Napriek tomu sú sklamaní, ak sa nenaplnia. To môže viesť k veľkej strate dôvery a mnohým nedorozumeniam. Je preto dôležité, aby sme si naše vzájomné očakávania vyjasnili.
Môže sa to týkať takých vecí ako sú domáce práce, koníčky, intenzita a forma prejavov nežnosti, rozdelenie financií, dovolenkové destinácie, výdavky na bývanie a stravu, spôsob, ako budeme riešiť konflikty, praktizovanie viery, výchova detí a pod.
Ak má ten druhý pocit, že jeho základné očakávania ostávajú nenaplnené, že ho partner alebo partnerka v tomto smere nerešpektuje, dochádza k výraznému zníženiu našej rezervy na vzťahovom účte.
„Väčšina z nás nevie čítať myšlienky“
Niekedy automaticky predpokladáme, že je predsa evidentné, čo by mal ten druhý urobiť. Máme pocit, že je to „jasné ako facka“ alebo že nemá cenu o tom hovoriť. Častokrát je však opak pravdou. Niekedy ten druhý absolútne netuší a nechápe, čo spravil „zle“, čo neurobil dosť dobre alebo vôbec. Vychádza to veľakrát z odlišného prostredia, v ktorom sme vyrastali, z rozdielnych životných skúseností, chápania slov, pojmov alebo prístupu v rodine.
Napr. slovo povinnosť alebo pravidlo, sobota alebo poriadok môže vyvolať v každom z nás niečo úplne iné, dokonca až diametrálne odlišné.
Významným vkladom na emočné konto je preto explicitné (jasné a presné, vyslovené) vyjadrenie našich očakávaní hneď na začiatku nášho vzťahu. Vyžaduje si to primeranú investíciu času a úsilia, ktoré však určite neoľutujeme. Pokiaľ to podceníme a naše očakávania nebudeme jasne zdieľať s tými, ktorých sa to týka, môže sa nás to bolestne dotknúť. Riskujeme tým množstvo malých aj veľkých nezhôd, ktoré môžu vyústiť do konfliktov a problémovej komunikácie.
Možno nás to bude stáť istú dávku odvahy, keďže to môže predstavovať určité vystúpenie z bezpečnej komfortnej zóny. Môže sa zdať jednoduchšie správať sa tak, akoby medzi nami žiadne rozdiely neexistovali a tváriť sa, že to nejako zvládneme za pochodu. Takýmto konaním si však často zbytočne komplikujeme situáciu.
Hra „hádaj na čo myslím a ak to neuhádneš, strácaš moju dôveru“ sa vo vzťahu nevypláca. Ani v manželskom, ani pracovnom či v akomkoľvek inom. Ak veci zamlčujeme a necháme napospas osudu alebo tomu, že ten druhý sa dovtípi, že si akosi predsa len „prečíta naše myšlienky“, vzťah speje do záhuby. Nebude to fungovať. Po čase niekto z nás vzťah opustí, pretože sa to už nebude dať ďalej vydržať.
Prehliadanie toho druhého
Inokedy sa môžeme stretnúť s tým, že jeden partner toho druhého nepočúva, prehliada jeho „aj vyslovené očakávania“. Nevníma alebo nechce vidieť, počuť, čo druhému vadí, čo ho bolí, čo by si prial alebo po čom túži. To dlhodobo nemôže fungovať. Je preto veľmi dôležité nielen vyjadrovať svoje pocity verbálne aj neverbálne, ale zároveň sa cielene zaujímať o pocity, priania, sny a záujmy toho druhého.
Nereálne očakávania
Pokiaľ hovoríme o očakávaniach, musíme zdôrazniť ich primeranosť. Niekedy sú totiž naše očakávania nereálne alebo neprimerané danej realite, jedinečnosti človeka alebo danej situácii.
Napr. chceme byť stále spokojní a zažívať romantické pocity počas celého trvania nášho manželstva.
Náš vzťah sa ale v priebehu času vyvíja a mení. Aj my ako osobnosť sa meníme. Prvotná zamilovanosť nemôže trvať stále. Približne po pol roku, roku sa vzťah stabilizuje a láska môže prejsť na vyšší level, ktorý možno nenesie v sebe až toľko emočne nabitých situácií a vášnivej príťažlivosti, ale zato hlbšej a zrelšej formy vzťahu založeného na obeti a vzájomnej nesebeckej oddanosti.
Ak sme vo vzťahu nezrelí, môžu nám hormónmi vybičované stavy zaľúbenosti chýbať tak, že vzťah ukončíme a pôjdeme si hľadať ďalší. Mylne sa totiž domnievame - očakávame, že silné emočné naladenie musíme cítiť stále.
