvať pravým pôstom, musím robiť z lásky k Bohu.


Bola jedna svätá, ktorá neznášala fialovú farbu a práve preto sa do nej obliekala. Poviete si, že je to hlúposť, prečo by som nosil niečo, čo sa mi nepáči. No práve preto, pretože sa tým zriekam čohosi príjemného, čo si teoreticky dopriať môžem bez toho, aby som hrešil.

Iný svätý choval dravce, bol to jeho koníček. Keď ich vypúšťal aby išli loviť, najviac sa mu páčil ten moment, kedy dravec chytil svoju korisť a to bol presne moment, kedy si tento svätec zavrel oči. Čiže to, čo sa mu na jeho koníčku najviac páčilo si odoprel.

Svätý Alfonz si dal predsavzatie, že nebude nikdy zabíjať čas, všertko čo robil, malo zmysel a význam. Prečo? Pretože aj zabíjanie času je do istej miery príjemné. 

Môžeme sa učiť od svätých ako sa postiť a v akých rôznych oblastiach sa postiť dá, ale mali by sme mať na pamäti, že pôst, v našom ponímaní, má vždy nadprirodzený charakter. To znamená, že sa nepostím pre niečo prirodzené, ale nadprirodzené. Nepostím sa, aby som schudol, necvičím, aby som mal svaly a aby som dobre vyzeral, nevstávam skoro ráno, aby som toho cez deň viac postíhal... Ale všetko toto, ak to chcem nazvať pravým pôstom, musím robiť z lásky k Bohu. Ak sa postím z nadpridozeného dôvodu, môj pôst má pred Bohom veľkú cenu, ak z pritrodzeného, v Božích očiach neznamená nič. 

Ako môze vyzerať každodenný praktický pôst?

Ako som spomínal, nemusí ísť nutne o jedlo, aj keď môže. Každý z nás vie, s čím má problém a čo mu je príjemné. Môže ísť o nerobenie čohokoľvek, z čoho máme potešenie. Napríklad mnohí ľudia dnes majú potešenie z používania elektroniky, sociálnych sietí, pozerania TV, diskoték, chodenia do kina.

Pôst si môžme dať aj “vnútorný” čiže taký, ktorý si nikto okrem Boha nevšimne. Tu ide väčšinou o zapieranie sa v reči a myšlienkach. Čiže snažíme sa nehovoriť všetko, čo chceme povedať a úprimne, často nás toto ušetrí od mnohých hriechov. Ako povedal sv. František Saleský: “Mnoho ráz som ľutoval, keď som hovoril, no nikdy som neľutoval, keď som mlčal.” 

Myšlienky sú ďalšou oblasťou, v ktorej sa môžeme zapierať a postiť

Mnohí ľudia celý deň rozmýšľajú nad sebou. Ako hovorí sv. Tomáš Akvinský: "Takéto rozmýšľanie nám prináša potešenie, preto to toľkí ľudia robia." A presne od týchto myšlienok sa dá postiť.

Iní ľudia sa zas radi zamýšľajú nad životmi ostatných do miery, do ktorej to nie je potrebné, pretože z toho majú isté potešenie a často to nezostane len na úrovni myšlienok, ale zapoja do toho aj svoj jazyk.
 

Pôst môže byť aj istá forma pokánia za hriechy.


Ďalší ľudia sa radi topia vo svojom smútku. Znie to zvrátene ale už aj svätí si všímali, že človek má isté potešenie aj z toho, ak sám seba ľutuje. Toto sú tiež myšlienky, od ktorých si môžeme dať pôst.

Iní si zas radi domýšľajú a aj s týmito myšlienkami môžu naložiť podobne. Tieto vnútorné a pre ostatných neviditeľné pôsty majú v Božích očiach veľkú cenu, lebo On jediný o nich vie. Pre tieto sebazápory nás nikto nebude obdivovať, ale Boh sa z nich bude tešiť.

Prečo tomu je tak?

Pretože každý pôst očisťuje tvoju dušu od jej žiadostí a nedokonalostí. Niekedy ani my sami nevieme, či sú naše žiadosti, túžby, sny, náklonnosti dobré alebo nie. Pôsty nám pomáhajú sa od tých zlých oslobodiť a vybudovať si tie správne. 

