Pravda je taká, že ty aj tvoj partner môžte ostať zamilovaní navždy. Dá sa to, pretože som bola neraz svedkom práve takýchto vzťahov. Vyzerali, že sú spolu tri mesiace, hoci boli spolu tridsať rokov. Ja nie som so svojim drahým tridsať rokov (hoci pevne verím, že raz to tak bude), ale aj tak som mala možnosť zistiť pár vecí, o ktoré by som sa dnes s tebou chcela podeliť. Verím, že ťa inšpirujú a povzbudia.
1. Aj Tvoj partner/partnerka je len človek
Na začiatku každého vzťahu všetko vyzerá dokonalo, lietame dva metre nad zemou, všetko sa nám zdá krásne a ideálne. Po počiatočnej fáze najväčšieho zaľúbenia ale prichádza jedno závažné zistenie – môj partner vôbec nie je taký dokonalý, ako sa mi na začiatku zdalo... A Ty postupne zisťuješ niečo, čo nie je, koniec koncov, žiadna svetoborná novinka – aj Tvoj partner je len človek :) . Aj on je z mäsa a kostí, presne ako Ty, a presne ako Ty aj on má svoje bolesti, starosti, strachy, dobré i zlé nálady. Mali by sme si to stále dookola pripomínať, pretože na to často zabúdame. Keď máme zlý deň my, chceme, aby nám náš partner rozumel, aby nás prijal, bol k nám vľúdny a láskavý. Keď má ale zlý deň náš partner, akosi ťažko to znášame, častokrát nemáme preňho pochopenie a trpezlivosť, berieme si jeho zlú náladu osobne, hneváme sa, že sa neusmieva od ucha k uchu, že kazí náladu aj nám. „Jejda, čo si dnes taký?“ „Čo ti uleteli včely?“ „Čo sa tak mračíš?“ Hovorí Ti to niečo? Predpokladám, že áno. Pravda je taká, že aj Tvoj partner má „právo“ nebyť vždy na sto percent v pohode. Možno mal/a naozaj ťažký deň v práci alebo v škole, nevyšlo mu/jej niečo, na čom mu/jej záležalo, niekto mu/jej ublížil, niečo ho/ju trápi, niečoho sa obáva, atď. Práve v takýchto chvíľach Tvoj partner najviac potrebuje Tvoju lásku, nežnosť, pochopenie, láskavosť, či objatie alebo rameno, na ktorom by sa mohol/mohla vyplakať. Ver mi, že Tvoj partner veľmi ocení, keď mu v takýchto chvíľach dáš priestor byť človekom. Sme len ľudia a niekedy skrátka všetci potrebujeme „dobiť baterky“. Kým sa tak stane, buď tam preňho.
2. Tvoj partner/partnerka nie je samozrejmosť
Nezabúdaj, že Tvoj vzťah je dar od Pána Boha. Tvoj Nebeský Otec Ti poslal človeka, ktorý odpovedal na Tvoju samotu. Poslal Ti do života človeka, s ktorým by si mohol kráčať životom. Vzťah je ale ako kvetina. Keď sa o kvetinu nestaráš, zvädne. Tak ako sa treba starať o kvetinu, aby prežila, nezabúdaj sa starať aj o svoj vzťah. Neuspokoj sa s rutinou. Pracuj na svojom vzťahu. Prekvapuj svojho partnera malými (i veľkými) radosťami. Zaujímaj sa o neho/o ňu. Potešuj ho/ju. Kúp alebo vyrob mu/jej niečo, čím mu/jej ukážeš, že na neho/na ňu myslíš. Tvoj vzťah nie je samozrejmosť. Je to DAR. Váž si ho. Opatruj ho. Pestuj. Ďakuj. A hlavne: nedovoľ, aby tvoja kvetina zvädla.
Vzťah je ale ako kvetina. Keď sa o kvetinu nestaráš, zvädne.
3. Nedovoľ, aby jeho/jej nádoba lásky bola prázdna
Každý z nás máme svoju nádobu lásky, ktorá potrebuje byť naplnená, aby sa človek cítil milovaný. Počas vzťahu som zistila, že milovať nestačí. Tvoj partner potrebuje cítiť, že ho miluješ. A tu nastáva kameň úrazu. Neraz som bola svedkom toho, ako sa vzťahy rozpadali nie preto, že by sa dve osoby už nemilovali, ale preto, že si to navzájom nedokázali dostatočne prejaviť. Nechali príliš veľký priestor pýche a sebectvu. Nesnažili sa dostatočne rozprávať jazykom lásky toho druhého. Hoci sa stále mali radi, nedokázali si to dostatočne preukázať. Obaja sa domnievali, že ho ten druhý už skrátka nemiluje. A pritom stačilo naplniť partnerovu nádobu lásky. Dať mu to, čo jeho srdce potrebuje. Úctu. Rešpekt. Uznanie. Pochvalu. Vďaku. Úsmev. Objatie. Povzdbudenie. Dotyk. Nestačí veľa rozprávať. Musíš rozprávať jazykom lásky, ktorým rozpráva Tvoj partner. Len tak bude jeho nádoba lásky naplnená. Predstav si, že sa stretnú dve osoby z rôznych krajín a každý na toho druhého rozpráva svojím jazykom. Myslíš si, že by sa dohovorili a pochopili, čo mu chce ten druhý povedať? Pravdepodobne nie. Jediná cesta, ako dosiahnuť, že Tvoj partner/partnerka bude naozaj cítiť, že ho/ju miluješ, je rozprávať rečou, ktorej rozumie. Áno, možno Tvoj jazyk lásky je iný ako jazyk Tvojho partnera, a rozprávať jeho rečou bude občas náročné, ale stojí to za to. Mám to potvrdené.
