Hymnus na lásku: Láska sa nerozčuľuje... 7/12

Späť na články

Prinášame vám pokračovanie zo série Hymnus na lásku od nášho kňaza, o. Peťa Olasa.

Hymnus na lásku: Láska sa nerozčuľuje... 7/12

Nech by sme boli akejkoľvek povahy, nevyhnutne bude súčasťou nášho života aj hnev. U niekoho vo väčšej, u iného v menšej miere. Je jednou z našich emócií, tak ako smiech či plač. Boh nás stvoril s rozmanitým emočným prežívaním, a teda naše emócie sú samy o sebe dobré, pretože sú darom od Boha. Pomáhajú nám vyjadriť to, čo sa odohráva v našom srdci. Problém nastáva vtedy, keď nás prevalcujú a nevieme ich kontrolovať. Pozrime sa spoločne na ľudskú emóciu s názvom hnev a čo myslí apoštol Pavol tým, keď hovorí, že láska sa nerozčuľuje.

Hnev v našom živote

Kedy ste sa naposledy nahnevali? Dovolím si odhadnúť, že minimálne každý druhý čitateľ odpovie „Dnes“. Áno, sme ľudia a ľudia potrebujú vyjadrovať to, čo cítia. Ak sa niekto klasifikuje ako bez emócií, potom nevyhnutne utrpel kvôli nejakému veľkému citovému zraneniu tzv. „emočnú smrť“, z ktorej potrebuje Božie uzdravenie. Boh predsa chce, aby emócie patrili do nášho života, veď nás tak stvoril.

Vieme, že jednu a tú istú vec môžeme vyjadriť dobre i zle. Ak ma nahnevá priateľka či priateľ, môžem mu do očí v rozčúlení vykričať všetky jeho chyby, alebo si ho zobrať bokom a v láske mu vyjadriť, čím ma vytočila či vytočil. Ak manželka presolí polievku, môžem jej vykričať, že nikdy nevie nič poriadne uvariť alebo si zobrať soľničku a dosoliť si ju alebo to obrátiť na žart, môžem neposlušného žiaka v triede vykričať pred ostatnými a nechať po škole alebo ho zobrať po hodine za dvere a spýtať sa ho, čo sa s ním deje. Spôsobov je veľa. Avšak, ak som skutočne veľmi rozčúlený, a teda nie zrovna schopný s úsmevom sa spýtať svojho protivníka, s čím má vlastne problém,... existuje niečo ako „dobrý hnev“? Niekedy nám predsa nepomôže pokojný rozhovor, ale potrebujeme zo seba dostať náš hnev!

Čo na to Biblia?

Áno, existuje „dobrý hnev“. Pozrime sa na to do „Božieho e-mailu“, do Svätého písma. V Biblii nachádzame asi všetky možné podoby hnevu, a skutočne tam nájdeme aj neusporiadaný aj spravodlivý hnev. Neusporiadaný hnev je hnevom, ktorý ničí a zabíja, hnevom, ktorý ubližuje druhému človeku. Je to hnev, o ktorom Ježiš hovorí, že „pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá“ (Mt 5,22). Neusporiadaný hnev v nás dáva vzrastať nenávisti a rozmýšľa, ako sa pomstiť človeku, ktorý nás nahneval.

Na druhej strane, spravodlivý hnev je hnevom, ktorý nestrpí zlo, hriech a nespravodlivosť. Takýto je napríklad Boží hnev voči ľudu, ktorý ho popudzoval svojou nevernosťou a vierolomnosťou (Dt 9,8; Iz 65,3), Ježišov hnev pri vyháňaní predavačov z Jeruzalemského chrámu (Lk 19,45), Pavlovo rozčuľovanie sa nad modloslužobnými Aténami (Sk 17,16), a iné. Je zaujímavé, že sám Pavol hovorí, že láska sa nerozčuľuje, no to slovo, ktoré používa, sa v celom Novom zákone nachádza už len dvakrát, a to práve na opísanie jeho hnevu! Ako to teda myslel?

