Čo by povedal Ježiš na jogu?

Každý z nás sa už stretol s pojmom jóga. Možno sme sa o nej s niekým rozprávali, možno ju cvičí niekto z našich blízkych alebo priateľov, alebo sme ju cvičili sami. Často na túto tému počúvame rôzne debaty, a to najmä medzi nami kresťanmi. Je však jóga v poriadku a niektorí tak iba zbytočne panikária pred neznámou skutočnosťou, alebo predstavuje nebezpečenstvo pre náš duchovný život a vzťah s Ježišom?

Čo by povedal Ježiš na jogu?
Foto: © unsplash.com

Joga je súčasne fyzickou i duchovnou záležitosťou a spôsobuje tak nemalý zmätok v srdciach mnohých kresťanov. Dnes žijeme pomerne rýchlo a často sme v neustálom strese. Je teda normálne, že každý z nás sa snaží vyhľadávať situácie a príležitosti, v ktorých si oddýchne a zrelaxuje svoje telo i myseľ. A tak je to aj v prípade jogy. Veľa ľudí ju vyhľadáva práve pre relax, zmiernenie napätia či cvičenie, ktoré môže blahodárne pôsobiť na chrbticu.
 

Je na nej teda niečo zlé?

Na spomínaných veciach určite nie, ale pozrime sa bližšie na to, čo táto meditácia vlastne je. Slovo joga znamená „zjednotenie“, „zväzok“. Joga sa snaží spojiť naše vlastné prechodné a dočasné JA („jiva“) s večným „Brahma“, čiže hinduistickým božským bytím. Tento boh nie je osobným Bohom, ale duchovnou neosobnou substanciou, v ktorej sa spája príroda s kozmom. Je takisto súčasťou hinduizmu a predstavuje akúsi cestu, ktorá nás má viesť z nevedomosti k osvieteniu. Človek sa tak má doslova „zbožstviť“ a sám v sebe nájsť odpovede na všetky otázky. V Európe a v Amerike je veľmi rozšírená takzvaná Hatha Joga. Normálne sa pod týmto pojmom chápe relax, avšak je jedným zo systémov ortodoxného hinduizmu, jeho náboženským a mystickým prameňom, a teda najnebezpečnejšou formou jogy. Často pri nej dochádza k psychickým poruchám, zmäteniu mysle, ba až šialenstvu.

Niekedy ľudia vyhľadajú jogu aj v túžbe po uzdravení, ku ktorému skutočne v istých prípadoch dochádza. Ide o takzvané „prerušenie“ typické pre ezoterikov, keď je určité zlo na istý čas prerušené od toho, ktorý ho spôsobuje (diabla), aby sa potom prejavilo vo fyzickej alebo psychickej oblasti, alebo, v horšom prípade, ako duchovné zlo.

Jednou z najvážnejších skutočností jogy je, že upriamuje pozornosť na nás samých a nie na Boha. Odpovede na všetky otázky máme nachádzať vo vlastnej mysli a vedomí. Niekto by si mohol povedať, že veď to nič nie je, stačí neveriť takejto filozofii alebo sa o ňu nezaujímať, a samotné cvičenie mi nemôže ublížiť.
 

Niekto by si mohol povedať, že veď to nič nie je, stačí neveriť takejto filozofii alebo sa o ňu nezaujímať, a samotné cvičenie mi nemôže ublížiť.


Problémom však je, že samotní jogíni vyhlasujú, že v joge sú prax a filozofia neoddeliteľné. Je zaujímavé, že polohy tela v joge a dychové cvičenia, často považované za celú jogu na Západe, sú v hinduizme bodmi 3 a 4 smerom k zjednoteniu s Brahmanom.
 

Čo by teda povedal na jogu Ježiš?

V prvom rade, na túžbe byť ako Boh pohoreli už prví ľudia. Ježiš nám dáva účasť na božskom živote, ale je skutočne zradou voči nemu, ak sa chceme stať „bohmi“ mimo neho. Stvoriteľ a stvorenie nie sú totožní, Boh bude vždy Bohom a my ohraničenými ľuďmi. Ale Boh sa k nám sklonil, aby nám dal účasť na svojom živote skrze Ježišovu smrť na kríži a zmŕtvychvstanie. Všetko, čo potrebujeme, si teda môžeme pýtať od Neho  fyzické uzdravenie, oddych, vnútorný pokoj. Na rozdiel od jogy, my kresťania chápeme spásu ako nezaslúžený dar. Nie je niečím, k čomu sa musím „vycvičiť“, ale je veľkolepým darom od Boha pre mňa konkrétne. Rovnako sa nepotrebujeme napájať na pomyselný „všeobecný svetový intelekt“, ale môžeme všetko poznanie a všetky informácie čerpať od Ducha Svätého, ktorého nám Ježiš zoslal ako Tešiteľa a Radcu.
 

Všetko, čo potrebujeme, si teda môžeme pýtať od Neho  fyzické uzdravenie, oddych, vnútorný pokoj.


Joga je pohanská a okultná a vedie nás ďaleko od Ježiša. Tým, že sa zameriavame iba na seba, hľadáme v sebe všetky odpovede a cítime sa byť bohmi, ktorí nikoho nepotrebujú, sa staviame do smiešnej pozície, keď si kura myslí, že je sliepkou. V hinduizme je dobro a zlo nereálne, dokonca sa považuje za jednu, tú istú vec. Ani toto nemožno zlúčiť s kresťanstvom. Hriech je konkrétnou urážkou láskavého Boha, ktorý nás pozýva ku konkrétnym skutkom lásky k Nemu a k našim blízkym. Veď načo za nás Ježiš tak kruto zomrel, ak sú naše hriechy nereálne?