Pôst môže byť aj istá forma pokánia za hriechy. Ak spácham hriech a idem na spoveď, hriech je odpustený, ale tresť zaň zostal. Škoda bola spravené, ten, poškodený mi odpúšťa, ale čosi mu dlžím a to musím splatiť. Buď to splatím v tomto živote, alebo v budúcom (v očistci). Môžeme si každý vybrať, kedy a ako začneme dávať do poriadku všetko to zlé, čo sme spravili. Svätí vždy odporúčali, aby sme sa o to čo najviac pokúšali kým žijeme. 

Ako to vyzerá prakticky?

Počas sviatkov som jedol oveľa viac ako bolo potrebné, čiže som sa dopustil obžerstva. Môžem sa z toho vyspovedať, ale mal by som aj vykonať isté pokánie a nápravu za to, čo som urobil. Do istej miery som si poškodil telo. Moje telo, však nepatrí mne, patrí Bohu. To, čo som poškodil by som mal “opraviť”.

Čiže po obžerstve je múdre dať si pôst od jedla. Po opití sa je dobré, dať si pôst od alkoholu. Pôstom sa mi teda môžu mazať tresty, ktoré budem musieť splatiť. Ak sa postím môžem si sám vybrať ako toto “splatenie” bude vyzerať. Ak však zomriem, spôsob, ktorým budem “platiť” si určí Boh. 
 

Jeden svätý povedal, že človek ktorý si dopraje všetko na čo má právo, si časom dopraje aj to, na čo právo nemá.


Pôst sa odporúča kombinovať aj s modlitbou a je extrémne účinný v duchovnom svete aj v duchovnom boji. Sám Ježiš povedal, že niektorých démonov sa dá poraziť jedine modlitbou a pôstom (Matúš 17:21). Pôst je aj účinný nástroj na obrátenie hriešnikov. Mnohí ľudia sa modlia za to, aby sa ich blízki, priatelia, kolegovia obrátili. Tieto modlitby by boli oveľa účinnejšie, ak by boli doprevádzané pôstami za týchto ľudí, tak učia svätí. Oni sami tak často robili a mnohých ľudí týmto spôsobom priviedli k Bohu.

Jeden svätý povedal, že človek ktorý si dopraje všetko na čo má právo, si časom dopraje aj to, na čo právo nemá. Aj preto je múdre si nie vždy dať všetko, čo môžem. Aj svätý Pavol hovorí: “Všetko smiem. Ale nie všetko osoží. Všetko smiem. Ale ja sa ničím nedám zotročiť.” 

Pôst nás chráni pred otroctvom

Pred rôznymi naviazaniami sa na veci, na ktoré naviazaní byť nemáme. Mnohí ľudia si nevedia dať rady s jedlom. Proste jedia čo vidia a aj keď sa snažia neskôr zdravo stravovať dlho im to nevydrží. Toto je forma otroctva, nevedia sa vymaniť z pod nadvlády jedla. V tomto aj v budúcom živote je naším pánom Boh, nie šamrolka či rezník. 

Okrem spomenutých dôvodov v nás pôst buduje lásku k Bohu, ak sa postíme pre neho. Pôst nám pomáha rásť vo viacerých cnostiach naraz – v miernosti, sebaovládaní, v láske, zdržanlivosti, v sile. Je pravda, že postiť sa nie je ľahké, ale je to dobré. A len silní ľudia dokážu robiť dobré a ťažké veci. Pôstom sa posväcujeme a zdokonaľujeme svoju duše. Z každého pôstu sa budeme po smrti neskutočne radovať. Vieme, že ovocie cností je večné. Aj preto sa svätí tak veľmi radi postili.

Chcem vás všetkých povzbudiť aby ste si každý deň dali aspoň jeden malinký pôst. Aspoň v jednej veci denne sa skúsme zaprieť. Svätý Alfonz povedal, že deň, v ktorom sa človek ani raz nezaprel bol pežitý zbytočne. Nežime zbytočné dni.

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!