Nie je hnev ako hnev

Keď sa nad tým lepšie zamyslíme, vidíme, že nie je hnev ako hnev. Ak nás Boh stvoril s emóciami, potom nemôžu byť zlé. Všetko závisí od toho, ako to uchopíme. Ak nás niečo nahnevá, a vieme to s trochou uváženia spracovať, máme tak urobiť a hnevu sa vyhnúť, pričom pokojne pomenujeme problém. Je to ako dostať hnev pod kontrolu. No ak nás niečo veľmi nahnevá a nemôžeme mlčať bez toho, aby sme neexplodovali, treba dať hnev najavo, inak by to mohlo mať zlý dopad na naše duševné zdravie a nebolo by to ani úprimné pre druhými. Stále tu však platí pravidlo, že „s láskou“.

Ako sa dá hnevať s láskou? Nie je to paradoxné? Nie je. Ešte aj pri hneve je dobré oddeliť hnev na nejakú skutočnosť od hnevu na človeka. Ak nás nahnevá nedochvíľnosť niekoho, nepovieme mu: „Si nemožný!“ ale „Prečo si prišiel neskoro?“ Pritom platí pravidlo nezovšeobecňovania. Je vhodné povedať: „Nepáčilo sa mi, keď si sa takto zachovala.“ A nie: „Čo si zase mimo? Stále je s tebou len nejaký problém!“

Nie je to pre nikoho z nás automatické, ale dobre je pri hneve pamätať na to, že nás nahnevala reakcia, situácia alebo správanie človeka, nie samotný človek. Čo tým myslím? To, že ma môže nahnevať, keď po mne niekto neustále hučí, neznamená, že toho človeka nemôžem mať rád. Ak tak reaguje, má na to nejaký svoj dôvod, hoci aj v ďalekej minulosti. Ja ho na to môžem upozorniť a stále ho môžem rešpektovať a mať rád.

Nezabúdajme, že za hnevom sa často môže skrývať strach z niečoho. Ak vzbĺknem hnevom, alebo sa často rozčuľujem, môžem si položiť otázku: „Z čoho mám strach?“ A potom môžem Bohu predložiť svoj strach a prosiť ho o to, aby mal veci pod kontrolou. Aj toto môže byť dobrou prevenciou voči hnevu.

„Hnevajte sa, ale nehrešte“

Čo to teda všetko znamená? Možno budete prekvapení, ale toto: Môžeš si dovoliť hnevať sa. Kľudne sa hnevaj, ak to tak cítiš, lebo máš na to právo. Ale v hneve nezabúdaj milovať. Pekne to zhrnul apoštol Pavol v Liste Efezanom: „Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom“ (Ef 4,26). Ak sa na niekoho rozhneváme, pamätajme na to, aby sme sa do západu slnka pomerili a neprenášali spor do ďalšieho dňa. Nikdy nezadržiavajme druhým ľuďom naše odpustenie v snahe trochu ich potrestať. Našou úlohou nie je trestať ich, ale upozorniť ich na ich chyby.

Ako sme povedali, hnev nie je správne potláčať, ale keď ho už vyjadrujeme, musíme ho vedieť ovládnuť. Veď aj on má byť vyjadrením našej lásky a starostlivosti o druhého človeka. Naším hnevom môžeme dať najavo, že nám ide o jeho dobro a že nechceme, aby si ubližoval alebo robil niečo zlé. Hnevom môžeme človeku pomôcť uvedomiť si jeho chyby, aby sa ich v budúcnosti vyvaroval.

Keď Pavol hovorí o láske, že sa nerozčuľuje, myslí tým na podráždenosť, popudlivosť, prehnanú prísnosť a nie na samotnú reakciu hnevu. Láska pamätá vždy na dobro druhého človeka. Ak budeme na všetkých mrzutí, všade vidieť iba problém, ak sa budeme rozčuľovať nad všetkým, čo sa deje vo svete a okolo nás, druhí ľudia sa začnú z našej blízkosti automaticky vytrácať. Nikto si predsa nechce kaziť deň niekým podráždeným a mrzutým. Ak ale druhí vidia, že ich máme radi, že sme k nim láskaví, a potom len na nejakú situáciu zareagujeme hnevom, budú vidieť, že chceme ich dobro, budú si nás vážiť a budú nám dôverovať, lebo budú vidieť, že sa pred nimi nepretvarujeme.

Žalmista píše, že Boha oslávi aj hnev človeka (porov. Ž 76,11). Nebojme sa teda dávať ho najavo, pretože hnev môže byť dobrým prejavením nášho prežívania a môže slúžiť dokonca aj na dobro pre druhých ľudí. Pamätajme však na to, aby sa medzi nami všetko dialo v láske.


Predchádzajúca časť: Láska nie je sebecká 

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!