Z PORADNE: Rodičia, priateľ či Boh - koho počúvať?

Naša čitateľka sa ocitla medzi tromi "kameňmi" - svojou rodinou, priateľom a Bohom. Nikomu nechce svojím konaním ublížiť, no čím ďalej odkladá svoje rozhodnutia, tým sa situácia iba zhoršuje. A rozhodnúť sa musí, lebo pod neustálym tlakom svojho okolia a svedomia sa dlho vydržať nedá... O radu poprosila aj nás prostredníctvom našej poradňovej sekcie. Na jej situáciu sa bližšie pozrela a na otázky odpovedala naša spolupracovníčka psychologička Mgr. Janka Vindišová, PhD.

Z PORADNE: Rodičia, priateľ či Boh - koho počúvať?

Otázka: 

"Pozdravujem vás. Už dlhšie obdobie prežívam niečo, pre čo sa trápim a neviem ako ďalej. Možno to bude napísane ako chaos, ale snáď ma pochopíte. Potrebujem na to pohľad iných.

Som pod tlakom z troch strán - mojej rodiny, Boha a priateľa. Neviem, čo robiť, lebo nechcem nikomu ublížiť, neviem, čo je správne. Čítala som aj niekoľko vašich príspevkov, no naozaj neviem ako ďalej. Mám štyroch súrodencov, rodičov, starých rodičov (doma je ,,veselo"), žijeme v jednom dome, no doma sú problémy, hádky, alkohol, nenávisť... Sestra priniesla domov psa, je vnútri, aj keď máme dvor, a mne to spoôsobuje dýchavičnosť. Doma môj názor nerešpektujú... Študujem na VŠ druhý rok externe, chodím do práce, robím si vodičák - jednoducho je toho na mňa veľa a nedokážem sa sústrediť na učenie. Nikdy som nebola extra skvelá v učení a po minuloročnom prekonaní covidu som nejaká uplne iná, stále v úzkosti a neviem sa doma sústrediť.

Priateľ, s ktorým sme spolu  už  tri a pol roka, sa máme veľmi radi; myslela som si, že jeho viera je - aj keď nie taká silná ako moja - ale že je. No keď som mu začala nedávno rozprávať, aká je moja viera silná, ako sa s Bohom rozprávam, že Mu všetko zverujem do Jeho rúk, tak sa nejako utiahol, povedal, že mám prísť na odpoveď sama, aká je jeho viera - ale verím, že to chce iba čas. Mali sme spolu už pohlavný styk a aj to by som chcela zmeniť - chcela by som mať čistý vzťah. Možno tam je tá chyba, že nedokážeme jeden druhého pochopiť. Ja sa aj bránim túžbe, snažím sa, no sama som na to málo, nedokážem potom odolať a padnem do pokušenia. Priateľ len opakuje, že "je iná doba". Ja som mu to aj vysvetľovala, rozprávala sa s ním, snažila sa chrániť pokušeniu, ale nedokáže to pochopiť... 

Hlavný problém je v tom, že mi vraví, aby som šla k nemu bývať - býva v podnájme, lebo odišiel z domu (kvôli práci, no aj kvôli mne - aby mi bol bližšie). Stále hovorí, že je tu kvôli mne a ja stále nechcem u neho bývať, že je mu samému smutno, že nedokážem pochopiť, ako sa cíti - a mne je ho ľúto, lebo ho chápem, že odišiel z domu a je sám. Opakuje mi, aby som šla k nemu. Ja som za to, aby dvaja žili spolu až po svadbe, od malička som bola k tomu vedená, ale priateľ vraví, je iná doba, že je to už iné, že teraz mladí spolu žijú. Neviem ako mu to mám vysvetliť...

Som silne veriaca, a stále prosím Boha, nech mi ukáže správnu cestu, čo robiť, aby som nikomu neubližovala. Ak som z domu aj odišla, aby som sa doma netrápila, stále mi vyvolávali, že sa mám vrátiť ( doma sa nič nemení, stále problémy, aj keď som odišla a vrátila sa), že sa máme vziať ak chceme žiť spolu... My by sme sa aj vzali, ale všetko je drahé. Už dlhšiu dobu pozeráme niečo na predaj, ale ceny stúpaju a nevieme sa tak posunúť ďalej. Ja nechcem ubližovať doma našim tým, že odídem a bude to ešte horšie. Nechcem ubližovať priateľovi, lebo viem, že ak je sám, tak sa trápi, každý deň sa o tom bavíme. A je tu aj Boh a moja viera a ja neviem, čo robiť. Snáď ma pochopíte a aspoň mi poradíte, uistíte, čo robiť, čo je správne. Ďakujem. Lebo už ani neviem ako sa modliť... Viem, že Boh potrebuje čas, aby konal, ale asi Ho veľmi prosím, nemodlím sa správne - neviem ako sa mám modliť, aby moje prosby boli vyslyšané..."