Fáza zamilovanosti a fáza „ukľudnenia“
Príroda to však zariadila inak. Neuroveda stále presnejšie objavuje skryté pravdy ukryté v našom tele. Vedci skúmajúci zamilované páry zdokumentovali doslova príval chemických látok, ktoré majú vplyv na fungovanie mozgu.
U mužov sa pri zamilovanosti do krvi uvoľňuje hormón vasopresín, ktorý mu pomáha zamerať sa na vyvolenú osobu. U žien je to zasa oxytocín, tzv. hormón lásky a starostlivosti.
Obidva zvyšujú hladiny dopamínu, ktorý prináša dobré pocity, odmenu, potešenie a zvýšený záujem. Intenzívne prežívanie lásky môže podľa viacerých výskumníkov poskytovať efektívnu úľavu od bolesti podobne ako analgetiká. Ak sme teda vášnivo zamilovaní, ovplyvňuje to nielen našu náladu, ale aj vnímanie bolesti.
Okrem toho štúdie mozgu u zamilovaných žien preukázali zvýšenú aktivitu v mnohých oblastiach mozgu – najmä tých, ktoré sú spojené s inštinktom, pozornosťou a pamäťovými obvodmi.
U mužov ide najmä o oblasti zodpovedné za vyššiu úroveň zrakových vnemov. Mozog zároveň vykazuje zníženú aktivitu v amygdale (centrum emócií, ktoré generuje napr. strach, agresiu, zlosť...) a ACG (predný cingulárny závit – dôležitý pre kontrolu emócií), ktoré sa navzájom prepájajú a pomáhajú tým kritickému mysleniu a tzv. centru pre „starosti“.
To znamená, že naša ostražitosť je počas zamilovanosti „vypnutá“. Veda tým vlastne potvrdzuje starú múdrosť, že „láska je slepá“ alebo že „zaľúbení lietajú v oblakoch“. Toto obdobie je však pre budovanie vzťahu veľmi prínosné. V tejto fáze nevnímame tak intenzívne chyby a nedostatky toho druhého, zameriavame sa na to krásne a radostné. To nám pomôže vybudovať dobré základy pre ďalšiu fázu. Keď nám neskôr spadnú „ružové okuliare“, budeme schopní stavať múry lásky postavené na prijímaní toho druhého aj s nedostatkami.
Je to celé o procese zrenia, sebapoznania, poznávania toho druhého a prijatia obmedzení – svojich vlastných a aj toho druhého. Ak by fáza vášnivej zamilovanosti trvala dlhšie, nápor množstva chemických látok v mozgu by začal vzťah smerovať k nezdravej paranoidnej závislosti. Je preto dobré vedieť o tom, že zákonite príde k fáze ukľudnenia, kedy vášeň neodchádza, ale sa prehlbuje do novej úrovne. Môže to byť prekvapivé.
Prídu prvé rozpory, hádky a to môže byť impulzom k vzniku nových návykov a napĺňaniu nových výziev. Neurovedkyňa C. Leaf tvrdí, že ak to podceníme a ostaneme zaseknutí vo svojej detinskej predstave lásky ako pocitu a nie ako rozhodnutia, môžeme si v tejto fáze začať budovať nie zdravé, ale naopak toxické vzorce správania.
Aby vzťah nestratil iskru
Spomenuté skutočnosti neznamenajú, že každé manželstvo zákonite po čase stratí „iskru“. Tú nám stále pomáha udržiavať okrem iného aj hormón oxytocín, ktorý je v našom životnom behu v biochemickej rovine neustále príčinou spokojnosti u mužov aj u žien.
K jeho uvoľňovaniu prispieva vzájomné a otvorené vyjadrovanie lásky a náklonnosti, nepretržité úsilie o budovanie dôvery, prejavy živého záujmu, dodržiavanie sľubov, preukazovanie lásky cez maličkosti a cez praktizovanie všetkých ostatných vkladov na emočné konto, ktoré som už spomínala v predchádzajúcich dieloch tohto seriálu.
Nestaňme sa otrokmi očakávaní
Prílišné zameranie sa na naše očakávania alebo na očakávania druhých je každopádne vždy riskantné. Môže totiž veľmi ľahko prerásť do otroctva dokola sa točiacich myšlienok porovnávania, zhodnocovania, zvažovania. Neraz nám to prináša rozčarovanie a sklamanie. E. Lukasová, odborníčka na existenciálnu analýzu, odporúča uvedomiť si, že nikto nám nie je povinný niečo zanechať, darovať alebo nás niekam pozvať, pohladiť nás alebo odmeniť.
