Príbeh Popolušky trochu inak...

... alebo príbeh o tom, ako každý človek potrebuje Princa. Ježiša. :)

Príbeh Popolušky trochu inak...

Na začiatku príbehu zažíva Popoluška pocit bezcennosti, bezmocnosti, neprijatia. Je tá posledná z posledných. Niežeby bola zlá alebo neláskavá, to rozhodne nie. Určite však nechce, aby sa jej niekto podobal.

Toto všetko mi pripomína aj mňa. Možno si to zažil aj ty. Bezmocnosť, beznádej, hriešnosť?

Na druhej strane je tu Princ. So svojím postavením, mocou, bohatstvom a nekonečnými možnosťami. Vzbudzujúci obdiv, ale aj strach. Veď môže, čo sa mu zachce.

A tu sa pýtam: koho ti to pripomína? Kto je tvoj Princ?

Je to Boh, Ježiš Kristus. Úplne to sedí na Neho.

Náš príbeh Popolušky pokračuje a ona spoznáva princa aj vďaka trom orieškom. Na love v lese je z nej šikovná lovkyňa, na plese očarujúca tanečnica. Takto pekne, postupne sa Popoluška zamiluje do princa a s úžasom zisťuje, že princ ju naozaj má rád, miluje. A ona si tým môže byť úplne istá.

Jeden zo spôsobov, ako my môžeme spoznať nášho Princa, je evanjelium, Božie slovo. Je to ako návod. Spoznávame v ňom, že Boh sa nami zaoberá, oslovuje nás, komunikuje s nami, ponúka nám priateľstvo, vzťah. „Čože je človek, že si ho tak všímaš, že mávaš toľkú starosť o neho, že ráno ho vyhľadávaš za ránom a skúšaš si ho každú chvíľočku?“ (Jób 7:17-18). Dokonca dáva za nás svoj život, až tak nás miluje.

Čo však musí urobiť Popoluška, aby to všetko nevyšlo nazmar? Ako prvé hovorí princovi svoje áno. Zanecháva identitu Popolušky a odchádza s princom na hrad, do kráľovskej rodiny. Tu sa učí byť princeznou, neskôr kráľovnou, byť za jedno s princom.

Kresťanstvo je o učení. Učíme sa žiť konkrétny Boží život, konať Božie skutky, byť s ním vo všetkom za jedno, prijať novú identitu – zomierať tomu, čím sme boli doteraz, aby sme sa „znova narodili“ podľa Božích predstáv.

Kresťanstvo je o učení. Učíme sa žiť konkrétny Boží život, konať Božie skutky, byť s ním vo všetkom za jedno, prijať novú identitu – zomierať tomu, čím sme boli doteraz, aby sme sa „znova narodili“ podľa Božích predstáv. Naša snaha by však bola márna, ak by sme sa v úplnej dôvere neotvorili Duchu svätému, neprijali ho, nedovolili mu, aby nás naplnil a zjednotil s Kristom. Jediné miesto, kde môžeme opravdivo a naplno žiť nový život, je Cirkev. Ľudia, ktorí sa spolu s nami vydali na túto cestu. Popoluška si tiež uvedomuje, aká bola, s akými ľuďmi a v akom prostredí žila. Uvedomuje si, že len vďaka princovi sa zmenila.

Aj naše životy sa môžu vďaka Princovi zmeniť. Tak Ho spoznávajme, učme sa o ňom a šírme to ďalej pre spásu všetkých ľudí.
Všetko toto sa odohráva tu a teraz.

Len tu a teraz je prítomný Boh,
len tu a teraz koná a
len tu a teraz sa môžeme meniť do nebeskej podoby.

Mária

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!