Najviac nás ovplyvňuje človek, ktorého najviac milujeme či obdivujeme - Bezhranicnalaska.sk

Najviac nás ovplyvňuje človek, ktorého najviac milujeme či obdivujeme

Boh každého jedného z nás stvoril jedinečne – dal nám telo, dary, talenty aj povahové vlastnosti. Toto všetko sme MY. Napriek tomu nikto z nás nie je celý život taký istý a nemenný. Pôsobí na nás veľa vplyvov cez ľudí a veci, ktoré nás menia a my si neustále vyberáme, čím alebo kým sa necháme ovplyvňovať.

Najviac nás ovplyvňuje človek, ktorého najviac milujeme či obdivujeme
Foto: © unsplash.com

Medzi prvých ľudí, ktorí na nás vplývajú prostredníctvom výchovy, sú istotne naši rodičia. Často sa nám snažia odovzdávať to najlepšie a to takým spôsobom, akým najlepšie vedia. Napriek tomu zostávajú stále ľuďmi, ktorí sa môžu pomýliť.

Určite, jednou z najkrajších vecí, na ktorú sa tu dá poukázať, je úcta k rodičom, tak, ako nám ju prikázal už Boh: „Cti svojho otca i matku, to je prvé prikázanie s prisľúbením: Aby ti dobre bolo a aby si dlho žil na zemi“ (Ef 6,2-3). Hneď ale treba zdôrazniť, že úcta neznamená nekritickosť. Ak by nás rodič navádzal na niečo očividne zlé alebo hriešne, nie sme povinní poslúchnuť. To však neznamená, že si ho máme prestať vážiť.

Rovnako ak by zasahoval do vecí, ktoré sa vymykajú jeho kompetencii, nie sme povinní poslúchnuť. Najčastejšie sa to stáva v oblasti vzťahov. Ak rodič príliš zasahuje do výberu životného partnera svojho dieťaťa, nie je to správny postoj. Ako rodič je povinný vyjadriť svoj názor, poukázať na riziká, ak tam nejaké sú, ale, ak by už neprimerane zasahoval medzi svoje dospelé dieťa a človeka, ktorého to dieťa miluje, prekračuje svoje kompetencie.

Ak rodič príliš zasahuje do výberu životného partnera svojho dieťaťa, nie je to správny postoj.

Niekedy môže byť pokušením pre rodičov aj prehnaná kontrola svojho dieťaťa, často vychádzajúca práve z nesprávne usmernenej veľkej lásky rodiča k dieťaťu. Rodič má o svoje dieťa takú starosť, až sa bojí, či bude uchránené od všetkého, čo by mu mohlo uškodiť. Môže tak vážne narúšať osobný rast dieťaťa, ktoré potrebuje aj padnúť alebo zažiť niečo náročné, aby tak osobnostne podrástlo a zmúdrelo. Veľmi veľa manželských vzťahov je rozbitých práve svokrovcami, ktorí nedokážu prijať manželského partnera svojho dieťaťa a majú potrebu svoje dieťa od neho „uchrániť“.

V našom živote sa nenechávame ovplyvniť hocikým. Ovplyvňuje nás najviac človek, ktorého najviac milujeme alebo obdivujeme – teda rodič, dobrý priateľ, ale aj obľúbený spevák či herec. Často bez toho, aby sme si to uvedomovali, sa mu pripodobňujeme. Rovnako nás môže ovplyvniť niekto, pred kým máme strach alebo veľký rešpekt.

Aj keď sa nechávame ovplyvňovať, musíme pamätať na to, že nie sme a nemáme byť kópiou druhých ľudí, nech by boli pre nás akýmkoľvek veľkým a dobrým vzorom. Boh nás chce originálnych. Mladý taliansky Boží služobník Carlo Acutis raz povedal: „Každý z nás sa rodí ako originál, ale mnohí bohužiaľ zomierajú ako fotokópie.“

Ako sme naznačili, niektoré vplyvy na nás sú dobré a budujú nás, iné zase zlé a poznačia nás negatívne. Ako teda rozlišovať, čím a kým sa dať ovplyvniť a čo naopak ignorovať?

Aj keď sa nechávame ovplyvňovať, musíme pamätať na to, že nie sme a nemáme byť kópiou druhých ľudí, nech by boli pre nás akýmkoľvek veľkým a dobrým vzorom.

Boh si praje, aby sme žili v spoločenstve s druhými a aby sme sa vzájomne ovplyvňovali – formovali, povzbudzovali sa k dobrému. Treba byť ale obozretný, aby sme nepovedali na každý vplyv a názor áno. Boh nám dal rozum a slobodnú vôľu ako dva úžasné dary, ktoré nás robia na jeho obraz. Máme ich teda správne používať. Ak by nás niekto navádzal k niečomu, čo prináša zlé ovocie, nemáme ho poslúchnuť.

Ak sme o niečom presvedčení, alebo niekomu niečo sľúbime, nemáme meniť názor pri prvom protirečení, len aby sme neboli s človekom, ktorého máme pred sebou, v konflikte. Nemáme sa dokonca snažiť ani o to, aby sme boli za dobre s druhými, ak by sme tak mali poprieť Boží plán pre nás alebo jeho prikázania. V Skutkoch apoštolov čítame, že: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí“ (Sk 5,29).

Sme teda originály. Sme pozvaní k vzájomnému povzbudzovaniu sa k dobrému, k vzájomnej formácii a spoločnému rastu. Nie však k deformácii! Keď budeme osamote s Bohom, poďakujme mu za všetkých tých ľudí, ktorí nás pozitívne ovplyvnili, ktorí nás formovali, pomáhali nám rásť. A tiež ho poprosme o silu odpustiť tým, ktorí nás nejako zdeformovali, prípadne i o silu zanechať vzťahy, ktoré nás vedú ďaleko od Boha a od jeho vôle pre nás.

Nech je Boh tým prvým, ktorým sa necháme viesť naším životom, ktorý nás bude ovplyvňovať a ktorého život budeme napodobňovať.

 

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!