Ježiš veľmi dobre chápe náš stres a únavu. Vie aj to, ako veľmi môžeme trpieť pre rozličné choroby a bolesti. Dáva nám ale ponuku – chce nám v tom pomôcť On sám. Chce, aby sme Mu povedali, čo je vo veci, čo nás trápi a potom Mu to jednoducho odovzdali. On nás rád vyslyší, chce len, aby sme skutočne dôverovali Jeho láske k nám. Keď sa cítime vyčerpaní alebo bez nálady a túžime po naplnení a duchovnej posile, je vždy lepšie vyhľadať priateľov a stráviť s nimi čas, môže to byť rozhovor na pive alebo stretnutie, kde sa spolu pomodlíme a prečítame si niečo zo Svätého písma. Možností máme veľa.
 

Ježiš veľmi dobre chápe náš stres a únavu... chce nám v tom pomôcť On sám. Chce, aby sme Mu povedali, čo je vo veci, čo nás trápi a potom Mu to jednoducho odovzdali.


Ježiš nám dáva ešte jednu geniálnu príležitosť na duchovný wellness: je ňou takzvaná adorácia – chvíľa pred Ním, Ježišom, prítomným v bohostánku. Z kúska bieleho chleba, ktoré sa na svätej omši stalo Ježišovým telom (z Eucharistie), na nás prúdi more Božej lásky, ktoré upokojuje našu dušu a my odchádzame naplnení a posilnení láskou, často s vyriešeným problémom.

Majme odvahu hlásať Ježiša a jeho radostnú zvesť evanjelia, lebo iba tak ľudia, smädní po naplnení srdca, prestanú hľadať jogu a odpovede na otázky sami v sebe a obrátia sa k Bohu, ktorý je prameňom všetkého dobra, lásky a naším milujúcim Otcom!


Redakčná poznámka
Článok pojednáva o prepojení jogy a Hinduizmu, teda nehovorí, že každé cvičenie jogy je v rozpore s Katolíckou vierou, hoci si treba uvedomiť, že určité prepojenie existuje a hoci ide o určitú ''sivú zónu'', treba byť opatrný. Chceme však predostrieť aj konkrétnu otázku na túto problematiku ohľadom jednotlivých cvikov cez odpoveď vladyku Milana Chautúra na otázku jednej veriacej: Viem, že kresťanstvo a joga sú nezlučiteľné, ale chcela by som sa spýtať: Ak odmietam veriť v to, čo vychádza z hinduizmu a jogy samotnej, ale ak by som len venovala samotnému cvičeniu (pre relaxáciu a pod.), aj tak sa to považuje za zlé?

V každej oblasti sa stretávame s podstatným a nepodstatným elementom. Joga ako náboženstvo je v podstate nasmerovaním mysle človeka na „vyšší“ princíp, ktorý my v kresťanstve ponímame ináč, ako v hinduizme, v joge, či iných náboženstvách. Tento náboženský pohľad je v jednotlivých náboženstvách doplňovaný druhotnými „aktivitami“, ktoré prirodzene dopomáhajú ľuďom k ľudskému vrastaniu do viery.

Napríklad my ako kresťania, katolíci, odporúčame veriacim „duchovné cvičenia,“ čo je špecifický čas mlčania a ticha, v ktorom sa učíme viac komunikovať s Bohom a zameriavame sa na vážne témy náboženského života. Bez duchovných cvičení zostane veriaci veriacim, lebo nie oni sú  podstatné pre vieru. Ale ten, ktorý si robí duchovné cvičenia je viac pripravený pre krízové situácie života viery. Pre jogu túto úlohu robia fyzické cvičenia, ktoré nie sú podstatou ich náboženstva, ale dopomáhajú ľuďom k tomu, aby sa pri modlitbe dobre cítili. Fyzické cviky jogy sa nedajú považovať za náboženstvo, ak nie sú spojené s duchovným napojením na ich vieru vo vyšší princíp, rovnako ako aj mlčanie a systém našich duchovných cvičení sa nedá považovať za náboženstvo, ak nie je napojený na Boha a vieru založenú na evanjeliu.

Preto je dôležité správne rozlišovať a nevytvárať si „strašidlá,“ ktoré nás držia v napätí, ale zároveň si musíme dávať veľký pozor na to, aby sme v našej snahe po dosahovaní maximálnych výsledkov „neprešvihli“ a nedostali sa na úroveň iného náboženstva, čo sa pri menšej opatrnosti môže ľahko stať.

Preto aj Cirkev neodporúčala zaviesť cvičenie jogynských cvikov do škôl, lebo pod ich rúškom by sa mohli aktivizovať aj snahy niektorých nadšencov východných náboženstiev. Samotné strečingové cviky, ktoré sú viac-menej pre jogu príznačné sú skôr vybadaním potreby fyzickej kondície – posilniť niektoré partie svalov, uvoľniť dýchanie a napomôcť elasticite šliach, ktoré sa vekom skracujú.

Ak hovoríme „mens sana in corpore sana“ t. j. v zdravom tele, zdravý duch, potom toto prepojenie tela a ducha má svoj zmysel pre napomáhania zdravej rovnováhy v človeku, ale nie pre popieranie zjavených právd evanjelia.

Preto nepovažujem jednotlivé cviky, ktoré rovnako odporúča joga ako aj rehabilitačný lekár za niečo náboženské, ak to človek nerobí s takým úmyslom.


Zdroj: http://vladykoveodpovede.sk/2017/02/06/viem-ze-krestanstvo-a-joga-su-nezlucitelne-ale-chcela-by-som-sa-spytat-ak-odmietam-verit-v-to-co-vychadza-z-hinduizmu-a-jogy-samotnej-ale-ak-by-som-len-venovala-samotnemu-cviceniu-pre-relaxaciu/

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!