Niektorí ľudia si myslia, že s nami niečo nie je v poriadku, že sme „pokazení“ a potrebujeme „opraviť“.
Občas počúvame od druhých vetu typu: ,,Ty si taký tichý’’ (aspoň u mňa sa dosť často vyskytuje). Kedysi som sa tým dosť trápila, cítila som sa kvôli tomu menejcenne, lebo som si myslela, že je so mnou niečo zle, keď som väčšinu času ticho a nič nehovorím. Mala som z toho pocity zúfalstva, cítila som sa pod tlakom a snažila som sa zmeniť na toho spoločenského zhovorčivého človeka, ktorého každý miluje. No nech som sa snažila akokoľvek, nedarilo sa mi to. Necítila som sa dobre, nebola som šťastná. Toto som nebola ja, ale niekto iný.
Boh ťa stvoril na svoj obraz a miluje ťa presne takého, aký si. Prečo by si sa mal meniť? Už teraz si úžasný, silný a odvážny. V celom Svätom písme sa veta „Neboj sa“ vyskytuje 365x, čím ti Boh pripomína každý deň, aby si sa nestrachoval. Tak čoho sa bojíš?
Buď hrdý na to, kým si. Tí správni ľudia ťa budú mať radi a nebudú po tebe chcieť, aby si sa kvôli nim menil. A na tých, ktorí ťa nebudú mať radi, až tak nezáleží. To ťa vôbec trápiť nemusí, tvoj problém to nie je. Je smutné stratiť vzťah s niekým, kto nám bol kedysi veľmi blízky, no omnoho horšie je stratiť sám seba vo vzťahu. Nemaj strach zo svojej odlišnosti, nie si v tom sám. Vieš koľko introvertov je všade okolo teba? Je nás viac, ako si myslíš.
Buď štastný. Nehľadaj šťastie v inej osobe. Šťastie je v tebe, miluj seba samého. Nehľadaj vzťah len kvôli tomu, aby si nebol sám (nemusíš byť naň ešte pripravený). Netráp sa tým, čo si o tebe myslia ostatní. Vieš koľko snov nikdy nebolo naplnených kvôli strachu, čo si o tom pomyslia iní ľudia? Raduj sa každé ráno, že ťa Boh zobudil a dal ti nový deň. Raduj sa z maličkostí, vychutnávaj si každú chvíľu, lebo je jedinečná a presne takú istú už nikdy viac nezažiješ. Každý deň sa deje viacero malých (aj veľkých) zázrakov. Všímaj si ich a teš sa z nich. Buď láskavý a milý k ostatným, lebo nikdy nevieš, akými búrkami si akurát prechádzajú. Snaž sa v iných ľuďoch vidieť dobro. Rob veci, ktoré ti dávajú energiu a radosť. Tancuj, spievaj, hraj na hudobný nástroj, kresli, čítaj, píš básne, tvor nové veci... Rob to, čo tvoje srdce napĺňa hudbou a uisti sa, že je to rytmus, na ktorý môžeš tancovať. Viac počúvaj a menej hovor. Buď vďačný za všetko, čo máš. Miluj bezhranične.
Raduj sa a smej sa (pokiaľ máš ešte zuby). Nezabúdaj každý deň na úsmev, objatie, bozk, na pekné slovo. Tebe to zaberie povedať možno niekoľko sekúnd a tomu človeku to môže zostať v pamäti po celý život.
Nikto na tvojom pohrebe nebude hovoriť: „Mal naozaj pekné topánky a drahé auto.“ Daj si záležať, aby tvoj život nebol len o veciach. Veľa cestuj, míňaj peniaze na zážitky s ľuďmi, ktorých miluješ. Daj si záležať, aby si mal na čo spomínať. Peniaze ľahko získaš naspäť, ale stratený čas už nie.
Obklopuj sa ľuďmi, v spoločnosti ktorých sa cítiš dobre a vieš, že im môžeš povedať naozaj všetko a nebudú ťa odsudzovať. Mne je najlepšie s takými ľuďmi, ktorí ma tolerujú a aj keď som potichu, tak sa im na tom nezdá nič zvláštne. Už ma poznajú a vedia, že nemám potrebu neustále niečo hovoriť, len aby som vyplnila ticho. Podľa mňa je úžasné niekedy len tak s niekým tráviť čas, bez zbytočných slov. Sedieť spolu a čítať si knihu, počúvať rádio, pozerať nejaký dobrý film, spievať si... Alebo sa každý z vás venuje úplne inej činnosti, ale pritom ste spolu. Celý svet sa vtedy na chvíľu zastaví a ja som šťastná, že tam je tá osoba so mnou.
Každý z nás je nejaký, preto sa navzájom milujme, či už sme introverti alebo extroverti.
V živote však natrafíme aj na ľudí, ktorí si myslia, že s nami niečo nie je v poriadku a mali by sme sa zmeniť, chovať sa tak ako oni a že len vtedy budeme naozaj šťastní. Niekedy sa kvôli našej odlišnosti správajú dosť nevhodne. Oni si to možno ani neuvedomujú a nemyslia to vôbec v zlom. Každý z nás je nejaký, preto sa navzájom milujme, či už sme introverti alebo extroverti. Nikoho neodsudzujme, akceptujme ho, naučme sa tolerancii. Správajme sa ku každému tak, ako chceme, aby sa aj on správal k nám.
Z času na čas prídu do nášho života búrky, počas ktorých sa uzatvoríme do seba ešte viac ako zvyčajne (nech Boh žehná všetkým tým, ktorí majú s nami v týchto zlých časoch trpezlivosť).
Raz som čítala príbeh o dvoch mužoch, ktorí spolu niekam kráčali za daždivého dňa. Jeden z nich sa sťažoval, že prší a ten druhý mu povedal: „Ja som rád.“ Prvý sa ho pýtal: „A to už prečo, prosím vás?“ A druhý pán mu hovorí: „No, ono by pršalo, aj keby som nebol rád, tak som radšej rád.“ Naučme sa tancovať v daždi. Aj tá najhoršia chvíľa časom pominie a po každom daždi vyjde opäť slnko, vďaka ktorému spolu s kvapkami vody vzniká niečo tak nádherné, ako je dúha. Verte, že aj vás na konci čaká niečo tak úžasné, za čo sa oplatí bojovať, tak nestrácajte nádej.
V tvojom živote prídu úžasné chvíle plné radosti, ktoré stoja za to, ale objavia sa taktiež aj horšie chvíle. Zlé časy však taktiež patria k životu. Sú tu, aby nás formovali, robia z nás toho, kým sme teraz. Bez tmy by nebolo svetlo. Žime svoj život naplno, milujme, usmievajme sa, radujme sa, buďme láskaví, snažme sa byť najlepšou verziou samého seba, buďme inšpiráciou pre druhých... Buďme vďační Bohu za každé nové ráno a za to, že žijeme. Prosím ťa, neskrývaj sa za masku, neboj sa byť rozdielny (a to platí, samozrejme, nielen pre introvertov, ale aj pre všetkých, ktorí sa cítia odlišne v tomto neobyčajnom svete). Boh ťa miluje takého, aký si. Maj to, prosím, na pamäti.
Autor: Janka Horvathova
