Recenzia: Hranice & Hranice v manželstve

Sme stvorení na Boží obraz a teda predurčení prevziať zodpovednosť za isté veci. Preto je dôležité vedieť, čo k našej zodpovednosti patrí, a čo nie. Akákoľvek nejasnosť v otázkach zodpovednosti a vlastníctva je problémom s hranicami.

Recenzia: Hranice & Hranice v manželstve
Foto: © pexels.com

Hranice & Hranice v manželstve - od autorov Dr. Henry Cloud & Dr. John Townsend

Aj mnohí veriaci zápasia s hľadaním odpovedí na otázky ako:
“Môžem si určiť hranice a napriek tomu ostať milujúcim človekom?” 
“Čo ak sa niekoho moje hranice dotknú alebo ho zrania?” 
“Prečo sa cítim vinný, alebo mám strach určiť hranice?” 
“Nie sú hranice sebecké?” 
“Aké sú legitímne hranice?” 

… a na ďalšie podobné. 

Nesprávne nastavenie hraníc môže viesť k depresii, úzkosti, závislosti, pocitom viny, hanby, paniky. Často si ani neuvedomujeme, že aj niektoré manželské a partnerské problémy majú korene v problémoch s hranicami. 

Hranice určujú vlastníctvo a vymedzujú, kde a akým spôsobom sa môžeme pohybovať a kde nie. Sú rovnako reálne aj v duchovnom svete. Duchovné hranice pomáhajú chrániť a udržiavať našu dušu v dobrom stave.

Každý z nás má svoje osobné hranice. Definujú veci a okolnosti, za ktoré sme zodpovední, kto sme a kto nie sme. Základy sa budujú v detstve, najvýraznejšie v období vzdoru, kedy sa dieťa vymedzuje voči rodičom, učiteľom, spoločenstvu.

Ak sú naše osobné hranice jasné a vyvážené, vytvárajú základný predpoklad pre zdravé vzťahy a spokojnosť v živote. Pomáhajú nám rozhodnúť sa, čomu a komu povieme áno alebo nie. Od nastavenia hraníc v detstve závisí, ako sa bude vyvíjať osobnosť dieťaťa v rôznych ďalších oblastiach ako napríklad: zdravé sebavedomie, emocionálna vyrovnanosť, nachádzanie a rozvíjanie talentov, kým sa staneme v dospelosti.

Teda  zrelosť dospelej osoby závisí od správne nastavených hraníc v detstve.

Hranice pomáhajú definovať slobodu, ktorú máme a slobodu, ktorú nemáme. Keď v našich vzťahoch spolupracujú 3 zložky (sloboda, láska a zodpovednosť) – žijeme slobodne, milujeme Boha a seba navzájom a nesieme zodpovednosť za našu slobodu – potom naše vzťahy krásne rastú, upevňujú sa a napĺňajú nás. 

Ďalším aspektom hraníc, ktorý vedie k rastu, je ochrana

K tomu, aby  sme dospeli k takejto spolupráci, potrebujeme naše spoločné hranice budovať. Aby sme ich budovať mohli, potrebujeme ich poznať - jednak tie naše osobné, ale aj hranice nášho manžela/ky. Dobrým začiatkom je, keď ich dokážeme aj rešpektovať. Nevyhneme sa situáciám, kedy budeme vzájomne narážať na hranice svoje či toho druhého, ale je potrebné si uvedomiť, že osobné hranice sú nevyhnutnou súčasťou každého prosperujúceho partnerského vzťahu a nikdy by sa nemali prehliadať. Pravdepodobne najväčším problémom ľudí, ktorí sa učia nastaviť si svoje hranice, je to, že nedokážu povedať nie. Psychológovia upozorňujú, že je potrebné myslieť nielen na pocity iných, ale aj na svoje vlastné, aby človek dokázal byť vyrovnaný a predišiel vyhoreniu či iným negatívnym zdravotným, alebo až psychickým problémom. Je teda veľmi potrebné rešpektovať seba a svoje hranice, ako aj hranice toho druhého. 

Hranice nám pomáhajú spoznať, kde končí jeden a začína ten druhý. Uvedomovanie si dôsledkov prekročenia hraníc je jedným z najdôležitejších krokov, ktoré nás neustále motivujú k tomu, aby sme my sami ani iní neprekročili naše osobné hranice, a tiež aby sme neprekračovali hranice toho druhého. 

Ak príde k narušeniu hraníc, treba si ich chrániť, to znamená vysvetliť tomu druhému, čo sa stalo, pomenovať čo a ako nás zranilo. Povedať to bez útočenia na danú osobu a vedieť rozlíšiť, čo ten druhý nechcel alebo nevedel. To je spôsob, ako zranenie uzdraviť a nájsť riešenie do budúcna. 

Hranica je výzva rešpektovať toho druhého a meniť správanie, ktoré iných zraňuje, stávať sa menej egoistickým.

Prekročenie hranice inej osoby so sebou prináša riziko, že jej môžeme ublížiť. Hranice nedokážu zabrániť bolesti, ale môžu premeniť bolesť a zranenie v rast, pretože sa človek vďaka nim zušľachťuje. Ak nič neurobíme, nevysvetlíme druhému, že toto jeho konanie nás zraňuje, prípadne ak to on nebude rešpektovať, bude v nás rásť nespokojnosť, hnev až odcudzenie a čím dlhšie to bude trvať, tým ťažšie bude možné takýto vzťah uzdraviť. Musíme si dať pozor, aby náš vzťah nebol o dvoch hraničiaroch, ktorí po sebe cez hranice strieľajú. Cieľom nemá byť nejaká pomsta či trest, ale obnova hraníc a vzťahu. Budovaním a upevňovaním vzťahu by malo byť tých hraníc stále menej. 

Toto a ešte oveľa viac nájdete v knihách Hranice a Hranice v manželstve, ktoré si môžete kúpiť aj prostredníctvom nášho “bezhraničného” e-shopu: preklik tu. Želáme vám príjemné objavovanie. 

PS: Pre rodičov už vyšla aj kniha Hranice a deti.

Zdroj: bezhranicnashop.sk


Autor: Katarína Bujnová 

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!