Pre ženy, ktoré zápasia s netrpezlivosťou pri nachádzaní toho pravého

Čas. Koľkokrát sa my, dievčatá, pýtame, ako dlho to bude trvať, kým príde ten pravý, ako dlho bude trvať nám, kým ho spoznáme, až sa objaví, ako dlho otáľať s odpoveďou na pozvanie na rande, ako dlho... myslím, že každá z nás si tam vie doplniť aspoň jednu, ak nie viac otázok o čase, ktoré sprevádzajú našu potrebu nadväzovania a upevňovania vzťahov.

Pre ženy, ktoré zápasia s netrpezlivosťou pri nachádzaní toho pravého

​Moje posledné dni boli hektické. Skúšky, učenie, skúšky, priatelia, jeden projekt, potom ďalší... Ten kolotoč sa nechcel zastaviť. Poznáte to – snažíte sa sústrediť, ale všetky okolnosti hrajú proti vám. A v tom istom čase som prežila určité rozhovory a stretnutia s chlapcami, po ktorých som nevedela, ako sa volám. Taká zmätená som sa už dlho necítila. 

Stála som v triede opretá o lavicu, myšlienkami blúdiaca sem a tam. A v tom sa to stalo. Pristúpil ku mne a... (nečakajte začiatok nejakej „love story“ ☺ )... a svojou úžasnou angličtinou s prímesou arabského prízvuku sa ma spýtal, prečo je moje telo v miestnosti, ale myseľ kdesi poletuje. 

Výhodou medzinárodných projektov je aj možnosť stretávať nových ľudí, poznávať ich myslenie, ich pohľad na svet. Ja ako veľmi otvorený človek si veľmi vážim každú radu od ľudí, ktorí vedia, o čom hovoria. Ale že mi chcel radiť chalan? To som nečakala.
Inak veľmi vtipný a celý deň žartíkmi prekypujúci Egypťan zrazu zjemnel a znežnel. Áno, viem, znie to neuveriteľne, ale je to tak. Chlap prekonal svoju mužskú hrdosť a priblížil sa krehkosti ženy. V tom momente som pochopila, že oni, teda muži, nie sú až takí necitliví, ako zvykneme my dievčatá na verejnosti prehlasovať. Bolo to prekvapivé a povzbudivé zároveň.
 

V tom momente som pochopila, že oni, teda muži, nie sú až takí necitliví, ako zvykneme my dievčatá na verejnosti prehlasovať. Bolo to prekvapivé a povzbudivé zároveň. 


Zamyslene som odpovedala na otázku plnú starostí o moju osobu: „Poznáš to, chalani.“ O sekundu neskôr som si uvedomila, že sa s jedným rozprávam a trochu sa zahanbila. Čakala som úškrn na jeho tvári, ale ten tam nebol. Dokonca sa tam nezračilo ani žiadne pobavenie alebo nebodaj urazenie. Teraz pre zmenu zamyslene odpovedal zahraničný hosť: „Chce to čas.“ Bola som... pozbavená celej slovnej zásoby. A nielen tej anglickej, ale aj rodnej, slovenskej. Čas.

Rozprávali sme sa ešte chvíľu. Teda ja som rozprávala a on počúval. Pokojne, pozorne. A opäť prehovoril so zrelosťou hodnou muža. Hlavnou myšlienkou celej jeho výpovede bola opäť potreba času. A ja som vedela, že neklame.

Čas. Koľkokrát sa my, dievčatá, pýtame, ako dlho to bude trvať, kým príde ten pravý, ako dlho bude trvať nám, kým ho spoznáme, až sa objaví, ako dlho otáľať s odpoveďou na pozvanie na rande, ako dlho... myslím, že každá z nás si tam vie doplniť aspoň jednu, ak nie viac otázok o čase, ktoré sprevádzajú našu potrebu nadväzovania a upevňovania vzťahov.
Tak, ako je originálny každý človek, tak originálne a rozmanité sú aj naše medziľudské vzťahy. Ale jednu podstatnú, ak nie najpodstatnejšiu, charakterovú črtu majú spoločnú. A tou je už niekoľkokrát spomínaný čas.
 

„Všetko má svoj čas a svoju chvíľu každé úsilie pod nebom“ Kaz 3, 1.


Chybným poznatkom, ktorý si o chlapcoch my, dievčatá, odovzdávame a navzájom sa v ňom utvrdzujeme, je fakt, že sú netrpezliví. Z vlastnej skúsenosti môžem napísať, že to tak nie je. Netvrdím, že takého chlapca stretnete na každom rohu, ale ak ho stretnete, spoznáte to. Trpezlivosť a pokora bude žiariť nielen z jeho očí, ale z celej jeho bytosti, z osobnosti, ktorá vo vás zanechá príjemnú spomienku. Ak chcete, aby boli chlapci v reči aj v konaní trpezliví, musíte začať od seba. Ak chcete, aby trpezlivosťou žiarili ostatní, musíte žiariť aj vy.

Trpezlivosť a čas kráčajú ruka v ruke. Nechcem vám tu napísať odpoveď na to, AKO DLHO... (popravde, správna odpoveď na túto otázku ani neexistuje), ale iba AKO. Takže ako? Trpezlivo, v očakávaní, ale hlavne v modlitbe. Lebo len tak sa neskôr môžete naplno tešiť z toho, čoho sa dočkáte. A dočkáte sa. 
 

„Ak sa modlíte za veci, ktoré sa nedejú, nemusí to hneď znamenať, že sa nestanú alebo že sa nebodaj modlíte zle. Často len neprišla ich chvíľa, často sa len nenaplnil ich čas...“


Poznáte výrok o tom, že žena má vždy pravdu. Tak teraz ju mal aj môj zahraničný priateľ, ktorý pohol moje vnútro k ešte trpezlivejšiemu očakávaniu v pokore a na kolenách. A k takto trpezlivosťou naplnenému času a obdobiu čakania pozývam aj každú z vás. Lebo čakať neznamená byť pasívnou. Naopak, znamená to byť aktívnou, ak čakáte s modlitbou na perách a prácou na svojej osobnosti.

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!