Komunikácia - bod, na ktorom vzťahy často padajú alebo rastú

„Komunikácia, umenie hovoriť jeden s druhým, vyjadriť, čo cítime alebo čo si myslíme, povedať to jasne, počúvať to, čo hovorí ten druhý a uisťovať sa, že sme počuli správne, je podľa všetkého najdôležitejšia schopnosť na uchovanie a vytvorenie láskyplných vzťahov.“ - Leo Buscaglia

Komunikácia - bod, na ktorom vzťahy často padajú alebo rastú
Foto: © pexels.com

Komunikácia... je základom akéhokoľvek vzťahu. Nestačí len jednostranná komunikácia, je dôležité, aby v manželstve vedeli komunikovať obaja. Každý z nás si nesie zo svojej rodiny istý spôsob komunikácie, ktorý nemusí byť celkom správny a už vôbec sa nemusí zhodovať so spôsobom komunikácie rodiny vašej polovičky. A tu je kameň úrazu.

O správnej a nesprávnej komunikácii, ako aj o komunikácii ako takej, sa dá napísať veľmi veľa. Dnes sa zameriame na základné princípy komunikácie, ktoré pomáhajú budovať bezpečný a láskyplný manželský vzťah.

Ak náhodou zistíte, že niekde robíte chybu, nikdy nie je neskoro skúsiť to inak. Vaša milovaná polovička to určite ocení.

  • Pri komunikácii – hlavne pri komunikácii problému – je dôležité to, aby obe strany cítili, že došlo k pochopeniu, k dohode. Nemá ísť o „víťaznú bitku“ jedného z páru. Vo vzťahu neexistuje víťaz a porazený. Nezabúdajte, že ste partnermi a hľadáte čo najlepšie spoločné riešenie.
  • – Pán doktor, moja žena je „historická“. – Chceli ste asi povedať „hysterická“. – Nie, nie... ona si totiž pamätá všetko zlé, čo som kedy urobil... Pre dobro vášho vzťahu nebuďte „historickí“, t.j. ak ste už niečo raz vyriešili, uzavreli, nevyťahujte to, aj keď sa vám to tlačí na jazyk a máte pocit, že keď to poviete, budete „mať navrch“. Z vlastnej skúsenosti viem, že je lepšie zvládnuť bolesť pri zahryznutí si do jazyka ako tú, ktorá príde po takom výleve. Je dobré osvojiť si heslo: „Cudzie chyby vedieť odpustiť a za svoje vedieť odprosiť.“ Po hádke či nedorozumení sa nestačí len tváriť, že je zrazu všetko OK. Vždy je treba odprosiť, vysloviť: “Mrzí ma to, prepáč.“ A taktiež druhá strana by mala jasne dať najavo: “Odpúšťam ti,“ a viac danú vec nevyťahovať.
  • Je úžasné, ak vo svojej rodine nezabúdate na príbuzných, len by to nemalo byť štýlom: „... si presne taká protivná ako tvoja matka!!!“, „... správaš sa nemožne ako tvoj otec!!!“ a podobne, pričom vám ide výlučne o vyzdvihnutie negatívnej stránky druhého a poukázanie na to, že problém je určite v tej „tvojej“ rodine. Samozrejmosťou by malo byť, že sa neznížite k oslovovaniu sa zvieracími menami alebo k používaniu iných nadávok. Veľmi to uráža dôstojnosť človeka stojaceho pred vami.
  • JA odkaz – TY odkaz, t.j. nehovorím o tom, čo TY, ale o tom, čo JA. Napr. nie: „Tebe na mne vôbec nezáleží!“ ale „Mám pocit, že nie som pre teba taká dôležitá, ako by som chcela byť.“ (neobviňujem druhého z niečoho, ale vyjadrujem svoj pocit zo situácie).
  • Známe „Nech slnko nezapadá nad vaším hnevom“ nie je vždy dobré vziať doslovne. Ak potrebujete v manželstve vyriešiť niečo veľmi dôležité či citlivé, je potrebné nájsť na to čas vhodný pre oboch, napr. aby sa žiaden z vás nikam neponáhľal, aby ste neboli unavení, hladní, atď. V takomto prípade „nezapadnutie slnka“ znamená, že neignorujete to, že niečo nie je v poriadku, ale že sa budete snažiť čo najskôr nájsť vhodný priestor a čas na spoločný rozhovor. Je dobré vopred povedať druhej strane, že chcete niečo dôležité spolu prebrať a dať jej priestor, nech určí čas, kedy by to bolo vhodné.
  • K zlepšeniu vašej komunikácie určite pomôže, ak zabudnete na slovíčka: vždy, nikdy, stále, všetko, nič... t.j. zovšeobecňovanie: „Ty nikdy nič nedotiahneš“, „Ty stále kričíš“, „Vždy si taká...“.
  • Ku komunikácii patrí aj počúvanie a myslím tým aktívne počúvanie. To znamená, že sa plne venujete tomu, čo vám polovička hovorí, pýtate sa doplňujúce otázky, zaujímate sa a nie len „odbíjate“ polovičku štýlom: „hm, ok, dobre, jasné, no...“. Svoj záujem dávate najavo aj neverbálnym spôsobom, čiže sa pozeráte na hovoriaceho, vypnete TV, zatvoríte rozčítanú knihu, zložíte noviny, odložíte mobil nabok...
  • Ako posledné spomeniem dva veľmi nebezpečné zlozvyky v komunikácii (možno viac u žien, ako u mužov?), a tými sú skákanie do reči a „čítanie myšlienok“. Často spolu súvisia. Skákanie do reči je vlastne nedostatok trpezlivosti voči hovoriacemu, alebo aj jeho zhodenie v zmysle: „Čo za blbosti vypúšťaš“. Niekedy sa pridá čítanie myšlienok (veštec), kedy „presne viete, čo ten druhý chce povedať, ako to chce povedať a čo tým myslí.“ Problém nastane, keď si myslíte, že to viete, no v skutočnosti sa ukáže opak... Na druhej strane sú situácie, keď sa od vás priam očakáva, že budete čítať medzi riadkami (myslím, že toto vo väčšej miere očakávajú ženy od mužov ).

Umeniu správnej komunikácie sa učíme každý deň a myslím si (z vlastnej skúsenosti), že je to práca na celý život. A niekedy sa pri tom poriadne zapotíme, aspoň ja teda určite! (Ďakujem týmto môjmu manželovi za trpezlivosť so mnou.)

Každý pár je jedinečný. Každý pár musí hľadať svoj štýl komunikácie a každá komunikácia by mala mať v sebe zahrnutú vzájomnú úctu. Manželia budujúci bezpečný vzťah by mali hľadať spoločnú reč a čas, mali by mať ochotu aktívne sa počúvať. 

Tip: Ak sa málo spolu rozprávate, dohodnite si aspoň raz do týždňa spoločný čas na rozhovor pri káve, vínku či pive. Možno sa budete zo začiatku cítiť trochu trápne, ale vytrvajte a učte sa spolu rozprávať o všetkom, čím žijete.

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!