Po rozchode: Prečo mám budovať vzťahy, keď nevládzem?

Vždy, keď počujem slovíčko “rozchod,” predstavím si zmrzlinu, romantické sentimentálne filmy a kopu vreckoviek. Priznajme si to: rozchody sú ťažké… no myslím, že je čas začať sa na ne pozerať z iného uhla pohľadu. Samozrejme, vzlykanie a vyplakávanie sa na ramene blízkeho priateľa - to všetko je v poriadku… pokiaľ je v pohode, s tým, že bude mať mokré rameno.

Po rozchode: Prečo mám budovať vzťahy, keď nevládzem?

​Ale, myslím si, že veľa ľudí prehliadne krásu, ktorá leží v takejto zlomenosti. Verš z Biblie, nad ktorým som v poslednej dobe veľa rozjímala je Žalm 34,19, kde sa prosto a jednoducho píše toto: „Pán je pri tých, čo majú srdce zranené.” Nepíše sa tam, že Boh okamžite napraví všetky ich problémy a vezme každú bolesť alebo pocit zrady, píše sa tam, že je pri nich. Je veľmi veľa ľudí, ktorí si myslia, že Boh je s nimi len keď sa im dejú dobré veci, ale keď im je zle, tak sa o nich nezaujíma.

V takomto čase je dokonca ľahké cítiť sa Ním opustený. Máme pocit, že Ho nezaujíma naša bolesť a strata a už vôbec nie naše šťastie, pretože keby Ho to zaujímalo, určite by niečo urobil, aby to zastavil. No toto nie je ten prípad.  

Pocit odmietnutia, či sme už s niekým chodili alebo nie, spôsobí hlbokú ranu, ktorá nás zasiahne priamo do stredu toho, kým sme. Je to sprevádzané rôznymi myšlienkami, ako napríklad: „Nie je so mnou niečo v poriadku?” alebo „Ak ma niekto tak blízky nemal rád, kto ma ešte bude mať rád?”  Máme pocit, že sa musíme zmeniť, aby sme nikdy opäť necítili ako sme zraniteľní, aby sme viac necítili tú bolesť.

Začneme zatvrdzovať svoje vnútro a veľmi ľahko môžeme prísť k tomu, že dokonca aj naše vzťahy s najbližšími ľuďmi v rodine ostanú len na povrchnej úrovni. Sme presvedčení o tom, že musíme byť nezávislí a nikoho už viac nemôžeme zaťažovať našimi „pocitmi.”
 

Izolácia a nezávislosť nás môže udržať od zranení, udrží nás však aj od prežívania lásky. 


Izolácia a nezávislosť nás môže udržať od zranení, udrží nás však aj od prežívania lásky. Ježiš to vedel, keď zomieral na kríži - 11 z jeho 12 apoštolov ho opustili…Muži, s ktorými bol tak dlho a s ktorými zdieľal tak veľa, ho doslova nechali umrieť. A to bol Boží syn… Ak niekto rozumie tomu, čo znamená byť odmietnutý, je to práve On. A napriek tomu, ako tam visel, odovzdal to posledné, čo mu ostalo, jednému zo svojich priateľov, ktorý napriek všetkému zostal s Ním. Odovzdal mu jeho matku, jeho vlastné srdce. V našich najťažších chvíľach sme pozvaní konať podľa Jeho vzoru.
 

Musíme sa naučiť využiť tento čas na budovanie vzťahov namiesto budovania múrov.


V čase, keď je to pre nás najťažšie, potrebujeme byť otvorení prijať Jeho lásku. Rovnako ako Ježiš, potrebujeme byť pripravení prijať láskavosť druhých a byť ochotní dávať samých seba, aj keď to bolí… A tak ako Jeho apoštoli potrebujeme prijať Ježišov dar, ktorým je Jeho matka. Mária je jeden z najväčších darov, ktorý v Katolíckej Cirkvi máme. Sme požehnaní mať ju ako matku a nachádzať útechu v jej materinskom súcite.

Aj keď sa to tak môže zdať, rozchod nie je koniec sveta. Je to príležitosť pustiť Boha do svojho srdca a nechať sa milovať. Musíme sa naučiť využiť tento čas na budovanie vzťahov namiesto budovania múrov.

Chcem, aby ste si zapamätali, že „V tom všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje.” Rim 8, 37 Obráť sa na Boha, na svojich priateľov, na Máriu. Buď milovaný/á, buď uzdravený/á. On je blízko teba.

Budem sa za teba modliť, aby si otvoril svoje srdce láske. Boh ťa veľmi miluje (1 Kor 13).



Autor: Rebeka Hardly
Preklad : Frederika Kojšová, Ivan Petro
Originál: http://chastityproject.com/2014/12/beauty-breakups...

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!