4. Nie je to len o romantike
„Láska nie je len niečím spontánnym a inštinktívnym: je to rozhodnutie, ktoré treba neustále potvrdzovať. Keď muža a ženu spája pravá láska, každý z nich berie na seba osud druhého ako svoj vlastný, aj za cenu námah a utrpení, aby ten druhý mal život a mal ho v hojnosti.“ Túto múdrosť povedal svätý Ján Pavol II., a ja sa s tým stopercentne stotožňujem. Láska nie je len o romantike. O zaľúbených pohľadoch či dotykoch, o sladkých slovách, o romantických večeroch pod hviezdami. Toto všetko by malo byť bezpochyby súčasťou vzťahu. Všetko toto do vzťahu vnáša iskru, ktorá je takisto veľmi potrebná. Avšak, stavať svoj vzťah na romantike rozhodne nestačí. Skutočne milovať znamená každé ráno vstať s odhodlaním milovať, byť verným, umierať sebe a svojej pýche, milovať, aj keď máme na partnera "ťažké srdce", aj keď prídu ťažkosti. Je jednoduché milovať, keď ide všetko "ako po masle". Milovať v čase búrky znamená skutočne milovať. Láska je viac ako len emócia. Láska je aj o obete a odhodlaní. Láska znamená milovať aj v časoch, keď je milovať ťažké. Áno, slová ako "obeta" a "rozhodnutie" neznejú možno ako najromantickejšia definícia lásky. Ale aj toto je láska. Pravá láska občas aj bolí. Ak je niečo isté, tak to, že nie vždy to bude v Tvojom vzťahu jednoduché. Ale nezúfaj. Je tu riešenie. Čo ma privádza k poslednému a najdôležitejšiemu zisteniu...
Milovať v čase búrky znamená skutočne milovať.
5. S Bohom to vždy ide ľahšie
Bez Božieho požehnania márne sú naše namáhania, a vzťah rozhodne nie je výnimkou. Kresťania majú oproti neveriacim jednu obrovskú výhodu – vedomie, že životom nemusia kráčať sami. Že nemusia mať všetko stopercentne pod kontrolou (čo, koniec koncov, ani je je možné). Že je tu Niekto, kto má ich život pod kontrolou namiesto nich. Niekto, kto nedopustí, aby bol skúšaný nad svoje sily (1 Kor 10, 13). Niekto, kto sa oňho každý deň s láskou stará (Mt 6, 30-33). Pozývaj Boha do každej ťažkosti v Tvojom vzťahu. Nesnaž sa všetko vyriešiť sám. Tvojou úlohou nie je mať na všetko odpoveď, všetko vedieť, všetko zvládať. Tvojou úlohou je v každej ťažkosti, ktorá v Tvojom vzťahu príde (a ona rozhodne príde) sa s dôverou obracať na Toho, ktorý Ťa chce zahrnúť takým požehnaním, o akom sa Ti ani nesnívalo. On má odpoveď na každú Tvoju otázku, riešenie na každý problém, radosť na každý smútok, smiech na každý plač, odvahu na každý strach. A hoci v Tvojom vzťahu budú aj ťažké chvíle, jedno je isté - s Bohom to ide vždy ľahšie. Vzťah nie je niečo, čo Ti Boh odovzdal so slovami „Tak, a teraz je to na tebe.” Vzťah má byť spolupráca s Bohom. Prajem Ti, aby si zakúsil, aké je to oslobodzujúce a krásne odovzdať Bohu svoj vzťah a všetko, čo Ťa v ňom ešte len čaká. A prajem Ti, aby Tvoj vzťah bol naplnený skutočnou láskou (1 Kor 1), vierou, ktorá hory prenáša (Mk 11, 23), hojným požehnaním (Nm 6, 24-26), radosťou (Flp 4, 4-6), pokojom, ktorý prevyšuje každú chápavosť (Flp 4, 7) a vedomím, že On je nad všetkým (Lk 1, 37).
Pozývaj Boha do každej ťažkosti v Tvojom vzťahu. Nesnaž sa všetko vyriešiť sám. Tvojou úlohou nie je mať na všetko odpoveď, všetko vedieť, všetko zvládať. Tvojou úlohou je v každej ťažkosti, ktorá v Tvojom vzťahu príde (a ona rozhodne príde) sa s dôverou obracať na Toho, ktorý Ťa chce zahrnúť takým požehnaním, o akom sa Ti ani nesnívalo.
Autorka: Janka Mešková
