Od malička som v sebe niesla túžbu stať sa mamou
Keď sa ma niekto spýtal, čím by som chcela byť, odpoveď bola vždy jasná – mama. Vyštudovala som pedagogickú školu, pretože práca s deťmi mi dávala zmysel. Deti mám veľmi rada, baví ma pozorovať ich fantáziu, hru a bezprostrednú radosť.
Život ma priviedol k láske, vzdelaniu, svadbe... a prirodzene prišla aj túžba po dieťati. Osem mesiacov po svadbe som s veľkou vďačnosťou prijala správu o tehotenstve. Narodilo sa nám zdravé dievčatko – skutočný dar. Prvé roky boli náročné, ale každý deň som ďakovala, že môžem byť mamou.
Postupne sme zatúžili po druhom dieťati
Túžbu začala prejavovať aj naša dcérka, ktorá sa večer pri modlitbe pýtala: „Maminka, už máš v brušku bábätko?“ A práve tam začína príbeh trpezlivosti a dôvery.
Roky plynuli. Modlitby, nádej, pokusy... a neúspechy. Po dvoch rokoch lekári odporučili umelé oplodnenie. Pre mňa to bolo ťažké prijať. Mala som pocit, že zasahujem do niečoho, čo má v rukách niekto vyšší.
Doma sme sa začali pohrávať s myšlienkou, že otvorím priestor pre deti a budem robiť to čo ma naozaj baví. Hľadali sme priestory, ale nič nebolo isté. Vnútorne som stále niesla túžbu po ďalšom dieťati.
„Pane, ukáž mi cestu, ako mám v živote pokračovať.”
A tak som sa opäť začala modliť. Jednoducho: „Pane, ukáž mi cestu, ako mám v živote pokračovať.” A On ukázal. V ten deň sme našli vhodný priestor. Všetko do seba zapadalo. Pochopila som, že to je ten správny smer.
Škôlka sa stala mojím novým svetom. Vytvorila som miesto plné láskavosti a radosti. Deti mi prinášali radosť. Práce bolo veľa, únava bola súčasťou každého dňa – ale aj vďačnosť. A niekde v tichu duše sa uzdravovala aj tá veľká túžba.
A vtedy, keď som už ani len nedúfala… sa stal zázrak.
Po štyroch rokoch som si našla pozitívny tehotenský test. V tej chvíli som len ticho ďakovala. Že to celé malo zmysel. Že každá slza, každé čakanie, každá modlitba – mali svoje miesto. Že On na mňa nezabudol. A že keď dôverujeme, zázraky sa dejú.
Ten deň mi v ušiach znela pieseň:
„Si cesta, zázraky tvoríš, prísľuby plníš, dáš svetlo v tmách. Si môj Boh. Tým si pre mňa Ty.“
Napriek horším výsledkom, keď sme nevedeli, či bude bábätko zdravé
A presne takého Boha som spoznala. Nie vždy odpovedá hneď. Ale vždy odpovie vtedy, keď je čas. A som šťastná, že to so mnou nevzdal. Počas tehotenstva prišla ďalšia skúška, počas ktorej ma Boh oslovil: „Dôveruješ mi?“. Napriek horším výsledkom, keď sme nevedeli, či bude bábätko zdravé, som vnútorne viedla rozhovory:
„Pane, je to zázrak a prijímam všetko, dôverujem Ti.“
Zároveň som si stále opakovala, že aj keď to vždy nevidím, Ty konáš. Aj keď to vždy necítim, Ty konáš. A naozaj to tak bolo. Čakalo ma vyšetrenie – a do cesty mi poslal lekára, ktorý má hodnoty a bojuje za život a nie za ukončenie tehotenstva. Bojuje za Boha.
Bolo vzácne počuť, ako tento doktor rozpráva v jednom podcaste o tom, ako podporuje pacientky, ktoré sa rozhodnú nechať si dieťatko aj s postihnutím, ako sa snaží dodať nádej aj ženám, ktoré sa rozhodnú ukončiť tehotenstvo. Ako hovorí o tom, že Boh koná – a že to vidí vo svojej práci.
A ako inak mi mohol Boh oznámiť, že náš chlapček je zdravý, ak nie práve prostredníctvom tohto doktora? V tom momente všetky pochybnosti odišli. A ja viem, že aj keď prídu ťažšie chvíľky, nemusím sa báť – pretože On je vždy s nami.
„Vypočutý od Boha“
A náš Samuel, ktorého meno má hlboký a symbolický význam – „vypočutý od Boha“ – je toho dôkazom.
Samko si vybral nádherný dátum – narodil sa 12. 12. 2025, do tichej noci, v bolesti, vyčerpanosti, ale aj v hlbokej láske a úplnom odovzdaní. Hoci to bolo náročné, v tom istom momente som cítila nesmierne požehnanie.
A teraz, v čase pred Vianocami, keď si pripomíname narodenie malého Ježiška, keď sa pozerám na rozsvietený stromček a betlehem a v náručí držím svoj malý zázrak, nemôžem byť vďačnejšia. Zázraky sa naozaj dejú. Práve Vianoce nám to znovu a znovu pripomínajú – v čase, keď sa svet na chvíľu stíši a my si cez toho malého Ježiška v Betleheme uvedomíme, aké dôležité je veriť v zázraky, odovzdávať si lásku, nikdy sa nevzdávať a vždy dôverovať.
Tento príbeh chcem venovať všetkým ženám, ktoré čakajú, ktoré sa modlia, ktoré možno už ani nedúfajú. Dôverujte. Modlite sa. A nezabudnite – každý deň môže byť zázrak, ak sa naň tak pozrieme.
Autor: Monika