Odpoveď:

Milá S., 

ďakujem za úprimne napísaný mail. Medzi riadkami v ňom možno čítať niekoľko rozporov či paradoxov. Nepíšete, koľko máte rokov, ale 3 a pol-ročný vzťah už akosi prirodzene smeruje k tomu, aby bol posunutý na vyšší level, ktorým by mohlo byť práve manželstvo. Píšete, že sa veľmi ľúbite, na druhej strane opakovane poukazujete na to, že priateľ nerešpektuje Váš názor a hodnoty, vrátane názoru na život v čistote pred svadbou. Dôležitým aspektom lásky je úcta k druhému, pričom úcta a rešpekt k jeho hodnotám by mala byť prirodzenou súčasťou.

Aktuálne prežívate, ako sama uvádzate, náročné obdobie - v rodine i osobne. To nie je príliš ideálna situácia na robenie životných rozhodnutí. Možno by bolo príhodné skúsiť sa najskôr osamostatniť od rodičov - nemyslím spolubývanie, ale napr. podnájom. Ak od COVIDU trpíte úzkosťami a aj v rodine sa kopia problémy, možno by bolo vhodné vyskúšať terapiu u psychológa. Chodiť na terapie rozhodne neznamená, že je človek "na hlavu". Práve na tomto mieste však možno získať tiež určitý náhľad na Vaše aktuálne vzťahové otázky a situáciu, ale aj pomocnú ruku pri zvládaní úzkosti.

Je dôležité, aby manželstvo či spolubývanie nebolo motivované podvedomovou snahou odísť z domu ani túžbou zavďačiť sa priateľovi, ktorý sa kvôli Vám presťahoval. Manželstvo je rozhodnutie robiť šťastným toho, kto sa súčasne rozhoduje usilovať o Vaše šťastie. Píšete, že ste "silne veriaca", k Vášmu šťastiu potom určite patrí život podľa Božích prikázaní. Nehovorím, že vzťah či manželstvo s inak zmýšľajúcim partnerom nie je možný - otázkou je, nakoľko dokáže prijať Vás ako jedinečnú osobu v celosti, aj s Vašim vzťahom s Bohom. Na margo svadby spomínate, že všetko je drahé - v takejto situácii stojí za to zvážiť, koľko chceme do svadby investovať. Samotný sobáš v kostole je viac - menej bez nákladov a ďalej je to len o Vašej očakávanej miere "luxusu" na hostine.

Manželstvo je rozhodnutie robiť šťastným toho, kto sa súčasne rozhoduje usilovať o Vaše šťastie.

Píšete, že Boh "potrebuje čas aby konal". Na druhej strane akési čakanie na vyslyšanie či zázrak môže byť prejavom pasivity. Boh nás stvoril k aktivite a doslova k tomu, aby sme konali, tvorili, rozhodovali sa a napredovali. Ako si predstavujete vyslyšanie Vašich prosieb? Napríklad tak, že priateľ Vám povie, ako zrazu chce žiť čisto do svadby a požiada Vás následne o ruku? Boh rešpektuje Vašu i jeho slobodu a teší sa, keď ako dospelá kresťanka robíte samostatné kroky, na ktorých Vás bude sprevádzať svojim požehnaním, a to i v prípade, že by sa Vaše cesty s priateľom rozišli. 

Boh nás stvoril k aktivite a doslova k tomu, aby sme konali, tvorili, rozhodovali sa a napredovali.

Na záver musím pripomenúť, že nikto nemôže dať odpoveď za Vás, čo je správne. Jediná absolútne nesprávna cesta je tá, ktorou kráčame aj za cenu hriechu. Skúste o tom porozmýšľať. Prajem Vám veľa síl, ale aj múdrosti a odvahy do rozhodovania. 

Mgr. Janka Vindišová, PhD., psychologička

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!