Jediní, od koho máme niečo očakávať sme my sami. Všetko ostatné je dar, léno, ktoré nám bolo zverené na spravovanie. Je to vo veľkej miere oslobodzujúce. Aj pre nás aj pre ostatných okolo nás. Často totiž funguje zaujímavý paradox. Keď prestaneme na ľudí okolo nás tlačiť, aby boli vždy príjemní, milí a ochotní, budú takými častejšie.
Ako spomína psychologička N. Wurmová zo svojej praxe, pokiaľ ide o zdravé vzťahy, zvyčajne až keď niečo nemusíme, tak môžeme. Niečo sa v nás uvoľní a spôsobí to väčšiu autenticitu a pravdivosť našich reakcií.
Neustále napĺňanie cudzích očakávaní je veľmi ubíjajúce, vedie k prílišnému porovnávaniu a neslobode. Točíme sa v bludnom kruhu toho, čo si myslia druhí ľudia. Sledujeme ich pohľady, gestá a náznaky, aby sme odhalili, čo od nás čakajú. Bojíme sa ich sklamať. Bojíme sa odvrhnutia, odsúdenia alebo pohŕdania. A tak hráme veľmi škodlivú hru, v ktorej naháňame dokonalosť, snažíme sa odhaľovať úmysly druhých a často veríme vlastným mylným domnienkam.
Sme milí z povinnosti, aby si druhí nič zlé nepomysleli. Reagujeme na správy, maily, výzvy a pozvania taktiež z povinnosti, aby sme druhých nenahnevali alebo nesklamali. Narušujeme svoje hranice a naša neschopnosť povedať nie ničí naše vzťahy, ktoré sú celkom umelo udržiavané. O tom sme písali už v predchádzajúcej časti. Pritom úprimnosť a otvorenosť v komunikácii je cestou k oslobodeniu sa z pút očakávaní a ničiaceho formalizmu.
Keď napr. partner s úctou a láskou hovorí tomu druhému otvorene aj nepríjemné veci, nestane sa zrejme nič z tých hrozných predstáv a obáv, ktorých sa možno bál (pokiaľ to nie je po mnohých rokoch nazbieraná halda obvinení a výčitiek).
Je veľmi pravdepodobné, že ten druhý bude naopak častejšie príjemnejší, pretože príjemný byť nemusí za každú cenu a pretože v sebe nebude skladovať tisíc malých krívd, o ktorých ten druhý ani nevedel. Nebuďme otrokmi očakávaní (ani našich ani od druhých) a nerobme otrokmi ani ľudí okolo nás.
Štvrtým vkladom na emočné konto podľa S. Coveyho je teda bod: vyjasniť si očakávania. Tie vylepšujú náš život a robia ho znesiteľnejším, ak sú primerané realite, okolnostiam a jedinečným podmienkam situácie, v ktorej sa nachádzame. Ak sú prehnané, alebo žiadne, vedú k sklamaniam, nešťastiu, tragickej rezignácii alebo strate zmyslu života a vyhoreniu.
Je dôležité ich jasne formulovať a komunikovať o nich s tými druhými aj preto, aby sme zistili, či sú primerané. Nečakajme, že si ostatní domyslia, čo majú urobiť. Uvedomme si, že väčšina obyvateľstva absolútne nemá skúsenosti s čítaním myšlienok. Postavme sa aktívne k budovaniu našich vzťahov aj jasným formulovaním toho, čo si myslíme, že by bolo fajn a čo sa nám už nezdá celkom ok. Buďme v tom pravdiví a nebojme sa. Nerobme veci zo strachu, ale radšej z lásky.
Prečítaj si tiež predchádzajúcu časť: „Objavme správne „vklady“ do našich vzťahov“ (4/8): Mosty dôvery cez dodržané záväzky a sľuby
Zdroje a inšpirácia pre vás na ďalšie čítanie:
Caroline Leaf. Kto ti vypnul mozek? Vyřešení záhady on řekl/ona řekla
Stephen. R. Covey. 7 návykov skutočne efektívnych ľudí. 2010
Reginald A.Slavkovský. Terapeutický potenciál vzťahov z hľadiska dvoch rovín komunikácie. 2013. dostupné online: https://ostium.sk/language/sk/terapeuticky-potencial-vztahov-z-hladiska-dvoch-rovin-komunikacie/
Lucie Ernestová. On a Ona. Partnerské karty.
Nela Wurmová. Laskavé hranice. 2022. dostupné online: https://psychologie.cz/laskave-hranice/
