Samozrejme, ani v najmenšom nechcem znižovať takéto hrdinstvo. Jednoznačne si vyžaduje obrovskú dávku odvahy a je obdivuhodné. Ako Desmond Doss na Okinawe, keď zachraňoval ľudí bez ohľadu na to, na ktorej strane bojovali. Alebo Seth Houy, ktorý zakryl vlastným telom vydesené dievča, aby ju ochránil pred streľbou. Alebo pätnásťročný (!!!) Daniel Rohrbough, ktorý zaplatil životom za to, že držal otvorené dvere, aby ostatný mohli utiecť
Ďalej sú to členovia záchranných zložiek. Hasiči, vojaci, lekári, policajti či horskí záchranári, pre ktorých je samotná práca hrdinstvom. Taktiež kňazi a duchovní, čo obetujú osobný život a pohodlie pre spásu druhých. Je tu však jedno veľké ale... Ani zďaleka to nie je všetko hrdinstvo, ktoré potrebujeme.
Väčšina mužov sa nedostane do krajných situácií, kde sa obetujú pre druhých, nestanú sa členmi záchranných zložiek. Napriek tomu v každom mužovi vidím hrdinu, aj keď často driemajúceho – a tu sme pri probléme. Hrdina nesmie driemať.
Na skutočné prebudenie hrdinu potrebujeme inšpiráciu. A preto som vďačný, že mám vo svojom okolí mužov, ktorých právom považujem za hrdinov. Sú to hrdinovia v hĺbke svojich sŕdc. Muži bojujúci najťažší boj v ľudskej histórii. Bojujú na kolenách vo vojne, ktorej výsledok bol spečatený pred zhruba 2 000 rokmi Ježišom Kristom – stále je však potrebné vybojovať jednotlivé bitky. Diabol urputne bojuje o každú jednu dušu. Pretože duša je to najbližšie Božiemu srdcu. Tak, ako sa Ježiš obetoval za každého jedného z nás, tak Diabol chce strhnúť každého do zatratenia. A spraví čokoľvek, aby stiahol čo i len jedinú dušu. A my sa často zabúdame modliť spoločne ako muži, ako bojovníci uprostred boja.
Nezabúdajme, že je síce ťažké poraziť ostrieľaného bojovníka, ale poraziť partiu odvážnych mužov, ktorí už vedia, čo je to boj a navzájom si kryjú chrbát, je oveľa náročnejšie. Nemožné; pokiaľ sú pevne zakorenení v Kristovi. To je pre mňa najväčším hrdinstvom – vložiť do boja svoje srdce vediac, že možno budem zranený; ale idem zápasiť v Božom mene o duše druhých ľudí. A pre mužov si neviem predstaviť nič lepšie ako spoločenstvo hrdinov zastávajúcich svoje miesto v tomto boji.
To je pre mňa najväčším hrdinstvom – vložiť do boja svoje srdce vediac, že možno budem zranený; ale idem zápasiť v Božom mene o duše druhých ľudí.
Navyše – spoločenstvo mužov je dôležité najmä pre nás, dospievajúcich mladíkov. Potrebujeme miesto, kde môžeme vidieť správne vzory mužnosti. Potrebujeme chlapov, od ktorých sa môžeme učiť ochraňovať milovaných a slabých, dôverovať sebe navzájom, odvahe, morálke... Ale aj súcitu a láskavosti.
Samozrejme, nezabúdajme na nenahraditeľné miesto žien vo výchove mužov. Ukazujú nám silu lásky, na ktorú my muži zvykneme zabúdať, a vedia nás držať na uzde, keď sa príliš rozbiehame. Ženy, vaša úloha v našich životoch je nenahraditeľná a ja ďakujem každej jednej, ktorá sa snaží s úprimným srdcom napĺňať svoju časť príbehu – prinášate tým ohromné požehnanie (toto vravím z vlastnej skúsenosti).
Verím, že spoločné modlitby mužov v boji majú u Boha špeciálne miesto. Sú to modlitby ľudí uprostred toho, na čo boli stvorení a do čoho sú povolávaní... Modlitby v okamihu, keď žijeme Boží obraz, ktorý nám bol vrytý do hĺbky duše. Keď sa postavíme do autority a identity danej Bohom, ako bojovníci pod Božou zástavou, ako Kráľovskí synovia, ktorí majú autoritu z adoptívneho synovstva od Boha – a ako znovuzrodení kresťania sú rozhodnutí milovať svojho Boha a prosiť ho o jeho milosrdenstvo, odpustenie a milosti, ktoré nám sú ponúkané z plnosti Jeho lásky.
